Spájanie stredných škôl neznamená ich zatváranie, tvrdí Drucker. Cieľom je väčšia kvalita

Slabinou školstva je podľa ministra prílišná zotrvačnosť, ktorá súvisí s nerealizovaním mnohých zmien počas dlhých rokov.

"Školy majú malé rozpočty, často na prežitie. Nemôžu si dovoliť ani len snívať o nejakom rozvoji. Mnohokrát nevieme nastaviť partnerstvá so zamestnávateľmi, pretože nevedia nadväzovať desiatky vzťahov so školami, ktoré sú maličké," vyjadril sa Drucker. Poukázal taktiež na zmeny v trhu práce či v demografii.

Školy trpia na málo rozpočtov, optimalizácia to má zmeniť

Na Slovensku máme zhruba do 700 škôl s priemerom 300 žiakov, ak hovoríme o strednom odbornom školstve vrátane gymnázií, informoval minister. "Máme tu však aj 84 škôl, ktoré majú menej ako 100 žiakov," pokračoval Drucker, podľa ktorého takéto školy dokážu len veľmi ťažko zabezpečiť kvalitných učiteľov či odborných zamestnancov.

Cieľom ministerstva v rámci revízie siete stredných škôl je preto spájať jednotlivé školy do spoločných celkov, aby mali spoločne manažmenty, aby ich bolo možné posilniť prostredníctvom supervízorov, aby sa jednotlivé vzdelávacie zariadenia dokázali zjednocovať v plánoch vzdelávania či zdieľať spoločných odborných zamestnancov. To umožní nadväzovať partnerstvá s firmami a vysokými školami, zdôraznil šéf rezortu.

Čo by mala znamenať revízia škôl v praxi?

V praxi by situácia mohla vyzerať tak, že ak sa gymnázium spojí s odbornou školou, nebude nutné sa prioritne spojiť do jednej lokality, zariadenia však budú mať však možnosť pracovať spoločne v rámci zjednocovania kurikula či napríklad posúvania si učiteľov.

"V zásade ide o vytvorenie väčších, ucelenejších a silnejších celkov," dodal Drucker s dôrazom na to, že nejdú zatvárať školy, ale pospájať ich do jednotného celku bez toho, aby ich nútili volať sa spojené školy.

Optimalizácia by mala spájanie umožniť zriaďovateľom, ktorými sú prevažne vyššie územné celky.

"Chceme, aby z menšieho počtu škôl, ktoré budú naďalej fyzicky v regiónoch, vznikli silnejšie inštitúty, ktoré bude riadiť kvalitnejší manažment," upresnil minister.

Kedy by mohli zmeny v školstve nadobudnúť účinnosť?

Minister počas tlačovej konferencie upozornil na tri termíny, ktoré by mali podľa jeho slov tému optimalizácie pohnúť smerom k realizácii. Revízia by sa tak mala dotknúť mesiacov august, marec a september.

Do konca augusta tohto roka majú zriaďovatelia ministerstva školstva predložiť projekty optimalizácie.

Do konca marca 2025 by mali zriaďovatelia poslať na ministerstvo konkrétne žiadosti o zmene siete stredných škôl a od prvého septembra 2025 by už mohli vzdelávacie zariadenia fungovať v novom nastavení.

Ministerstvo taktiež momentálne prichádza so zmenou zákona v rámci legislatívneho procesu, ktorý by mohol platiť od januára 2025.

Exminister školstva Gröhling spájanie škôl víta, čaká však nové riešenie

Myšlienku spájať stredné školy do väčších celkov, aby mali viac žiakov, financií a lepšie materiálno-technické podmienky víta aj exminister školstva a predseda strany SaS Branislav Gröhling. Napriek tomu však tvrdí, že rezort nepredstavil žiadne nové riešenie.

"Ministerstvo pomenovalo len systém, ktorý tu existuje už roky. Pre lepšiu podporu spájania stredných škôl by sa mohli zriaďovatelia inšpirovať v praxi, kde už spájanie stredných škôl prebehlo," zdôraznil exminister, podľa ktorého je spájanie vzdelávacích zariadení často politicky nepopulárne a mestá či kraje sa mu vyhýbajú.

"Je preto pozitívne, ak minister povie, že spájanie podporuje," dodal šéf SaS.

Gröhling sa k optimalizácii stredných škôl vyjadroval už aj v minulosti počas svojho mandátu. O revízii hovoril ako o jednej z priorít rezortu.

„Je to o tom, aby sme vedeli lepšie zaplatiť učiteľov, aby sme vedeli lepšie vybaviť školy, aby každá škola mala jedáleň, knižnicu či telocvičňu a na to by mali byť používané ušetrené financie,“ vyjadril sa Gröhling počas svojho pôsobenia na čele školstva.

Študentská rada stredných škôl sa obáva o žiakov z menších regiónov

Proces optimalizácie môže podľa Študentskej rady stredných škôl predstavovať viacero výhod aj nevýhod, ktoré závisia od konkrétnych opatrení a ich implementácie.

Za výhodu považujú to, že špecializácia škôl môže lepšie vyhovieť individuálnym potrebám a talentom študentov. Zároveň môže nový systém zvýšiť prepojenia medzi školami a zamestnávateľmi prostredníctvom stáží a praxe.

Rada sa zároveň obáva, ako príjmu nové opatrenia rodičia, učitelia či študenti, čo by podľa nich mohlo spôsobiť problémy pri implementácii. Ďalší dôležitý problém pre nich predstavuje taktiež doprava na Slovensku, ktorá je, ako tvrdia, v mnohých regiónoch pre študentov veľmi nepriaznivá.

"Zlučovanie a centralizácia môžu viesť k strate individuálnej identity škôl, čo môže mať negatívny dopad na študentskú komunitu a tradície škôl v rámci regiónov," dodáva študentská rada vo svojom vyhlásení.