Zomrelo viac očkovaných alebo neočkovaných? Vieme, ale nepovieme

V dvoch nedávnych článkoch som na základe dostupných dát poukázal na vysokú post-pandemickú nadúmrtnosť zaznamenávanú vo vyspelých krajinách EÚ, ako aj na štatistický súvis nadúmrtnosti s mierou preočkovania proti COVID-19.

Aj keď táto korelácia môže byť spôsobená rôznymi faktormi – predovšetkým demografickými procesmi a nedajú sa na jej základe robiť žiadne silné závery –, vo vzduchu visí otázka možnej príčinnej súvislosti týchto dvoch veličín. Dala by sa táto otázka na základe dostupných štatistík zodpovedať jednoznačnejšie?

Jedna z myšlienok, ktorá človeku napadne v tejto súvislosti, znie, či zomiera viac očkovaných alebo neočkovaných ľudí.

Na Slovensku, ktoré je preočkované zruba na polovicu, sa tento nápad javí na prvý pohľad ako logický. Takáto úvaha je ale sama osebe neúplná, pretože ak boli preočkovaní prevažne starí a chorí, tak potom je jasné, že aj v počte zomrelých budú mať väčšie zastúpenie.

Ak by sme ale takúto štatistiku mali v rozvrstvení aspoň podľa vekových kategórií, už by to malo značnú výpovednú hodnotu. Inými slovami, hovorím o jednoduchom porovnaní miery očkovanosti v populácii danej vekovej kohorte s podielom zomrelých s daným očkovacím statusom na celkovom počte zomrelých v tejto vekovej kohorte. Vyzeralo by to nejako takto:

	miera zaočkovanosti				podiel na celkovej úmrtnosti*
vek	aspoň jedna dávka	kompletná základná schéma očkovania	prvý booster	ďalšie boostre	aspoň jedna dávka	kompletná základná schéma očkovania	prvý booster	ďalšie boostre
< 18	13,0	12,1	0,8	0,0	?	?	?	?
18-24	57,4	55,6	21,9	0,3	?	?	?	?
25-49	55,2	54,2	27,0	0,8	?	?	?	?
50-59	63,2	62,5	38,3	1,5	?	?	?	?
60 a viac	70,3	69,9	59,8	3,9	?	?	?	?

Zdroj dát o miere zaočkovanosti: www.ecdc.europa.eu; dáta k 5. 10. 2023 (podiel v percentách).

*podiel zomrelých s daným očkovacím statusom na celkovom počte zomrelých v danej vekovej kohorte za definovaný čas (napríklad rok 2023)

Na základe komunikovaných informácií o účinnosti a bezpečnosti vakcín sa dá očakávať, že čísla skryté za otáznikmi, sú nižšie ako miera zaočkovanosti v ľavej časti tabuľky. Teda že vakcína zvýšila imunitu, znížila dôsledky takzvaného dlhého covidu a tak ďalej, a preto očkovaní zomierali v menšej miere. Ak sú tie čísla približne rovnaké, naznačovalo by to, že úmrtia a očkovanosť v zásade nesúvisia (čo by bola mimochodom značná rana pre predpoklad účinnosti vakcín, hlavne ak by tomu tak bolo pri údajoch za roky 2021 a 2022). No a tretia možnosť – ak sú za otáznikmi vyššie čísla ako pri miere zaočkovania, tak máme problém...

Prečo sú v uvedenej tabuľke otázniky a nie reálne čísla?

Pretože dáta o úmrtnosti podľa očkovacieho statusu som za Slovensko nenašiel. Preto som žiadosťou podľa infozákona takéto údaje v rozvrstvení podľa vekových skupín koncom októbra 2023 pýtal od NCZI. Argumentoval som aj tým, že rôzne štatistické dáta (napríklad počty pozitívne testovaných alebo počty hospitalizovaných) boli v nedávnom období touto inštitúciou pravidelne zverejňované práve podľa očkovacieho statusu.

V novembri som dostal rozhodnutie o odmietnutí mojej žiadosti, na čo som poslal odvolanie, kde som pridal viac argumentov. Argumentácia nepomohla a v decembri 2023 som dostal rozhodnutie odvolacieho orgánu s potvrdením zamietnutia.

Podstata zamietnutia spočíva v tom, že síce dáta o úmrtnosti aj dáta o očkovacom statuse existujú, ale nie sú v jednej databáze, a teda úrad by v záujme vyhovenia mojej žiadosti musel tie databázy prepojiť a vytvoriť novú informáciu, čo úrady na základe infozákona nie sú povinné vykonať. Formálne je to podľa všetkého v poriadku a zamietnutie je v súlade so zákonom.

Rozhodnutie ale vyznieva zvláštne najmä v kontexte toho, ako bola naša spoločnosť v období po spustení očkovania na dennej báze bombardovaná štatistikami o tom, koľko neočkovaných bolo pozitívne testovaných a prijatých do nemocníc. Pamätáme si, že tento spôsob informovania bol silne využívaný na podporu pojmu „pandémie neočkovaných“, ktorý sa ale po krátkom čase spolu so štatistikami podľa očkovacieho statusu akosi vytratil.

Chcem ešte poznamenať, že aj keby sme mali údaje namiesto otáznikov, stále by nešlo o dostatočnú analýzu a podklad na definitívne závery, pretože by v nej ešte chýbali ďalšie možné vysvetľujúce premenné (hlavne zdravotný stav). Bolo by to už ale značne relevantnejšie ako korelácia, o ktorej som písal minule.

Mňa osobne by ohľadom súvisu (alebo nesúvisu) očkovania a úmrtnosti presvedčila len dôkladná analýza založená na anonymizovaných individuálnych dátach. Išlo by o vcelku zložitú a prácnu analýzu, na ktorú ako fyzická osoba, samozrejme, nemám priestor ani dáta.

No je u nás dostatok inštitúcií, ktoré by to mohli a mali spraviť, a preto tu zhruba načrtnem metodiku takej analýzy:

Zdravotné poisťovne vedú o každom poistencovi detailné informácie o jeho zdravotnom stave, zdravotníckych úkonoch a tak ďalej. Takéto individuálne dáta sú dostatočnou dátovou základňou na analýzu súvislosti rôznych premenných vrátane možnej súvislosti očkovania proti COVID-19 a úmrtnosti. Pokiaľ viem, tak na akademické a výskumné účely sa takéto individuálne dáta v anonymizovanej podobe bežne využívajú.

K rozlúsknutiu otázky možného súvisu očkovania a úmrtnosti by bola potrebná databáza všetkých (aj očkovaných aj neočkovaných) zomrelých od spustenia očkovania. Každý riadok databázy by predstavoval jedného zomrelého a v stĺpcoch by ku každému úmrtiu boli minimálne tieto atribúty:

jedinečný anonymizovaný identifikátor poistenca;
vek zomrelého,
dátum úmrtia,
hlavná príčina smrti,
dátum podania prvej dávky vakcíny,
číslo šarže prvej dávky,
dátum podania druhej dávky,
číslo šarže druhej dávky,
... viac riadkov k tretej, štvrtej dávke,
... viac riadkov k ostatným diagnózam poistenca,
okres trvalého pobytu zomrelého (pre identifikáciu prípadných regionálnych rozdielov),
... viac riadkov k prípadným ďalším relevantným atribútom.

Nad takouto databázou by bolo možné urobiť napríklad regresnú analýzu, ktorou by sa skúmal vplyv viacerých možných vysvetľujúcich premenných naraz a týmto spôsobom by sa dalo odpovedať, či je podanie niektorej dávky štatisticky významnou vysvetľujúcou premennou pre úmrtie alebo nie. Dalo by sa, samozrejme, uvažovať aj nad komplexnejšou databázou, aj sofistikovanejšími metódami, ale v zásade by stačilo aj vyššie popísané.

Obdobným spôsobom by sa dali zodpovedať aj iné otázky, ktoré sa okolo týchto vakcín objavujú – napríklad či súvisia so zvýšeným počtom alebo zhoršením onkologických ochorení a podobne. To by už bolo, samozrejme, nad inou databázou (nie databázou úmrtí, ale databázou onkologických pacientov a podobne). Ak by sa niekto do takýchto analýz pustil, ešte by som mu navrhol urobiť kontrolu pravdivosti dát na dostatočne veľkej vzorke náhodne vybraných riadkov databázy.

Takéto analýzy by vedeli dať uspokojivé odpovede a ich vykonanie by snáď mohlo prispieť k zmieru medzi rôznymi názorovými tábormi. Zabezpečenie vykonania takýchto analýz by malo byť jednou z hlavných úloh tých, ktorí sa v súčasnosti venujú prešetrovaniu manažovania pandémie.

Hydepark je priestor na slobodnú diskusiu, slúži akademikom, politikom, sudcom, lekárom či vysokým štátnym úradníkom. Redakcia do textu nezasahuje, texty nemusia vyjadrovať postoje Štandardu.