Milosz Matuschek

Tento text vychádza trochu neplánovane, a predsa vhodne krátko po šokujúcom atentáte na slovenského premiéra. Robert Fico je príkladom toho, čo sa rozumie pod pojmom suverenita, ako takmer žiadny iný politik v Európe: dovoľuje si mať vlastný názor na Ukrajinu a EÚ, rovnako je za riešenie škôd spôsobených očkovaním alebo za odmietnutie pandemickej zmluvy WHO.

Aj slovenské „nie“ pri hlasovaní nedávno spôsobilo, že zmluva WHO bola nateraz zrušená. Dobrý moment na vyslanie „signálu“ všetkým, ktorí majú podobné plány do budúcnosti, či nie? Prevrat zhora sa teraz otvorene uskutočňuje násilím.

Fico sa vydal presne na ten „nebezpečný terén“, ktorý je dostupný len pre tých, ktorí nepovažujú politiku za posledný stupeň rozhodovacej moci. V jeho prípade vstupuje do hry veta, ktorú mal vysloviť Voltaire: „Ak chceš zistiť, kto ťa ovláda, zisti, koho nesmieš kritizovať.“ Tento text venujem – so želaním skorého uzdravenia na Slovensko – všetkým odvážnym ľuďom, ktorí riskujú svoje životy pri obrane demokratických výdobytkov.

Nemecký filozof Friedrich Nietzsche vedel, že: „Najlepšie manželstvo je to, ktoré pripustí výnimku.“ Režim dvoch ľudí, nezriedka uzatváraný „pre vzájomné využívanie svojich pohlavných vlastností“ (Kantova definícia), trvá na pravidle monogamie (až na Nietzscheho výnimky): keď pravidlo platí, výnimka je bezvýznamná (alebo pre Nietzscheho – je to zhodnotenie manželstva).