Jozef Onačilla

To by znamenalo, že mnoho kandidujúcich poslancov v Národnej rade by v prípade zvolenia prešlo do Európskeho parlamentu. V takom prípade vyvstáva otázka, či a ako zaniká ich poslanecký mandát v Slovenskej republike, prípadne ako dopadnú osoby, ktoré neplánujú vyhratý mandát obsadiť.

Primárnym vnútroštátnym zdrojom, z ktorého možno pri tejto problematike vychádzať, je Ústava SR. Článok 77 upravujúci zákonodarnú moc vo svojich dvoch odsekoch upravuje nezlučiteľnosť funkcie poslanca Národnej rady SR, pričom prvý odsek rieši prípady zvolenia poslancov národného parlamentu do orgánu Európskej únie.

Europoslanec nemôže byť poslancom Národnej rady

Podľa Ústavy SR je teda funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl, príslušníka ozbrojeného zboru a poslanca Európskeho parlamentu.

Tento prvý odsek článku 77 Ústavy SR sa v histórii krajiny zmenil dvakrát. Najskôr ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2001. Podľa pôvodnej úpravy znel: „Funkcia poslanca je nezlučiteľná s funkciou prezidenta, sudcu, prokurátora, príslušníka policajného zboru, príslušníka zboru justičnej stráže a vojaka z povolania.“ Potom ústavným zákonom č. 323/2004 Z. z. s účinnosťou od 20. júla 2004, a to tak, že nezlučiteľnosť mandátu v Národnej rade SR sa rozšírila aj na výkon funkcie poslanca v Európskom parlamente.