Buďte si v Európe vedomí, s čím sa zahrávate. Putin reaguje na zvažované kroky NATO a EÚ

Ministri obrany Európskej únie sa na utorňajšom stretnutí v Bruseli nedokázali dohodnúť na tom, či by malo byť Ukrajine umožnené používať západné zbrane na zasahovanie cieľov v Rusku.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell na tlačovej konferencii po zasadnutí ministrov povedal, že takého sebaobranné útoky na ruskom území sú v súlade s medzinárodným právom, ak k nim dochádza primeraným spôsobom. Zároveň však označil za zrejmé, že rozhodnutie v tejto veci je na jednotlivých členských štátov.

"Nikto nemôže zabrániť niektorému z členských štátov, aby Ukrajine poskytol zbrane a nechal Ukrajincov použiť tieto zbrane pri útokoch na vojenské ciele na ruskom území," povedal Borrell. Dodal však, že rovnako nie je možné nič také od členov EÚ ani vynucovať.

Niektoré členské krajiny EÚ momentálne dodávajú zbrane Kyjevu s minimálnymi obmedzeniami, zatiaľ čo iné tak robia pod podmienkou, že budú použité len na ukrajinskom území, približuje DPA. Ukrajinská vláda v tejto súvislosti tvrdí, že jej sily musia byť schopné zasiahnuť aj ciele v Rusku, keďže to podniká útoky aj spoza svojich hraníc.

Aké vyhlásenia prichádzali

Borrellove slová podporili na rokovaní niektorí ministri obrany. Holandsko nemá v tomto smere žiadne obmedzenia a dúfa, že „ostatné krajiny, ktoré majú iné postoje, to zmenia“, uviedla šéfka holandského rezortu obrany Kajsa Ollongrenová. „Je celkom možné, že musia zasahovať ciele aj vo vnútri Ruska. Môj názor je, že by sa o tom nemalo diskutovať,“ dodala.

Estónsky minister obrany Hanno Pevkur dúfa, že „všetky krajiny, ktoré majú tieto aktíva, dajú povolenie Ukrajine“. Podľa jeho slov „nemôže byť normálne, že Rusko útočí veľmi hlboko na ukrajinské územie a Ukrajinci bojujú s jednou rukou za chrbtom“.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová sa však v nedeľu postavila proti tomu, aby sa Ukrajine poskytla väčšia flexibilita pri ruských cieľoch. „Myslím si, že musíme byť veľmi opatrní,“ povedala talianskej televízii.

Belgický premiér Alexander De Croo na utorkovej spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským povedal, že stíhačky F-16, ktoré Belgicko dodá Ukrajine, bude možné použiť len na jej území.

Na čom sa zhodli

Ministri obrany sa však na utorňajšom zasadnutí v Bruseli dokázali dohodnúť na všeobecných prioritách obrany EÚ. Na prvom mieste je v tomto smere "neochvejná podpora Ukrajiny zo strany EÚ", na ktorú EÚ využije "všetky svoje dostupné nástroje".

DPA približuje, že medzi tieto nástroje patrí mimorozpočtový fond s názvom Európsky mierový nástroj (EPF), v rámci ktorého EÚ prisľúbila Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote päť miliárd eur, ktorú však brzdí Maďarsko.

Na zasadnutí sa zúčastnil aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Protivzdušnú obranu označil za "najnaliehavejšiu potrebu Ukrajiny". Dodal, že krajiny EÚ "zintenzívňujú dodávky munície aj systémov protivzdušnej obrany, a to najmä tých najmodernejších, systémov Patriot".

K čomu sa zaviazala väčšina štátov NATO

Stretnutie sa konalo iba deň po tom, ako sa 24 z 32 členských štátov NATO na pondelkovom stretnutí v bulharskej metropole Sofia zaviazalo, že už nebudú akceptovať obmedzenia používania západných zbraní proti legitímnym cieľom na ruskom území. Ukrajine sľúbili poskytnúť všetko „v mene demokracie“.

„Nedáva zmysel, že rakety nemožno použiť proti Rusku, kým Rusko strieľa na Kyjev,“ zdôraznili v Bulharsku podľa portálu Euractiv predstavitelia Spojeného kráľovstva.

„Musíme priznať, že Ukrajina túto vojnu práve teraz prehráva. Nemôžeme naďalej hovoriť Ukrajine, aby nevystreľovala svoje rakety na Rusko, ktoré veselo odpaľuje svoje rakety na Kyjev. Bude veľmi smutné, ak tento pozmeňujúci návrh neprijmeme,“ citovala predstaviteľa Spojeného kráľovstva štátna bulharská tlačová agentúra.

Na francúzskej strane delegáti poukázali na to, že Ukrajina doteraz dodržiavala všetky zbrojné obmedzenia a medzinárodné právo, zatiaľ čo v prípade Ruska to tak nebolo.

Ukrajina žiada zrušenie obmedzení už dlho

Kyjev nalieha na svojich západných partnerov, aby mu pomocou ich zbraní dlhého doletu umožnili zasahovať ciele v Rusku. Spojené štáty a Nemecko sú však proti tomu pre obavy, že by ich to mohlo zatiahnuť do priameho konfliktu s Moskvou.

Zrušenie obmedzení tento mesiac podporil aj americký think-tank Inštitút pre štúdium vojny (ISW), podľa ktorého ruské jednotky obmedzenia uvalené na Ukrajinu využívajú napríklad na to, aby do útoku vyrážali z oblastí neďaleko ukrajinských hraníc.

Na prehodnotenie postoja Západu v súvislosti s ukrajinskými útokmi na ruské územie so západnými zbraňami vyzval v pondelok generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. Poukázal pri tom na to, že ruská armáda ostreľuje Charkov zo svojho územia.

Kremeľ: NATO už je s nami v priamej konfrontácii

Kremeľ v pondelok vyhlásil, že Severoatlantická aliancia je už v priamej konfrontácii s Ruskom. Dodal, že NATO eskaluje konflikt na Ukrajine vojenskou rétorikou. Vyjadrenie prišlo práve v reakcii na slová Stoltenberga.

"NATO zvyšuje stupeň eskalácie," uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pre ruský denník Izvestija v súvislosti s výrokmi Stoltenberga. Aliancia podľa neho svojou militaristickou rétorikou "upadá do vojnového vytrženia".

Na otázku, či sa NATO blíži k priamej konfrontácii s Ruskom, Peskov odpovedal: "Oni sa nepribližujú, oni v nej už sú."

Ruský prezident Vladimir Putin opakovane varoval Západ, že riskuje svetovú vojnu v súvislosti s Ukrajinou.

Putin varuje pred vážnymi následkami

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok varoval, že ak západné štáty dajú Ukrajine súhlas na použitie svojich zbraní na útoky na ruskom území, bude to mať vážne následky. "Táto neustála eskalácia môže viesť k vážnym následkom," povedal Putin, citovaný agentúrou AFP, počas návštevy Uzbekistanu.

"V Európe, najmä v malých štátoch, by si mali byť vedomí toho, s čím sa zahrávajú. Mali by na to pamätať, ako krajiny s malými, husto osídlenými územiami... Mali by to mať na pamäti skôr, ako budú hovoriť o údere voči Rusku."

Putin okrem toho kritizoval západných novinárov, že neinformujú o ostreľovaní ruského pohraničného mesta Belgorod a ďalších priľahlých území.

"Každý hovorí len o tom, že Rusko otvorilo nový front a útočí na Charkov, ale ani slovo o tom, čo to spôsobilo," upozornil Putin, pričom dodal, že Ukrajina si túto situáciu "spôsobila sama" a "žne plody svojej kreativity".

Ruský prezident varoval, že "to isté sa môže stať, ak sa použijú vysoko presné zbrane dlhého doletu". Putin to uviedol v odpovedi na otázku novinára na margo diskusie o návrhu, aby ukrajinské ozbrojené sily mohli použiť západné zbrane dlhého doletu na zasiahnutie ruského územia.

(tasr/tod)