Prečo by mal Šutaj Eštok na koaličnej rade udrieť do stola

Tvrdím to napriek názorom, že minister vnútra je mentalitou, rétorikou a štýlom politiky blízky strane Smer. Z toho má údajne vyplývať, že práve jeho voľbou sa budú stierať rozdiely medzi Hlasom a Smerom a že Hlas sa vystavuje riziku splynutia so svojou hlavnou konkurenčnou stranou.

Každý v úlohe predsedu strany, nielen Šutaj Eštok, by musel riešiť základnú dilemu Hlasu, ktorá trvá od jeho vzniku – ako sa uveriteľne a fakticky odlíšiť od strany Roberta Fica, v ktorej mnohí z Hlasu prežili veľa rokov vo významných politických a štátnych funkciách a ako zároveň získať a udržať si čo najviac pôvodných voličov svojej tak povediac materskej strany.

Tieto dva ciele sú totiž tak trochu v protiklade.

Je logické, že v prvých rokoch svojej existencie Hlas s Petrom Pellegrinim na čele položil dôraz na odlíšenie sa od Smeru. Ilustratívne to vyjadruje jeho známy predvolebný výrok, že nikdy nebude sedieť s Robertom Ficom v jednej vláde.

O veľa podstatnejšie sa však ukázalo, keď budúci prezident pripustil vládnu spoluprácu s niektorými stranami dnešnej opozície. A nebola to žiadna nereálna vízia. Pripomeňme, že opozičné strany spoluprácu s Hlasom nielen pripúšťali, ale do poslednej chvíle sa o ňu usilovali. A aj mnohí iní dúfali a povzbudzovali Pellegriniho k tomuto kroku, ktorý by ho od Smeru možno definitívne odpútal.

Očividné koketovanie s dnešnou opozíciou však spôsobilo, že Hlas začal strácať a pozíciu opozičného lídra získal na jeho úkor Smer. A je dôležité pripomenúť, že až jednoznačné vymedzenie sa Hlasu voči stranám dnešnej opozície zastavilo prepad jeho preferencií a zabezpečilo mu vo voľbách, už síce nie víťazstvo, no stále veľmi dobrý výsledok, ktorý mu umožnil nielen účasť vo vláde, ale aj slušný podiel na moci. A platí, že bez záverečného príklonu Hlasu k tvrdej opozičnej politike, ako ju prezentoval práve Smer, by to možné nebolo.

Samozrejme, dnes je základná pozícia Hlasu jasná – je daná koaličnou zostavou, ktorej je súčasťou. A práve preto, paradoxne, odlíšenie sa od silného Smeru nadobúda o to väčší význam. Postava predsedu strany je pre tento účel určite rozhodujúca.

Aký typ politika, v tomto zmysle, vlastne Šutaj Eštok predstavuje?

Hovorí sa síce o jeho blízkosti k Smeru, no zároveň je fakt, že medzi kľúčovými postavami Hlasu je vlastne jediný, kto nebol nielenže funkcionárom Smeru alebo členom jeho vlád, ale dokonca ani len obyčajným rádovým straníkom. Súčasne má ďaleko aj od takzvaného liberálneho či umierneného krídla, ktoré vplynulo do Hlasu z Druckerovej Dobrej voľby. Ak by v Hlase prevládol ich tón, vrátili by ho vlastne do polohy, ktorá mu škodila pred voľbami.

Matúš Šutaj Eštok je teda predseda Hlasu bez záťaže osobnej histórie v Smere, no zároveň inštrumentuje politiku spôsobom, akému rozumejú voliči oboch sociálnych demokracií. Z toho žiadne splynutie týchto strán ešte nevyplýva.

Zato súboj o toho istého voliča medzi Hlasom a Smerom neustále prebieha. A tu sa bude zrejme v nasledujúcich mesiacoch viac dariť Smeru. Nielen preto, že je to opäť najsilnejšia strana, na ktorej „hriechy“ spred roku 2018 sa pomaly zabúda. Aktuálne ešte pribudol faktor návratu Roberta Fica po atentáte.

To znamená návrat martýra a zároveň hrdinu, ktorý prežil, čo mu nepochybne vracia sympatie aj v očiach tých, ktorí ho už kedysi volili a potom prešli k Hlasu.

Túto posilnenú príťažlivosť svojho politického konkurenta bude musieť Šutaj Eštok brať do úvahy. Preto sa preňho momentálne javí ako dostatočne ambiciózny a realistický cieľ udržať Hlas ako stredne veľkú stranu, bez ktorej sa nebude dať zložiť ani budúca vláda. Dosiahnuť to však bude môcť iba premyslenou kombináciou koaličnej kooperácie a zároveň umným vymedzovaním sa voči Smeru a SNS.

A tu sa hneď ponúka, ako skúška ohňom aj správnosti, voľba predsedu parlamentu.

Matúš Šutaj Eštok už potvrdil, že Hlas si tento post naďalej nárokuje. No zrejme mu nepostačia iba slovné deklarácie, ak bude SNS trvať na tom, že v tejto veci nedodrží koaličnú zmluvu a Smer bude národniarov ticho podporovať v nádeji, že problém nejako vyhnije.

Nový predseda Hlasu v takom prípade pre získanie rešpektu voči svojej osobe by mal na koaličnej rade tvrdo udrieť do stola a tým sa jasne odlíšiť či vymaniť z možného protektorstva, ktoré mu predstavitelia Smeru iste radi „otcovsky“ ponúknu.

Mimochodom, politici ako Robert Fico práve tvrdosti a rozhodnosti rozumejú. A politikov, ktorí sa neboja vstúpiť do konfliktu a ešte v ňom aj dokážu vyhrať, majú radi aj voliči.