Príde magistrát o ďalšie milióny? Peniaze na škôlky majú ísť len mestským častiam

Bratislava je jediným mestom na Slovensku, kde peniaze zo štátu určené na chod materských škôl nedostáva priamo zriaďovateľ, teda mestská časť, ale prichádzajú na účet hlavného mesta, ktoré ich následne prerozdelí mestským častiam. A to bolo dlhé roky jablkom sváru.

Mesto totiž časť peňazí používalo na úplne iný účel ako na výchovu a vzdelávanie a mestským častiam poslalo len menšiu časť, pričom na dofinancovanie zvyšku chýbali mestským častiam peniaze. Tie si následne pýtali od rodičov detí v podobe poplatkov za škôlku. 

Debata o spravodlivejšom prerozdelení financií nabrala minulý rok na obrátkach po tom, ako poslanci Národnej rady ešte v máji schválili novelu školského zákona. Podľa nej mala Bratislava priznať svojim mestským častiam financie na mzdy a prevádzku na dieťa v ich plnej výške. S tým však vedenie Bratislavy nesúhlasilo. 

Primátor Bratislavy Matúš Vallo vtedy uviedol, že touto zmenou poslanci pre Bratislavu nezabezpečili jedno jediné nové euro a len oberú magistrát o viac ako 40 miliónov eur.

„Prelievanie tej istej vody medzi dvoma spojenými nádobami poslanci klamlivo prezentujú ako nejaké víťazstvo, hoci ide len o ďalšie rozvrátenie financovania služieb pre stovky tisíc obyvateľov hlavného mesta. To, čo sa má pridať mestským častiam, sa totiž berie hlavnému mestu, čiže v konečnom dôsledku zase službám, na ktoré sa tí istí obyvatelia spoliehajú,“ uviedol primátor. 

Úlohou primátora bolo teda dohodnúť sa so starostami mestských častí a poslancami jednotlivých zastupiteľstiev na lepšom prerozdelení financií. A tak na jeseň požiadal starostov a starostky mestských častí o písomné stanovisko miestnych zastupiteľstiev k návrhu nového znenia Štatútu hlavného mesta.

Viaceré mestské časti prijali návrh bez pripomienok. Proti bola najmä Petržalka. 

Ako vtedy argumentovala vicestarostka Petržalky Iveta Jančoková, financie rozdelené na základe nového vzorca v Štatúte by opäť nepokryli ani len základné výdavky mestskej časti na materské školy. 

„Značnú časť nákladov by sme museli hradiť opäť len z rozpočtu Petržalky a z poplatkov za materskú školu, ktoré znášajú rodičia,“ uviedla Jančoková. 

Nové znenie Štatútu však poslanci na decembrovom zastupiteľstve prijali a mesto tak nastavilo nové pravidlá prerozdelenia financií s celkovým dopadom približne 2,5 milióna eur v prospech mestských častí.

Súčasťou bola aj jednorazová kompenzácia predchádzajúcich nákladov, ako aj nový vzorec prerozdelenia výnosov pri predaji parkovacích lístkov, ktorý však má len malý dopad na rozpočet mesta a mestských častí.

Spôsob financovania zmení novela zákona

Po hlasovaní, keď nové dohodnuté podmienky podporilo až 39 poslancov zo 42 prítomných, sa zdalo, že téma financovania škôlok je na dlhší čas uzavretá.

Začiatkom roka sa však ozvalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a mládeže. Práve to sa novelou zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení postará o zmenu pri financovaní. 

Ako najnovšie uviedlo ministerstvo vo svojej tlačovej správe, materské školy a školské kluby nateraz financované z daní príjmu fyzických osôb budú po novom financované priamo zo štátneho rozpočtu. A peniaze pôjdu na účet zriaďovateľa, v prípade Bratislavy teda mestských častí. Novela je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. 

„Vytvoriť sa má diferencovaný a transparentný systém financovania predprimárneho vzdelávania, aby sa zabezpečila stabilita, odolnosť a účelové viazanie finančných prostriedkov vyčlenených na vzdelávanie,“ uviedli z rezortu školstva. Návrhom by sa splnil jeden z cieľov Plánu obnovy a odolnosti SR. 

Ministerstvo zároveň podotklo, že navrhované zmeny by nemali mať vplyv na rozpočet verejnej správy. „Negatívny vplyv na rozpočet obcí a pozitívny vplyv na štátny rozpočet sa vzájomne kompenzujú,“ objasnilo.

Prioritne má podľa neho dôjsť len k zmene zdroja, prostredníctvom ktorého sa poskytujú finančné prostriedky zriaďovateľom MŠ a školských klubov detí, z ktorých sa uhrádzajú osobné a prevádzkové náklady. 

V prípade Bratislavy to však neplatí a pre mesto ako také bude navrhovaný model predstavovať výpadok na strane príjmov vo výške siahajúcej až k 20 miliónom eur. Mestské časti si však o financie, ktoré im hlavné mesto doteraz takpovediac zadržiavalo, polepšia. 

Čo to bude znamenať pre mestské časti?

Podľa vyjadrení z najväčšej bratislavskej mestskej časti Petržalky bude realizácia tohto zámeru pre samosprávy vrátane mestských častí v Bratislave de facto znamenať zrušenie originálnej kompetencie v oblasti materských škôl a školských klubov detí a prechod na prenesený výkon štátnej správy, ako tomu je už v súčasnosti pri základnom školstve. 

„Keďže táto zmena znamená aj prechod na takzvané normatívne financovanie a v tejto chvíli nie je jasné, v akej výške by dané normatívy v prípade škôlok a klubov detí boli, je veľmi ťažké vyčísliť, o akú sumu si rozpočet Petržalky polepší,“ uviedol zástupca prednostu pre komunikáciu a marketing miestneho úradu v Petržalke Jozef Rybár.  

„Predpokladáme však, že dané normatívy, ako už v súčasnosti tie pri základných školách, nedokážu v drvivej väčšine príkladov pokryť všetky náklady samospráv na financovanie tejto prenesenej povinnosti, čiže obce, mestá a mestské časti budú musieť ďalej agendu školstva financovať aj z vlastných rozpočtov,“ zamýšľa sa Rybár.  

Mestská časť dnes ešte nevie ako navýšené prostriedky bude vedieť použiť. „Nepoznáme presnú sumu normatívu, ani konkrétne znenie a termíny účinnosti pripravovaných legislatívnych zmien. Určite však plnú sumu od štátu na chod materských škôl v Petržalke investujeme práve do našich petržalských škôlok, kam dané financie aj patria,“ uviedol Rybár. 

Petržalský úrad zároveň pripúšťa aj zníženie poplatku za škôlku, čo by rodičov približne tritisíc detí, ktoré navštevujú petržalské materské školy, určite potešilo.

„Ak by sa objem peňazí na naše materské školy touto navrhovanou zmenou značne zvýšil, prichádzalo by do úvahy aj zníženie príspevku rodičov, ktorí nám vzhľadom na roky nespravodlivé prerozdeľovanie štátnych peňazí na školstvo medzi magistrátom a mestskými časťami každoročne pomáhajú chod 27 materských škôl takto zabezpečiť,“ dodal petržalský zástupca prednostu. 

Aj v mestskej časti Karlova Ves predpokladajú navýšenie príjmov na žiaka materskej školy. Výšku príjmov ale ani v Karlovej Vsi nevedia odhadnúť. Ako sa pre Bratislavský Štandard vyjadrila starostka mestskej časti Dana Čahojová, ani oni nemajú informácie, z akej východiskovej hodnoty sa bude príspevok na žiaka materskej školy odvíjať.

„Náklady na dieťa v materskej škole sa odlišujú nielen v rámci Bratislavy ale aj v rámci Slovenska, a to výrazným spôsobom. Navýšené prostriedky plánujeme využiť na prevádzkové náklady a na zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu materských škôl v Karlovej Vsi,“ uviedla Čahojová. 

Starostka Karlovej Vsi zároveň pripomenula, že prevádzka kuchýň a školských jedální aj po tejto novele ostane originálnou kompetenciou samosprávy. „Z týchto dôvodov sa zatiaľ nevieme vyjadriť ani k prípadnej zmene výšky príspevku rodičov,“ uzavrela.   

Hlavné mesto môže mať problém

Ako ovplyvní navrhovaná zmena zákona rozpočet hlavného mesta a kde sa bude snažiť mesto výpadok vo výške takmer 20 miliónov kompenzovať, sme sa spýtali aj hovorcu magistrátu Petra Bublu. Ten však už po niekoľký raz na otázky Bratislavského Štandardu nereagoval. 

Ak sa však potvrdia všetky predpoklady a novela zákona prejde v navrhovanej podobe, potom výpadok takmer 20 miliónov eur môže pre rozpočet hlavného mesta znamenať veľký problém.

Suma, o ktorú by mesto prišlo, je totiž približne taká vysoká, akú mesto získava minuloročným zvýšením dane z nehnuteľností. A len na pripomenutie, argumentom primátora Valla na ich zvyšovanie bolo zabezpečenie financií na zachovanie základných štandardov údržby a bežných služieb.