Chudobní penzisti? Najbohatšou generáciou vo vyspelých krajinách sú čerství dôchodcovia

V trhovej kapitalistickej ekonomike to vlastne nie je až takým prekvapením. Už pred dekádami vychádzal z podobného predpokladu Franco Modigliani, keď formuloval svoju hypotézu životného cyklu. Ľudia odchádzajúci do penzie podľa neho potrebovali naakumulovať bohatstvo, z ktorého potom financovali svoju spotrebu po zvyšok života, keďže im pravidelný príjem od dôchodkového veku výrazne klesá.

To, že predpoklady, na ktorých hypotéza stojí, do veľkej miery platia, ukazujú tiež štatistiky. Čisté bohatstvo domácností počas pracovného života vo všeobecnosti rastie.

Ľudia, ktorí dnes majú viac ako 60 rokov, takzvaní Baby boomers [v USA ide o ročníky 1946 až 1964, ale naprieč svetom sa hranica môže mierne líšiť, pozn. red.], v rámci drvivej väčšiny západných krajín disponujú najväčším majetkom. Zároveň ich viacerí ekonómovia označujú aj za najšťastnejšiu generáciu, ktorá bola v správnom čase na správnom mieste.

Economist píše, že väčšina z tejto generácie, ktorá v celom takzvanom bohatom svete predstavuje 270 miliónov ľudí, neviedla vojny a vyrastala počas silného hospodárskeho rastu. Pritom ťažila najmä z priaznivých úrokových sadzieb, ktoré mali klesajúcu tendenciu, znižujúcej sa výstavby domov (a teda zvyšovaniu ich hodnoty), a naopak, rastúcich príjmov.

Významnú informačnú hodnotu má aj príklad zo Spojeného kráľovstva, kde generácia Baby boomers zaznamenala medzi rokmi 2006 a 2016 jednoznačne najväčší rast majetku – o 96 percent. Celonárodná štatistika bola pritom na úrovni 51 percent.

Podľa Charlotte Ransomovej, šéfky analytickej spoločnosti Netwealth, ktorá spomenuté údaje získala, sa tejto generácii darilo najmä vďaka „prudkému rastu cien nehnuteľností, dedeniu a rozmachu dôchodkových systémov“.

Ani starším Slovákom imanie nechýba

Hoci presné a aktuálne informácie zo Slovenska chýbajú a rozdiely naprieč regiónmi môžu byť značné, nedávna analýza zverejnená na webe Eurostatu ukazuje, že aj na Slovensku boli v roku 2017 dnešní šesťdesiatnici (vtedy kategória 55 až 64 rokov) najbohatšou generáciou, čo sa odvtedy pravdepodobne výrazne nezmenilo.

Pozorovaný trend sa zdá byť skôr opačný, keď v staršej štúdii pod hlavičkou Európskej centrálnej banky z roku 2015 sú medzigeneračné rozdiely menšie. Čistý majetok tých, ktorí dnes majú od 44 do 58 rokov (vtedy 35 až 49 rokov), bol takmer navlas rovnaký ako v prípade občanov vo veku 59 až 73 rokov (vtedy 50 až 64 rokov).

Štatistiky zo západných európskych štátov ukazujú podobným smerom, keď takmer v každej krajine platí, že príslušníci starších generácií majú najväčšie imanie.

Treba doplniť, že všetky údaje sú už očistené o dlhy a rôzne záväzky, porovnáva sa teda iba čisté bohatstvo.

Dôležité je aj to, že premisa neplatí len pri prepočte na jednotlivca. Keďže demografická krivka má jednoznačný klesajúci trend, starších ľudí je dnes omnoho viac než v minulosti.

Pokračovanie príbehu zo Spojeného kráľovstva hovorí, že občania nad 65 rokov vlastnili v roku 2016 až 36 percent z celkového majetku domácností (v roku 2006 to bolo 28 percent).

Čísla zo zámoria sú ešte presvedčivejšie. Američania spadajúci do kategórie Baby boomers tvoria v súčasnosti približne 20 percent populácie krajiny, pričom vlastnia bezmála 52 percent čistého bohatstva Spojených štátov [údaje sú ku koncu roka 2023, pozn. red.]. Hodnota ich majetku sa odhaduje na 76 biliónov dolárov, čo je zhruba trojnásobok ročného amerického HDP.

Čo spraví dôchodca s majetkom

Obrovská suma, ktorú predstavuje majetok týchto ľudí, rozprúdila v odborných kuloároch špekulácie, čo sa s týmto majetkom stane.

Vo svete sa už istý čas skloňuje pojem silver economy, teda akési „strieborné hospodárstvo“. Ekonómovia tým pomenúvajú najmä to, že ľudia vo vyššom veku majú od mladších generácií odlišné preferencie, potreby či záľuby. A tie by mal trh reflektovať najmä preto, že táto skupina disponuje výrazným množstvom prostriedkov, ktoré teraz môže utrácať. Očakáva sa, že v ďalších rokoch bude motorom hospodárskeho rastu.

Economist však s poukázaním na dáta z rôznych štátov upozorňuje, že táto generácia je v bohatých krajinách pozoruhodne skromná a sporivá. Svoje bohatstvo neutráca tak, ako by to predpokladala ekonomická teória, ale snaží sa ho zachovať alebo dokonca zväčšiť.

K hromadeniu majetku prispieva napríklad fakt, že dnešní šesťdesiatnici sú zdravší ako ich predchodcovia, čo im umožňuje odkladať odchod do dôchodku. Participácia ľudí vo veku 55 až 64 rokov na trhu práce dosahuje v bohatých krajinách historické maximá. Vlády sa tiež snažia podporovať vstup starších ľudí do pracovného procesu.

Za veľkým majetkom a sporivým duchom však môžu byť aj hlbšie faktory. Napríklad potreba odovzdať majetok svojim deťom, z ktorých mnohé majú problém kúpiť si dom, prípadne zaplatiť školné [to sa týka najmä USA, pozn. red.], píše Economist s tým, že Američania dedia každý rok približne o 50 percent viac ako v 80. a 90. rokoch 20. storočia. A Íri približne dvakrát viac.

Seniori tiež čelili vážnym rizikám počas nedávnej pandémie, čo spôsobilo, že sa čiastočne uzavreli a znížili spotrebu. Tí americkí v roku 2022 minuli na stravovanie o 18 percent menej ako v roku 2019, pokračuje britský týždenník.

Poslednou príčinou hromadenia majetku a sporivosti tejto generácie je podľa časopisu vidina vysokého veku. Značná časť ľudí z tejto generácie totiž strávi zhruba tretinu svojho života na dôchodku, čo je finančne náročné. Najmä pre tých, ktorí potrebujú nepretržitú zdravotnú starostlivosť.

Economist poukazuje na to, že v Spojených štátoch dlhodobo klesá podiel tých, ktorí majú istotu, že v dôchodkovom veku si vystačia s našetrenými prostriedkami. Dopĺňa, že takéto obavy podstatne menia spotrebiteľské správanie smerom k šetrnosti a opatrnosti.

Ani veľký majetok tejto generácie tak nakoniec nemusí znamenať, že si môže bezstarostne vyložiť nohy a nestarať sa o budúcnosť.