Dedina s 1200 obyvateľmi je stredisko cestovného ruchu v celom okrese i regióne

MURÁŇ – Hoci má obec Muráň v Revúckom okrese len zhruba 1200 obyvateľov, už desaťročia je cieľom množstva turistov z celého Slovenska i zo zahraničia.

Dedina Muráň s hradným bralom Cigánka Dedina Muráň s hradným bralom Cigánka. Foto: Branislav Caban

Ešte v nedávnej minulosti lákal návštevníkov hlavne Muránsky hrad a bezprostredná blízkosť Muránskej planiny, avšak v posledných rokoch pribudli v dedine ďalšie lákadlá.

Medzi nimi je napríklad celoslovensky známe sysľovisko Biele vody, pri ktorom vzniká nový park atrakcií nazvaný Obrovisko. Ďalej je to obecné múzeum, v ktorom nedávno pribudli nové interaktívne videá, predstavujúce dejiny Muráňa i okolitého regiónu.

Pri ich predstavení starosta Roman Goldschmidt povedal, že Muráň má potenciál stať sa strediskom rozvoja cestovného ruchu v rámci okresu Revúca. V tomto vyjadrení bol však až príliš skromný, keďže jeho dedina je už dnes jedným z hlavných centier cestovného ruchu v celom regióne Gemer-Malohont.

Ako však starosta podotkol pre Banskobystrický Štandard, je to beh na dlhé trate. „Už dávnejšie bol hrad Muráň najnavštevovanejším miestom v rámci okresu, takže práve na tom sme začali stavať a prispôsobili sa tomu,“ priblížil Goldschmidt začiatky.

Výhľad z južnej plošiny Muránskeho hradu. Foto: Branislav Caban
Výhľad z južnej plošiny Muránskeho hradu. Foto: Branislav Caban

Znamenalo to okrem iného začať zachraňovať ruiny hradu, na ktorom sa zub času výrazne podpísal. Dôvodom bolo okrem iného to, že pomerne skoro, už v 18. storočí, zostal neobývaný. Na dôvažok ho pred jeho úplným opustením obývala iba vojenská posádka (namiesto hradného pána s rodinou a so služobníctvom) a postihli ho dva požiare.

Keď k tomu prirátame jeho odľahlú lokalitu na vyše 900-metrov vysokom brale Cigánka, kde bol výraznejšie vystavený nepriazni počasia a postupne doslova zarastal lesom, niet divu, že jeho hradby a stavby rýchlo degradovali.

Prvé pokusy o obnovu hradu sa objavili v 70. a 80. rokoch minulého storočia, ale k väčšej rekonštrukcii došlo až v roku 2005, keď samospráva musela zachraňovať vtedy jediný zastrešený objekt, ktorým bola vstupná hradná brána.

„Rozpadla sa nám na nej strecha a tak sme ju museli zachrániť, pretože nebol nikto iný, kto by sa na to podujal,“ vysvetlil Goldschidt.

Dom veliteľa na Muránskom hrade. Foto: Branislav Caban
Dom veliteľa na Muránskom hrade. Foto: Branislav Caban

Potom postupne začalo hradu svitať na lepšie časy, keďže prišiel vládny projekt na rekonštrukciu historických pamiatok prostredníctvom nezamestnaných. Zapojil sa doň aj Muráň.

„Začali sme opravovať jednotlivé objekty, na ktoré sme mali projektovú dokumentáciu a stanovisko pamiatkarov,“ priblížil starosta prvé záchranné práce.

Systematická obnova hradu už prebieha zhruba posledných 12 rokov. Jej významnou súčasťou bolo vlaňajšie zastrešenie Domu veliteľa, ktorý sa tak stal druhým zastrešeným hradným objektom. Slúžiť bude ako zázemie pre turistov i miesto na malú expozíciu.

Aj niektoré ďalšie projekty na podporu cestovného ruchu v Muráni súvisia práve s hradom. Napríklad v roku 2019 spustila samospráva požičovňu elektrobicyklov, ktorými sa záujemcovia môžu vyviezť aj k hradu.

Na začiatku aktuálnej sezóny sprevádzkovala turistický vláčik, ktorý premáva k sysľovisku, ale obec uvažuje aj o trase vedúcej k Muránskemu hradu.

Turistický vláčik pri Muráni. Foto: Facebook.com/Katka Labošová
Turistický vláčik pri Muráni. Foto: Facebook.com/Katka Labošová

Samostatnou kapitolou sú tradičné muránske buchty, ktorých pečenie obec pod vlastnou taktovkou obnovila v roku 2017. Nebolo to jednoduché, keďže prisľúbenú dotáciu na tento účel napokon Muráň nedostal a samospráva si musela vziať úver 80 000 eur.

O tom, že to bol správny krok, svedčí veľký záujem o túto pochúťku, vďaka ktorej už sedem rokov funguje v Muráni pekáreň i obchod, v ktorom ich predávajú. Súčasne vzniklo niekoľko nových pracovných miest.

Dedina našťastie v snahe o rozvoj turizmu nie je sama. Podporuje ju i Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) prostredníctvom svojich organizácií, ktoré projekty obce podporujú dotáciami. Ruku k dielu prikladajú aj súkromníci.

„Máme podnikateľské subjekty, ktoré sa tiež venujú rozvoju cestovného ruchu. Ambície máme veľké, ale financií by sme potrebovali oveľa viac. Nestačili by nám na to ani dva milióny eur,“ skonštatoval starosta Muráňa.

Samospráve sa však darí v tomto smere postupnými krokmi napredovať. Okrem už spomenutých projektov to vlani bolo vybudovanie náučného chodníka Sviniarky v miestnej časti Predná Hora.

Na jeho trase turisti nájdu viaceré infopanely, možnosti posedenia či panoramatický fotobod s výhľadom na Zdychavské lazy.

Priamo v Muráni sa nachádza aj turistické informačné stredisko, patriace pod Správu Národného parku Muránska planina so sídlom v Revúcej. Plánom do budúcnosti je vybudovať aj moderné návštevnícke centrum so záchytným parkoviskom.


Majiteľ sociálnej siete Facebook Mark Zuckerberg priznal americkému Kongresu jeden z najmasívnejších cenzorských zásahov zo strany vládnej moci voči nepohodlným názorom občanov v modernej histórii. Nešlo pritom o ochranu utajovaných skutočností či iných zákonných dôvodov, ale o krytie korupcie a umlčiavanie kritikov pandemických opatrení. Tento prípad ukazuje, ako veľmi dôležitý je zákaz cenzúry, a prečo je toto ústavné právo potrebné neustále strážiť. Viac v článku.

prečítať viac

Automobilovému koncernu Volkswagen prerástli problémy s konkurencieschopnosťou cez hlavu. Skupina hlási najväčší problém práve vo svojej vlajkovej značke Volkswagen, ktorej ziskové marže sú už dlhší čas príliš nízke.

prečítať viac