Tam, kde chýbajú muži, pomôže technika. Ukrajina zvýšila využívanie bojových robotov
Podľa britského denníka Telegraph, ktorý získal prístup k informáciám o nových typoch robotov, sa tieto zariadenia používajú na všetko od búrania mostov, prepravy zásob na frontovú líniu až po evakuáciu zranených vojakov.
Diaľkovo ovládané mechanizmy bývajú často vybavené guľometmi rôzneho kalibru, kamerami s nočným videním alebo dodatočným pancierom, ktorý ich chráni pred paľbou z ručných zbraní. Avšak – ako si ukážeme nižšie – konkrétna výbava sa výrazne líši od špecifikácie.
„Na rozdiel od nepriateľa je kľúčom Ukrajiny jej ľud. Technológie, najmä bezpilotné pozemné vozidlá, umožňujú minimalizovať účasť ľudí na bojisku, čím sa zachovávajú životy a zdravie ukrajinských vojakov,“ uviedla Natalija Kušnerská, vedúca operačného oddelenia Brave 1, ukrajinskej vládnej platformy pre obranné inovácie.
Oddelenie Brave 1 dostalo od miestnych vývojárov od začiatku vojny stovky nápadov, plánov a prototypov, no do praxe sa dostali len desiatky z nich.
Na boj aj na logistiku
Spomenúť možno Ratel-S alebo Ark-1, ktoré sa dajú charakterizovať ako kamikadze ukladače mín a výbušnín. Tieto roboty dokážu dopraviť až 40 kilogramov výbušnín pod tank alebo do bunkra rýchlosťou 25 kilometrov za hodinu. Existuje aj opätovne použiteľná verzia, ktorá je schopná niesť a rozmiestniť až dve protitankové míny TM-62 na ruských pozíciách alebo logistických trasách.
Ukrajinské ozbrojené sily sa môžu spoľahnúť aj na robot s názvom Volya-E, ktorý slúži na logistické a evakuačné účely. Možno ho ovládať až zo vzdialenosti troch kilometrov, pohybuje sa pomocou pásov a jeho užitočné zaťaženie predstavuje až 150 kilogramov.
V samotnom boji sa zas uplatňuje napríklad stroj s označením Moroz. Moroz je vybavený guľometmi kalibru 7,62 milimetrov alebo 12,7 milimetrov, ktorými dostrelí až do vzdialenosti vyše dvoch kilometrov a jeho štyri kolesá ho dokážu rozpohybovať do rýchlosti osem kilometrov za hodinu.
Odpoveď na výhodu útočníka
Najmenej 21 robotov skúšaných v prvej línii je „kódovaných podľa noriem NATO“, povedala Kušnerská.
„Sme presvedčení, že bezpilotné pozemné vozidlá sa stanú ďalšou zmenou v tejto vojne, rovnako ako sa už stali drony. Toto je naša asymetrická odpoveď na početnú výhodu nepriateľa,” dodala.
Ako uviedla ešte predtým, Ukrajina sa stala globálnym centrom obranných technológií a rast tohto sektora bude podľa nej hrať rozhodujúcu úlohu v jej obrannej politike v nasledujúcich desaťročiach.
Popri Kyjeve sa na používanie robotov v boji spolieha aj Moskva. Ako pripomenul britský magazín Economist, v marci Rusko napríklad zaútočilo na ukrajinskú obrannú pozíciu pomocou troch malých pásových robotov s názvom Courier vyzbrojených automatickými granátometmi.
Premiéru majú na konte Sovieti
Vojenské roboty ovládané diaľkovým ovládaním sú známe pod skratkou UGVs [z angličtiny Uncrewed Ground Vehicles – pozemné vozidlá bez posádky, pozn. red.] a ich počiatky siahajú do minulosti ďalej, ako by sa mohlo zdať.
Najstarším modelom bol sovietsky Teletank, ktorý sa používal počas invázie do Fínska v roku 1939. Moskva vtedy vybavila zastarané ľahké tanky rádiom ovládaným riadením a plameňometmi slúžiacimi na útoky na opevnenia. Stroje nedisponovali kamerou, takže neďaleko nich sa musel nachádzať operátor.
Hoci sa ozbrojené sily naprieč celým svetom používania pozemných dronov ani po prvotných komplikáciách nevzdali, aj v dobe moderných technológií ich sprevádzajú veľké problémy.
V čom je háčik
Michael Boyle, docent na Rutgers University a autor knihy o boji s dronmi, pre rádio Slobodná Európa povedal, že existuje niekoľko dôvodov, prečo sa bojové pozemné drony vyvíjajú pomaly.
„Prvým je terén,“ povedal. Zatiaľ čo letecké drony môžu vo všeobecnosti lietať rovnako voľne ako vtáky a námorné drony sa tiež pohybujú v relatívne neobmedzenom prostredí, pozemné drony „musia byť schopné rýchlo sa pohybovať po nerovnom povrchu, aby splnili svoju úlohu, a to pod paľbou," povedal Boyle.
Aj prekážky také jednoduché ako priekopa alebo zvitky ostnatého drôtu, ktoré by vojak mohol ľahko preskočiť, predstavujú pre mnohé pozemné drony neprekonateľnú bariéru.
Ďalším kľúčovým faktorom sú náklady. „Vývoj pozemného vozidla, ktoré môže na diaľku operovať v nerovnom teréne a byť integrované s inými vojenskými jednotkami, je drahý,“ povedal Boyle.
Expert na drony doplnil, že komunikačná infraštruktúra [s pozemnými dronmi] musí byť obzvlášť bezpečná, aspoň zatiaľ, kým zostávajú také cenovo nedostupné. To predstavuje samostatnú prekážku.
V neposlednom rade ich širšie nasadenie komplikuje ich veľká zraniteľnosť voči iným technológiám – bezpilotným lietadlám, ktorých výroba je niekoľkonásobne lacnejšia. „Všetko, čo sa na bojisku pohybuje, je viditeľné a zasiahnuté dronom,“ povedal Samuel Bendett, analytik think tanku CNA vo Virgínii.