V nedeľu pri príležitosti Dňa gruzínskej nezávislosti predložila gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová opozičným stranám na podpis takzvanú Gruzínsku chartu.
Jej signatári by sa podpisom okrem iného zaviazali k tomu, že v prípade porážky vládnej strany Gruzínska túžba sa vzdajú možnosti nominovať členov kabinetu a namiesto toho podporia vládu zostavenú prezidentkou. Takáto vláda by mala mať len dočasný charakter, s cieľom zrušiť z pohľadu opozície najproblematickejšie zákony schválené súčasnou vládou a vrátiť krajinu bezpečne na kurz západnej integrácie.
Prezidentkina vláda v parlamentnej republike
V nedeľnom vyhlásení pred Orbelianiho palácom pri príležitosti Dňa nezávislosti Zurabišviliová vyhlásila, že si namiesto politikov zvolí kabinet „vážených osôb, vybraných a profesionálnych členov spoločnosti“. Ďalej uviedla, že nová vláda, ktorá sa má zostaviť po nadchádzajúcich voľbách, bude mať za úlohu „zaviesť konkrétny európsky plán“, po ktorom sa koncom roka 2025 budú konať nové voľby v „novom, slobodnom prostredí“.
Okrem prísľubu, že podporí prezidentkinu voľbu dočasnej vlády, charta obsahuje niekoľko reforiem a dôležitých krkov, ktoré by mala dočasná vláda pred vypísaním ďalších volieb zrealizovať.
Signatári sa napríklad zaviažu, že okamžite zrušia legislatívu prijatú vládnucou stranou, ktorá je „v rozpore s európskou cestou [Gruzínska] a európskymi odporúčaniami“. Týkať by sa to malo okrem iného zákona o zahraničných agentoch, zákona o offshoroch, aj ešte neprijatej legislatívy proti šíreniu ideí LGBT.
Charta rovnako sľubuje amnestiu pre demonštrantov proti zákonu o zahraničných agentoch a stanovuje sériu rozsiahlych reforiem súdnictva. Medzi ďalšie opatrenia patrí zásadná reforma spravodajskej služby a ministerstva vnútra, s cieľom „znížiť mieru koncentrácie moci“.
„Nad činnosťou každej inštitúcie bude zavedená účinná parlamentná kontrola, ktorá ich ochráni pred politickým vplyvom,“ uvádza sa v charte. Dokument tiež sľubuje posilnenie a väčšiu nezávislosť Úradu špeciálneho vyšetrovateľa, ktorý vyšetruje zneužívanie polície, a Úradu boja proti korupcii, ako aj obnovenie nezávislosti národnej banky.
Chartu sa nateraz zaviazalo podpísať deväť opozičných strán: Griči-Viac slobody (Girči po gruzínsky znamená „šiška), Droa (gruz.: „Je načase“), Zjednotené národné hnutie (UNM), Stratégia Aghmašenebeli, Achali (gruz.: „Nová“), Lelo pre Gruzínsko (Lelo je gruzínsky pokrik pri skórovaní v rugby), Európske Gruzínsko, Republikánska strana a strana Občania. Prezidentka dala opozičným zoskupeniam čas pripojiť sa k Charte do 1. júna.
Hoci sa k podpisu pripojila väčšina relevantných aj prakticky nerelevantných opozičných strán, jedno dôležité hnutie na zozname chýba. Ide o stranu bývalého premiéra za Gruzínsku túžbu Giorgiho Gachariu, ktorá sa volá Za Gruzínsko. Hoci sa Gacharia verbálne ostro vymedzuje voči svojej bývalej materskej strane aj jej tieňovému vládcovi Bidzinovi Ivanišvilimu, akúkoľvek predvolebnú spoluprácu s opozičnými stranami dlhodobo odmieta.
Za Gruzínsko je pritom okrem strany UNM bývalého prezidenta Micheila Saakašviliho jediným opozičným politickým subjektom, ktorý má podľa prieskumov šancu prekonať bez spájania sa do predvolebných opozícií 5-percentné volebné kvórum. V prípade, ak by Gacharia uspel dostať sa do parlamentu, mohol by sa za určitých podmienok stať jazýčkom na váhach pri zostavovaní budúcej vlády.
Prezidentkinu iniciatívu ešte v nedeľu večer napadol Predseda parlamentu za Gruzínsku túžbu Mamuka Mdinaradze, ktorý uviedol, že nejde o „gruzínsku chartu“, ale o „chartu občianskej vojny“. Podľa premiéra Irakliho Kobakhidzeho je škoda, že 26. máj, ktorý je národným dňom nezávislosti, bol využitý na politické vyhlásenia.
"Nechcem sa vyjadrovať k vyjadreniam. Je smutné, keď 26. máj, ktorý je Dňom národnej nezávislosti, slúži na politické vyhlásenia. Nie je to deň politických vyhlásení, ale štátny sviatok, keď by sme sa všetci mali spolu rozprávať nie o politike v užšom zmysle, ale o našich spoločných národných výzvach,“ povedal Kobachidze.
Zásadný nedostatok charty
Podstatné však z hľadiska charty nie je to, čo sa v nej nachádza, ale skôr to, čo v nej chýba, teda spoločná opozičná volebná listina. „Po tom, ako podpíšu chartu, by si politické strany mali samy určiť svoju vlastnú volebnú taktiku a stratégie – to nie je moja vec,“ uviedla prezidentka s dôvetkom, že jesenné voľby budú zároveň referendom o ďalšej geopolitickej orientácii štátu.
„V týchto voľbách sa musíme rozhodnúť nie koho budeme voliť, ale čo budeme voliť. Preto budú tieto voľby v skutočnosti referendom, v ktorom musíme odpovedať na nasledujúcu otázku: chceme Európu alebo nie? A keď hlasujeme za ktorúkoľvek stranu, ktorá je signatárom tejto charty, v skutočnosti hlasujeme za „Gruzínsku chartu“, a teda za európsku budúcnosť,“ dodala.
Dlhodobým problémom gruzínskej opozície však je práve jej rozdrobenosť a vzájomná nevraživosť. Ako sme už spomenuli, šancu na samostatný vstup do parlamentu majú okrem vládnej strany dlhodobo len UNM a potenciálne aj strana Za Gruzínsko. Všetky ostatné opozičné strany, vrátane etablovaných, sa z hľadiska podpory dlhodobo pohybujú v rozmedzí od jedného do troch percent.
Hoci podpora opozičných strán ako celku nie je zanedbateľná, v danej situácii hrozí, že veľká časť hlasov opozície prosto prepadne a bude prerozdelená spôsobom, ktorý ešte viac posilní vládnu Gruzínsku túžbu.
Hlavným kameňom úrazu je pritom najsilnejšia opozičná strana UNM. Tá je vzhľadom na vysokú mieru nepopulárnosti Micheila Saakašviliho u voličov ostatných opozičných strán pre väčšinu opozície toxická a ako predvolebný partner neprijateľná.
Predvolebnú koalíciu s UNM uzavrela len strana Stratégia Aghmašenebeli. Ostatné hnutia aj napriek intenzívnym snahám lídrov oboch strán pozvánku do predvolebnej koalície dlhodobo odmietajú. Druhé alternatívne centrum sa začalo formovať okolo predvolebnej koalície strán Girči–Viac slobody so stranou Droa. K tejto koalícii by sa potenciálne mohla pripojiť ešte strana Achali.
Túto stranu však reprezentujú dvaja odídenci z UNM, ktorí si s novým vedením najsilnejšej opozičnej strany nevedia prísť na meno. Rovnaká situácia je na libetariánskom konci spektra. Strana Girči-Viac slobody odmieta akékoľvek spájanie a spoluprácu s pôvodnou stranou Girči. A to aj bez ohľadu na to, že Girči je v mnohých predvolebných prieskumoch silnejšia.
Hoci Saakašvili nedávno vyzval opozičné hnutia, aby s UNM pred kľúčovými voľbami spojili svoje sily, nateraz chýbajú jasné náznaky takéhoto vývoja. Opoziční lídri sa obávajú, že podpisom podobnej dohody by podpísali sami sebe politický rozsudok smrti, keďže by ich vlastní voliči mohli vnímať ako bábky nepopulárneho bývalého prezidenta.
Práve schopnosť, prípadne neschopnosť opozičných strán spojiť sa do predvolebných koalícií, ktoré dokážu prekonať hranicu päť percent, bude jedným z rozhodujúcich faktorov, ktoré rozhodnú o ďalšom smerovaní tohto geopoliticky dôležitého štátu. Opozícii však nezostáva veľa času, keďže voľby sa budú konať už 26. októbra.
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Poznámka k prekladu gruzínskych názvov a ku gruzínskej transliterácii
Názov gruzínskej vládnej strany ქართული ოცნება (Qartuli ocneba) sa do slovenčiny správne prekladá ako Gruzínska túžba, keďže slovo ocneba znamená „túžba“. Sen sa po gruzínsky povie „სიზმარი“ (sizmari). Gruzínsky sen by preto po gruzínsky znel „ქართული სიზმარი“ (Qartuli sizmari). Slovenské médiá sa odvolávajú na nesprávny preklad z angličtiny, kde sa názov gruzínskej vládnej strany prekladá ako Georgian dream (Gruzínsky sen). Za pozornosť stojí, že aj do ruštiny je názov vládnej strany prekladaný ako Gruzínska túžba (Грузинская мечта), a nie Gruzínsky sen (Грузинский сон).
Rovnako pri transliterácii z gruzínskej abecedy (Mechedruli) do latinky panujú nejasnosti. Tie sa týkajú najmä prepisu gruzínskej hlásky „ღ“ (IPA: /ɣ/, [ʁ]), ktorá znie ako račkové „r“, pre ktoré sa v zahraničí často používa prepis „gh“. Predmetnú hlásku naše a často aj zahraničné médiá prepisujú ako „g“ (v gruzínskej abecede: „გ“). Týka sa to napríklad priezviska bývalého gruzínskeho premiéra Irakliho Gharibašviliho, ale aj už zaužívaného priezviska bývalého sovietskeho diktátora Stalina. Jeho priezvisko v gruzínčine v skutočnosti znie Džughašvili a nie Džugašvili. V mojich článkoch písmeno „ღ“ prepisujem ako „gh“.