Silvester Krčméry tu povedal vetu o pravde a moci. Naozaj nie je Trenčín hodný úvahy?

Prednedávnom som ponúkol mesto Trenčín ako nové sídlo Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, napísal som list viacerým zainteresovaným, zvlášť koaličným a dvom nezávislým poslancom parlamentu, najvyšším ústavným činiteľom, členom vlády, predstaviteľom súdnej moci a generálnemu prokurátorovi, ako aj niektorým advokátom.  

Potešilo ma, že mnohí z nich považujú myšlienku za zaujímavú, niektorí nás už aj verejne podporili. Ako sa hovorí: Don’t let perfect be the enemy of good, nerobme perfektné riešenie nepriateľom dobrého. Ak náhodou perfektné neexistuje, neotrávime tým to dobré.

Poviem to priamo, žiaľ, Trenčín opäť “narazil” na tradičnú paradigmu bratislavského centralizmu. Pritom budova súdu, ktorá by sa mohla stať sídlom Najvyššieho správneho súdu, sa už do slovenských dejín výrazne zapísala. Dokonca tak, že práve dedičstvo disidenta Silvestra Krčméryho, muža, ktorý práve tu v roku 1954 predniesol svoju slávnu reč a obhajobu, by mohlo byť mottom a záväzkom nového súdu.

Trenčiansky súd bol miestom zločinu a preto mu v Trenčíne venujeme pozornosť, aby sme to napravili, aby sa minulosť neopakovala. Každý deň chodím do práce okolo viac ako 100-ročnej krásnej budovy Krajského súdu v Trenčíne. Každý rok si tu pri Pamätníku obetiam komunizmu, ktorý stojí pred touto secesnou budovou, pripomíname Krčméryho vetu “Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu”.  Či prvé obete nového režimu z februára 1951 – Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára.  

Tieto príbehy by Najvyšší správny súd v Trenčíne niesol v svojom rodnom liste. Nikdy by na ne nemohol zabudnúť.

A potom je tu debata o centralizme.

Opäť sa opakuje, že politické elity, keď vyhrajú voľby, si moc v Bratislave nielen zachovávajú, ale ešte ju aj viac posilňujú a centralizujú. Prekáža mi to.

Moja niekoľkoročná skúsenosť z osobných rozhovorov je, že od prezidentského úradu cez všetky kľúčové politické posty v štáte, si naši politici myslia, že zvyšok Slovenska nemá dostatok ľudských kapacít s dostatočnou mentálnou úrovňou, aby si dokázali spravovať veci verejné s oveľa vyššími kompetenčnými a finančnými možnosťami. A to napriek tomu, že pred voľbami počúvame kvetnaté reči o spravodlivejšom spravovaní štátu, posilňovaní regiónov a stieraní rozdielov medzi nimi. A čo je smutné, aj tí, ktorí prichádzajú za výkonom moci do Bratislavy, sa pomerne rýchlo asimilujú a stotožnia s elitárskym prístupom k tomu, že hlavne a možno iba jedine “my tu v Bratislave” vieme najlepšie, čo je dobré pre Slovensko, a preto sa všetko podstatné musí odohrávať práve tu. A keď sa k tomu pridá ešte pohodlnosť a neochota cestovať z Bratislavy do iného mesta za prácou, tak šanca na normálnu decentralizáciu a lepšie prerozdelenie moci na Slovensku je stále viac v nedohľadne.

Teraz tento elitársky prístup v priamom prenose zažívame v súvislosti s reformou súdnictva a „kreslenia” súdnej mapy. Nespochybňujem potrebu reformy súdnictva. Naopak, zmysluplné reformy v tejto krajine sú absolútne nevyhnutné, nevynímajúc tú súdnu. Ako primátorovi krajského mesta, ktoré je centrom Trenčianskeho samosprávneho kraja, mi však prekáža, že ministerstvo spravodlivosti bez akéhokoľvek upozornenia a diskusie “vymaže” krajské mesto  zo súdnej mapy.  

Jednoducho v návrhu zrušia krajský súd, nechajú tu iba súd prvostupňový, v prípade odvolania sa v trestných alebo obchodných veciach sme boli presunutí na súd do Trnavy a v prípade správneho súdnictva do Žiliny. Inými slovami, vo všetkých ostatných krajských mestách postavenie súdov buď zostalo, alebo sa posilnilo, jedine v Trenčíne sa zdegradovalo na úroveň malého provinčného mesta. Je to necitlivé a neslušné. Ako primátor, ale aj ako občan mesta, sa neviem zmieriť s týmto rozhodnutím.

Aj preto navhujem, aby v Trenčíne bolo sídlo Najvyššieho správneho súdu SR. Hovoril som o tom s mnohými právnikmi, naša diskusia to potvrdila. Navyše, ide o výsostne politické rozhodnutie. Bol som síce upozornený, že o sídle v Bratislave už poslanci rozhodli schválením zákona, ale som presvedčený, že toto zmeniť nemôže byť problém pre súčasnú vládnu koalíciu. Už preto, že sídlo Najvyššieho správneho súdu má vybrať jeho nový predseda, a mám potvrdené, že budova súdu v Bratislave ešte vybratá nie je.  

Novozvolený predseda Najvyššieho správneho súdu Pavol Naď na moju snahu v jednom rozhovore reagoval slovami, že mu je moje gesto sympatické, ale podľa neho je v praxi ťažko realizovateľné. Ako dôvod uviedol miesto pobytu mnohých budúcich sudcov súdu, ale aj asistentov a administratívy. Aj preto považuje Bratislavu za optimálne riešenie.  

Ako som písal, aj tento postoj tohoto významného a elitného sudcu z Košíc dokazuje paradigmu o centralizme, podceňovaní, pohodlnosti a strachu zo sťahovania alebo dochádzania z Bratislavy. Akoby aj v Trenčíne neboli alebo nemohli pracovať kvalitní sudcovia, asistenti a administratívni pracovníci, lebo tí sú a bývajú iba v Bratislave. A keby som aj túto absurdnosť pripustil, tak vlastne im je zaťažko cestovať za prácou do 130 kilometrov vzdialeného Trenčína.

Táto odpoveď nového predsedu Najvyššieho správneho súdu ma úprimne zamrzela.

Napriek tomu som stále optimista a verím, že politici súčasnej vládnej koalície zmenia názor a rozhodnú, že sídlom Najvyššieho správneho súdu SR nebude Bratislava, ale Trenčín. Bolo by to ohromné a symbolické politické gesto, ktoré by určite vzdalo úctu aj ľuďom, ktorí sú symbolom boja za slobodu a spravodlivosť, ktorý zvádzali práve v tejto súdnej budove. Konflikt moci a pravdy, o ktorom v Trenčíne v hlbokom komunizme hovoril Silvester Krčméry, je predsa základom pre uchovanie a ochranu slobody v našej spoločnosti. Zvlášť pre súd, ktorého úlohou má byť aj rozhodovanie o disciplinárnej zodpovednosti sudcov a prokurátorov.

Článok vyjadruje osobný názor autora.