Ivan Hoffman: Tvrdší kurz nastolí Brusel, nie Fico

Ivan Hoffman je novinár, fotograf a pesničkár. Počas komunizmu písal pre samizdat Fragment K, preslávil sa v máji 1989 na Bratislavskej lýre, kde mu vytvorila priestor Joan Baezová a on zahral pieseň Nech mi nehovoria, kým mu organizátor nevypol mikrofón. O pár mesiacov neskôr sa jeho pieseň Sľúbili sme si lásku spievala na námestiach počas Novembra 1989. Koncom novembra patril k skupine 7 ľudí, ktorí vyzvali na zakladanie kresťansko-demokratických klubov, čo viedlo k založeniu KDH. Do politiky nevstúpil a stal sa novinárom. Písal pre Rádio Slobodná Európa, Lidové noviny či Český rozhlas. Je nositeľom Ceny Ferdinanda Peroutku. Pred pár týždňami sme sa dohodli na spolupráci s Ivanom Hoffmanom a rádiom Universum, odvtedy vychádzajú jeho glosy každý piatok v Štandarde. Rozhovor vznikol krátko po tom, ako sme boli s dvomi priateľmi Ivana Hoffmana navštíviť na Morave, kde žije a hospodári so svojou manželkou Helenou.

Prvá otázka je jasná: Čo ukázal atentát na Roberta Fica?

Ukázal, že zápas s progresívnymi fanatikmi o budúcnosť, o zachovanie prirodzeného sveta, je zápasom na život a na smrť. Ale je to zápas s otvoreným koncom. V tom, že váš pán premiér prežil, je, myslím si, dôležitá symbolika: vrah nemal posledné slovo.

Takto priamo to u nás zatiaľ nikto nepovedal. Juraj Cintula bol priaznivec opozície, viaceré postoje mal ostro protivládne, hlásil sa k podpore prezidentky Čaputovej a sníval o svete bez náboženstva a národa, ale postoj k vojne, RTVS či ÚŠP, ktoré ho motivovali, nemožno nazvať len úzko progresívnymi. Prečo ste ho nazvali progresívnym fanatikom?