Kto nesie vinu na tom, keď sa z detí stávajú násilníci, extrémisti a zločinci, ktorí dokonca vraždia? V Nemecku sa veková hranica trestnej zodpovednosti začína od 14 rokov, pričom počet detí v kriminálnych štatistikách prudko rastie. Deti do väzení? Alebo skôr ich rodičia?
Stalo sa módou počúvať deti v politike, brať ich vážne ako „malých dospelých“. Skutočnosť, že sa neplnoletej záškoláčke Grete Thunbergovej podarilo, že ju prijímali a velebili svetoví lídri, alebo jej scenárom o klimatickej katastrofe a o konci sveta dokonca načúvali v OSN, je súčasťou tejto éry infantility. V nej sa deti a mladí ľudia povyšujú, hovoria dospelým, čo majú robiť. A namiesto toho, aby za to dostali domáce väzenie či znížené vreckové, dostávajú priestor v politických diskusných programoch.
Zároveň sa deti tešia ochrane ako „šteniatka“ – keď sa na nich útočí, bránia ich mnohí, že sú ešte deti a v diskurze ich treba zvlášť chrániť. Čo však robiť s tými, ktorí sa stanú násilníkmi a zločincami a odmietajú všetky autority?