Tri kritériá pre voľby do europarlamentu. Alebo ako to nepustiť progresívcom

Pozrime sa preto, kde sa názorovo nachádzajú kandidáti strán, ktoré podľa prieskumov majú šancu prebojovať sa do europarlamentu.

Vojna

Z hľadiska možnej katastrofy v relatívne blízkom čase momentálne neexistuje zásadnejšia téma a bude dôležité, ako sa k nej budú stavať budúci europoslanci. Ak opomenieme vyslovených extrémistov, nekriticky nahliadajúcich na ruský podiel viny na inváziu, tábory sa v zásade delia na „chcimírov“ a „chciválkov“, ako sa sarkasticky v českom slangu označujú proti sebe stojace strany. 

„Chciválkovia“ sa ďalej delia na umiernených atlantistov, vyznávajúcich skôr opatrnejší prístup Spojených štátov, až po fanatikov“, čo si veľmi neuvedomujú riziká globálneho konfliktu, ktoré takáto politika môže ľahko priniesť. 

„Chcimírovia“ zas zväčša prinášajú do debaty racionálny tón, nepopierajúci vysoký podiel ruskej viny za vznik vojny, ale neignorujúci historický vývoj, ktorý k ruskej agresii viedol. Máme na mysli najmä priame pomenovanie cynického konania Spojených štátov amerických smerom k Ukrajine v oblasti jej začlenenia do NATO od roku 2008, či zmarenia rysujúcej sa mierovej dohody v marci 2022.

Do tábora na strane vyzbrojovania Ukrajiny a dúfania v zázračnú „porážku Ruska silou“ patria vo väčšej či menšej miere kresťanskí demokrati, liberáli, matovičovci a progresívci, na opačnej zas obe sociálno-demokratické strany, národné strany a Republika. 

Zelená politika

Zelený údel, Fit for 55, zákaz spaľovacích motorov, boj proti zmene klímy a ďalšie údernícke heslá, ktorými nás Európska únia masíruje, majú za dôsledok ničenie európskej prosperity. Preto bude „zelená politika“ jednou z rozhodujúcich oblastí v nadchádzajúcich voľbách. Európske hospodárstvo je dnes vďaka zeleným progresívcom zviazané tými najprísnejšími (a najbláznivejšími) pravidlami, pre ktoré už v tradičných priemyselných krajinách prebieha proces deindustrializácie. S rozpadom priemyslu prichádza ruka v ruke hospodárska stagnácia, nezamestnanosť a chudoba. 

Na zelenej strane dnes pevne stoja progresívci, na tej realistickej v rôznej miere zvyšok strán. V prípade súčasných strán zastúpených v europarlamente si vieme pomôcť hlasovaním o zákaze spaľovacích motorov do roku 2035, za ktorý hlasovali progresívci a poslanci Smeru spolu s exposlankyňou za SaS Nicholsonovou. Proti boli kresťanskí demokrati a poslanci Jurzyca (SaS), Radačovský a Uhrík (Republika). Hlasovania sa zdržal poslanec Polák z OĽaNO (Slovensko).

Kultúrno-etické otázky

Utečenecká kríza, prisťahovalecké kvóty, potraty ako všeobecné ľudské právo, LGBT+ agenda – toto všetko bude čakať na (staro)nových poslancov. 

Najlepšie z kresťansko-konzervatívneho uhla pohľadu by azda vychádzali kresťanskí demokrati, ale ich dlhodobá stávka na liberála Štefanca, ktorý sa neostýcha hlasovať proti tomu, čo by mala značka predstavovať, by mala voliča držať v strehu. Fakt, že sa Štefanca nepodarilo z kandidátky upratať nadobro, ale „len“ na štvrté miesto naznačuje, aké nálady v hnutí vládnu. 

Kto by túžil podporiť Republiku, v kultúrno-etických otázkach by mohol zostať zaskočený. Ilegálnu migráciu a LGBT+ síce strana odmieta výrazne, ale v otázke potratov sú názory ich kandidátov na úrovni Ivana Korčoka. 

Ostatné strany sa téme buď vyhýbajú ako čert krížu, alebo zdieľajú alibistický postoj, že im vyhovuje súčasná legislatíva.

Chýba tretia sila

Pozorný čitateľ asi postrehol, že kombináciu reálneho prístupu k vojne na Ukrajine, konzervatívneho prístupu k zelenej politike a kresťanských hodnôt v kultúrno-etických otázkach formálne spĺňa iba jedna strana. Tá je personálne vyprázdnená do takej miery, že bol do parlamentu zvolený presne jeden straník, a to jej predseda. V nadchádzajúcich voľbách chce staviť na rovnakú stratégiu, čo naďalej vypovedá o stave (ne)solídnosti jej straníckych kandidátov. 

Môžeme konštatovať, že seriózny konzervatívno-kresťanský realistický prístup s adekvátnou straníckou základňou dnes na Slovensku nezastupuje žiadny politický subjekt. Táto potreba bude tlačiť voliča ako pomyselný tŕň čoraz väčšmi. 

Dnes je tak odsúdený na voľbu menšieho zla, ktoré sa môže ľahko stať zlom väčším. Alebo na nezúčastnené prešľapovanie na periférii rašeliniska predvolebných sľubov.