To by znamenalo, že mnoho kandidujúcich poslancov v Národnej rade by v prípade zvolenia prešlo do Európskeho parlamentu. V takom prípade vyvstáva otázka, či a ako zaniká ich poslanecký mandát v Slovenskej republike, prípadne ako dopadnú osoby, ktoré neplánujú vyhratý mandát obsadiť.
Primárnym vnútroštátnym zdrojom, z ktorého možno pri tejto problematike vychádzať, je Ústava SR. Článok 77 upravujúci zákonodarnú moc vo svojich dvoch odsekoch upravuje nezlučiteľnosť funkcie poslanca Národnej rady SR, pričom prvý odsek rieši prípady zvolenia poslancov národného parlamentu do orgánu Európskej únie.
Europoslanec nemôže byť poslancom Národnej rady
Podľa Ústavy SR je teda funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl, príslušníka ozbrojeného zboru a poslanca Európskeho parlamentu.
Tento prvý odsek článku 77 Ústavy SR sa v histórii krajiny zmenil dvakrát. Najskôr ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2001. Podľa pôvodnej úpravy znel: „Funkcia poslanca je nezlučiteľná s funkciou prezidenta, sudcu, prokurátora, príslušníka policajného zboru, príslušníka zboru justičnej stráže a vojaka z povolania.“ Potom ústavným zákonom č. 323/2004 Z. z. s účinnosťou od 20. júla 2004, a to tak, že nezlučiteľnosť mandátu v Národnej rade SR sa rozšírila aj na výkon funkcie poslanca v Európskom parlamente.
Zákonodarca pri zavedení tejto nezlučiteľnosti vychádzal z presvedčenia, že princíp výkonu jedného mandátu je pojmom, ktorý zahŕňa výkon mnohých funkcií, ktoré obsahom a rozsahom povinností možno analogicky vnímať ako prácu na plný úväzok. To znamená, že poslanec by sa mal s plnou vážnosťou a nasadením venovať iba tej funkcii, do ktorej bol zvolený. K takémuto výkladu prispel aj Ústavný súd vo svojej rozhodovacej praxi, keď vyslovil názor, že pri nezlučiteľnosti funkcie poslanca je jej podstatou zákaz výkonu verejnej funkcie paralelne s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností nezlučiteľných s funkciou verejného funkcionára (IV. ÚS 86/07, IV. ÚS 1/07).
Zmysel právnej konštrukcie nezlučiteľnosti funkcií je teda zabránenie kumulovaní viacerých funkcií zo strany jednej osoby, predchádzanie rozporu záujmov, ktorý nastáva pri súbežnom výkone funkcií a taktiež garancia dodržiavania ústavného princípu trojdelenia moci. Nezlučiteľnosť funkcie poslanca je upravená aj v ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Tento zákon hovorí aj o nezlučiteľnosti funkcie poslanca s výkonom podnikateľskej činnosti za zákonom stanovených podmienok.
Vymedzenie taxatívne určených verejných funkcií v prípadoch nezlučiteľnosti funkcie poslanca NR SR slúži na zabezpečenie deľby moci a na zabránenie personálneho prepojenia medzi rôznymi zložkami verejnej moci. Nad rámec nezlučiteľností funkcií určenej Ústavou SR sa v právnom poriadku SR zaviedla nezlučiteľnosť funkcie poslanca Národnej rady SR s ďalšími, v ústave neurčenými, verejnými funkciami. Ako príklad možno uviesť nezlučiteľnosť funkcie poslanca Národnej rady SR s funkciou člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska.
Zánik mandátu vyžaduje aj právo Európskej únie
Pri mandáte poslanca a spôsoboch jeho ukončenia je potrebné poukázať na sprvu malý rozdiel v slovách, ktoré zákon používa. Ústava SR totiž v tomto článku hovorí v prípade zvolenia do europarlamentu o nezlučiteľnosti mandátu poslanca, a nie o jeho zániku.
Práve skutočnosť, že aj zánik poslaneckého mandátu je upravený v Ústave SR pri explicitne uvedených prípadoch, ponúka odpoveď, či mandát poslanca Národnej rady SR zanikne pri jeho zvolení do Európskeho parlamentu. Ústava SR v článku 81a upravuje zánik mandátu poslanca v prípadoch uplynutia volebného obdobia, ak sa poslanec vzdá mandátu, ak stratí voliteľnosť do Národnej rady SR, ak je Národná rada SR rozpustená, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a rovnako aj v prípade nezlučiteľnosti podľa čl. 77 ods. 1. Ústava SR teda okľukou, ale predsa, hovorí o jasnom zániku mandátu poslanca zvoleného do Európskeho parlamentu.
Okrem Ústavy SR nezlučiteľnosť poslancov vnútroštátnych parlamentov s výkonom funkcie poslanca europarlamentu vyslovene zakazuje aj Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu, ktorý má právny základ priamo v zakladajúcich zmluvách Európskej únie. Článok 7 Aktu okrem mnohých iných funkcií, ako je člen vlády členského štátu alebo člen Komisie Európskych spoločenstiev, vyslovene zakotvuje zákaz vykonávania súbežných poslaneckých mandátov, a to od roku 2004.
Mandát zaniká okamihom vymenovania do funkcie
Uvedené znamená, že aj z pohľadu práva Európskej únie práve zvolením do Európskeho parlamentu zaniká mandát poslanca Národnej rady SR. Z časového hľadiska sa tak stane dňom vymenovania zvolenej osoby do funkcie europoslanca. V podmienkach Slovenskej republiky vydáva Štátna komisia kandidátom zvoleným za poslancov Európskeho parlamentu osvedčenie o zvolení, ktoré je nevyhnutné pre pôsobenie v europarlamente.
Európske voľby sa budú konať v dňoch 6. až 9. júna 2024, pričom pre Slovenskú republiku je stanovený termín volieb na 8. júna 2024. Územie Slovenskej republiky tvorí pre voľby do Európskeho parlamentu jeden volebný obvod a voliči budú voliť 15 poslancov europarlamentu, čo je o jedného viac ako vo voľbách v roku 2019.
Podľa právnych predpisov EÚ musia všetky krajiny používať hlasovací systém, ktorý zabezpečí pomerné zastúpenie. To znamená, že počet zvolených členov každej strany závisí od podielu volebných hlasov, ktoré strany získali. Volič môže použiť maximálne dva preferenčné hlasy na hlasovacom lístku ním preferovanej strany. Politické strany musia získať aspoň 5 % hlasov, aby mohli byť ich zástupcovia zvolení do Európskeho parlamentu.
Prehľad poslaneckých kandidátov
V tohtoročných eurovoľbách kandiduje dokopy 24 strán, pričom 6 z nich je v súčasnosti aj parlamentnými stranami. V prípade volebného úspechu kandidátov, ktorí sú zároveň poslancami Národnej rady SR, by ich mandát poslanca zanikol. V súčasnosti by išlo o poslancov Smeru Ľuboša Blahu, Erika Kaliňáka, poslancov Hlasu Jána Ferenčáka, Miroslava Čellára a Igora Šimka. Rekordnú kandidátku spomedzi poslancov má strana SNS, za ktorú kandiduje až 8 poslancov parlamentu v zostave Michelko, Lučanský, Farkašovský, Kramplová, Kotlár, Ľupták, Ševčík a Huliak. Okrem nich zo strany kandidujú aj ministerka Šimkovičová, podpredseda vlády a minister Taraba a podpredseda Národnej rady SR Danko.
V prípade opozície kandidujú strany Slovensko a Za ľudí na jednej kandidátke, za ktoré kandidujú poslanci Mikulec, Šipoš, Jakab, Galko, Grendel a Matovič. Strana Progresívne Slovensko ako jediná nepostavila na kandidátku žiadneho zo súčasných poslancov, a strana SaS ponúka voličom poslancov v zložení Sulík, Marcinková, Cigániková a Krúpa.
Zaujímavá je pritom situácia, ak by bol za europoslanca zvolený niektorý z členov vlády. Ústava SR hovorí, že mandát poslanca parlamentu pri vymenovaní za člena vlády nezaniká, iba spočíva. Otázne je, či na člena vlády možno nazerať ako na spočívajúceho poslanca, ktorý bol zvolený do europarlamentu, a preto mu poslanecký mandát zaniká, alebo iba ako na člena vlády.
Ústava SR totiž hovorí aj o nezlučiteľnosti výkonu funkcie členov vlády, ale nespomína mandát europoslanca. Vyslovene však zakotvuje nezlučiteľnosť s poslaneckým mandátom. Preto je možné zohľadniť aj právny názor, že na člena vlády nemožno nazerať pri zvolení do europarlamentu ako na poslanca, ktorému spočíva mandát. To platí z pohľadu vnútroštátnej úpravy. Akt o voľbách do Európskeho parlamentu však explicitne stanovuje nezlučiteľnosť funkcie europoslanca s funkciou člena vlády členského štátu.
Rošády nie sú možné
Pri niektorých poslancoch Národnej rady SR sa vynára otázka, či nechcú svojimi menami vyhrať eurovoľby iba preto, aby sa následne vzdali mandátu europoslanca, a na svoje miesto dosadili náhradníka. Rokovací poriadok Európskeho parlamentu túto možnosť za určitých okolností síce pripúšťa, no takto zvolený europoslanec by už nemohol byť poslancom národného parlamentu.
Rokovací poriadok Európskeho parlamentu totiž vyžaduje podanie písomného vyhlásenia od poslancov zvolených do europarlamentu o tom, že nemajú žiadnu funkciu nezlučiteľnú s funkciou poslanca Európskeho parlamentu v zmysle Aktu, a teda, že už nie sú poslancami národných parlamentov. Vyhlásenie musia urobiť predtým, ako zaujmú svoje miesto v Európskom parlamente. To znamená, že zvolený poslanec Národnej rady nemôže kalkulovať s možnosťou svojej výhry a následného odstúpenia bez toho, aby prišiel o mandát poslanca vo svojej krajine.