Doteraz sa ešte nikomu nepodarilo cukrovku vyliečiť. Jediná možnosť, ako ju dostať do remisie [zmiernenie až vymiznutie príznakov choroby, pozn. red.], si vyžadovala, aby pacienti dodržiavali pomerne prísnu diétu a cvičebný program. Prípad z Číny však naznačuje, že je možné obnoviť schopnosť tela prirodzene regulovať hladinu cukru v krvi bez toho, aby pacient zmenil svoj životný štýl.
"Naša technológia dozrela a posunula hranice v oblasti regeneratívnej medicíny na liečbu cukrovky," povedal doktor Jin Chao, jeden z vedúcich výskumníkov, ktorý na liečbe pracoval spolu s ďalšími vedcami z troch rôznych inštitúcií so sídlom v Šanghaji – nemocnice Šanghaj Čchang-čeng, nemocnice Renji a Centra excelentnosti molekulárnej bunkovej vedy (CEMCS).
Experimentálna liečba spočíva vo vytvorení umelej verzie buniek nachádzajúcich sa v pankrease. Tieto bunky produkujú inzulín a udržiavajú hladinu cukru v krvi pod kontrolou. U diabetikov totiž pankreas neprodukuje dostatok inzulínu a príliš veľa alebo príliš málo cukru v krvi môže človeku spôsobiť srdcové ochorenia, poškodenie obličiek či nervov.
"Diabetici zomierajú dominantne na kardiovaskulárne ochorenia. Majú dvoj- až štvornásobne vyššie riziko infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhody či zlyhania srdca," vysvetlil diabetológ Peter Jackuliak.
Na liečbu použili kmeňové bunky
Historicky prvý vyliečený pacient s týmto ochorením, 59-ročný muž, si každý deň musel pichať niekoľko inzulínových injekcií, aby neupadol do diabetickej kómy. Priekopnícku transplantáciu buniek dostal v roku 2021. Lekári na jeho liečbu použili kmeňové bunky, ktoré majú za rôznych podmienok schopnosť premeniť sa na mnoho rôznych typov buniek.
Za správnych podmienok sa kmeňové bunky môžu premeniť na tkanivo mozgu, svalov, obličiek alebo dokonca pankreasu. Na premenu kmeňových buniek na bunky pankreasu použili vedci špeciálny "chemický kokteil". Produktom sa tak stali bunky, ktoré produkujú inzulín. Ten telu z prijímanej potravy umožňuje premieňať cukor na energiu.
Výsledky liečby uverejnil časopis Cell Discovery. Ide o problematiku, ktorou sa vedci v mnohých krajinách zaoberali desiatky rokov. Hoci je úspešná liečba cukrovky povzbudzujúca, k jeho schváleniu pre široké masy máme ešte ďaleko. Vedci musia procedúru otestovať na väčšom počte pacientov.
Navyše je premena kmeňových buniek na funkčné bunky pankreasu neuveriteľne zložitá, časovo náročná a drahá. Ak má byť tento proces uskutočniteľný pre väčšinu ľudí, vedci ho budú musieť zjednodušiť.
Poruchou metabolizmu cukrov trpí každý jedenásty človek
Je všeobecne známe, že diabetes sa delí na dve skupiny. Diabetes prvého typu sa vyskytuje väčšinou u detí a mladých dospelých a je charakteristický tým, že ľudia nemajú žiaden inzulín.
"Autoimunitný systém im poškodí podžalúdkovú žľazu a bunky, ktoré za normálnych okolností produkujú inzulín. Po stimule – napríklad choroba či stres – u geneticky predisponovaných ľudí vypukne choroba," vysvetlil v rozhovore pre Štandard Peter Jackuliak, prodekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
V prípade druhého typu diabetu pacienti nemajú také výrazné príznaky ako diabetici prvého typu. Vysoký cukor im zistia náhodne v rámci preventívnej prehliadky alebo počas cieleného vyšetrenia iných ťažkostí. "Títo cukrovkári majú často okrem cukrovky ďalšie znaky metabolického syndrómu ako nadváha, obezita, vysoký cholesterol či vysoký krvný tlak," uviedol Jackuliak.
"Jeden z jedenástich ľudí na svete má v nejakej verzii poruchu metabolizmu cukrov. Tento počet má vo všetkých krajinách sveta narastať," dodal.
"Liečba kmeňovými bunkami sa už viac rokov študuje hlavne pre pacientov s diabetes mellitus 1. typu, no napriek tomu sa ešte do štandardnej diabetologickej klinickej praxe nedostala a je v úrovni modality na úplne malú skupinu, skôr mladých pacientov. Je to veľmi náročná procedúra, ktorá si vyžaduje špecifické centrá a je aj finančne veľmi náročná," uviedol lekár s dôvetkom, že takúto liečbu zatiaľ neprepláca zdravotná poisťovňa nikde vo svete ani mladým pacientom.
Aby čínsku procedúru zaviedli do klinickej praxe, treba podľa jeho slov ešte veľa štúdií na veľkom počte rozličných kohort pacientov. "Určite nestačí jeden popísaný prípad. Vo veľmi optimistických modeloch by sme uvedenú formu liečby mohli využívať o 15 až 20 rokov, ale aj to bude vyhradená len pre úzku skupinu pacientov," domnieva sa odborník.