Všimol si celý svet veľký škandál, ktorý otriasol celým Nemeckom? A je teraz aj svet v zahraničí rovnako zdesený? Mal by sa o nás svet obávať? Hrozí nám štvrtá ríša? A čo sa vlastne stalo?
Na ostrove Sylt v Severnom mori sa zišla veselá partia ľudí v krčme s názvom „Pony“ v mestečku Kampen, ktoré obľubujú bohatí a slávni Nemci (celý ostrov Sylt je symbolom nemeckého snobizmu, pozn. prekl.). Mladí, dobre oblečení dospelí ľudia vo veselej nálade pred podnikom spievali v rytme známej párty piesne – L'amour toujours, elektronického popu talianskeho DJ Gigiho D'Agostina, ktorý je obľúbený už 23 rokov a v súčasnosti je opäť na prvom mieste v rebríčku iTunes v Nemecku. Vypočujte si ju! Pieseň má rytmy, ktoré vás vyzývajú k tancu. Ale zjavne tento hit pozýva aj na iné veci.
Ako možno vidieť aj na videu zo Syltu, na melódiu piesne spievali slová Deutschland den Deutschen. Ausländer raus! (Nemecko Nemcom, cudzinci preč!) Táto verzia piesne od minulého roka straší na mnohých diskotékach, dedinských slávnostiach a školských maturitných večierkoch. Sotva niekoho mimo Nemecka by prvá veta rozrušila. Francúzsko Francúzom? Čo iného by im malo patriť? Aj keď to už dávno nie je pravda. A druhá veta? Nie je to zvlášť slušné, ale na druhej strane nie je úplne nepochopiteľné, že mnohí v krajine začínajú považovať neregulovanú imigráciu, najmä do štedrého nemeckého sociálneho systému, za hrozivú. Netreba v tom hľadať všeobecnú xenofóbiu. A obidve vety ako vyjadrenie názoru nie sú zakázané.
Politicko-mediálna bublina, ktorá bola naladená na „boj proti pravici“, však reagovala hystericky a začala kotkodákať ako vystrašený kŕdeľ sliepok. Jedna krajinská ministerka označila opilecký spev za „najhoršie nacistické hulákanie dospelých na otvorenom priestranstve“, spolkový kancelár Olaf Scholz ho považoval za „odporný“ a nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová sa poponáhľala s hodnotením: „Každý, kto vykrikuje nacistické heslá ako 'Nemecko Nemcom – cudzinci preč', je hanbou Nemecka.“ Médiá sa zhodli: „Cudzinci preč“ je „rasistické“ vyjadrenie. Vystúpila aj predsedníčka Bundestagu Bärbel Basová z SPD, ktorá nahlas uvažovala o maximálnom treste – tri až päť rokov väzenia.
Noviny Bild obratom zverejnili fotografie a mená syltských „hriešnikov“ a už ich pozná celá krajina. To neveští nič dobré pre ich budúcnosť. Najmä teraz, keď aj špecializované oddelenie polície pre štátnu bezpečnosť začalo vyšetrovanie – pre podozrenie z podnecovania k nenávisti a používania protiústavných znakov, pretože jeden z darebákov údajne rukami naznačil Hitlerove fúzy a zdvihol ruku na Hitlerov pozdrav.
Mimochodom: pozdrav „Heil Hitler“ nespočíva v ruke vystretej smerom k oblohe, ako sa to niekedy robí pri tanci, ale pravá ruka je vystretá šikmo nahor s plochou rukou vo výške očí. Ale to už dávno nikoho v Nemecku nezaujíma, pretože ľudia tu používajú čokoľvek ako zámienku na to, aby niekoho vyhlásili za nacistu.
Dôsledky pre mladých ľudí, ktorí sú verejne pranierovaní, sú tvrdé. Dvaja z nich už prišli o prácu a jednej mladej žene teraz zamietli vstup na univerzitu v Hamburgu, kde študuje a dokonca sa uvažuje o jej úplnom vylúčení zo štúdia. Originálnu verziu piesne už pre istotu zakázali púšťať na nadchádzajúcich majstrovstvách Európy vo futbale alebo na mníchovskom Oktoberfeste.
Každý, kto nikdy nebol opitý a v párty nálade neurobil žiadnu hlúposť, privíta takúto tvrdú reakciu. My ostatní môžeme byť zhovievavejší vzhľadom na vlastné spomienky na hriechy z mladosti a tento typ trestu sa nám bude zdať príliš prehnaný. Mladí aj nie takí mladí ľudia boli vždy v pokušení vzbúriť sa proti zákazom a pravidlám. Teraz viac ako kedykoľvek predtým! A ešte viac, keď to šokuje vzorných občanov. Je to známy mechanizmus: práve reakcia ostatných na porušenie pravidiel robí samotný priestupok takým neodolateľným.
Vďaka tomu, že politici na prípad reagujú s prehnaným rozhorčením, vyvoláva to ešte väčší odpor. Napríklad v Kolíne nad Rýnom, sa otriasal celý električkový vozeň, pretože v ňom ľudia spievali „tuc-tudu-tuc“ (v nemeckom originále „döp dödö döp“, pozn. prekl.) miesto slov zmieňovanej pesničky. Nálepku so siluetou ostrova Sylt na zadnej časti áut, ktorá je obľúbená u nemeckých dovolenkárov, teraz mnohí doplnili ďalšími nálepkami „tuc-tudu-tuc“.
Rev z párty je síce nevkusný, ale prvú vetu nenájdete na žiadnej esesáckej zbrani a druhá veta – „Cudzinci preč“ – nie je rasistická, ako sa často naznačuje. Cudzinci nie sú rasa. A už v roku 2010 nemecký Spolkový ústavný súd v súdnom rozhodnutí rozhodol, že takáto požiadavka spadá pod slobodu prejavu.
Teraz sa však zdá, že veľké divadlo zo strany politikov a médií má opačný účinok. Hlasno spievané „tuc-tudu-tuc“ sa teraz stalo symbolom pre všetkých ľudí, ktorým vadí neustále zdvihnutý ukazovák moralizátorov v politike či médiách. Najmä preto, že sa tu zjavne uplatňujú dvojaké štandardy.
Keď vo februári tohto roku v Berlíne istý študent zjavne arabského pôvodu zbil svojho židovského spolužiaka tak, že skončil v nemocnici, univerzita odmietla násilníka vylúčiť zo štúdia. Podozrivý nebol vtedy ani zatknutý. Neobjavili sa ani žiadne známky celonárodného pobúrenia proti okupácii Humboldtovej univerzity v Berlíne prívržencami Hamasu, ktorú polícia ukončila až minulý týždeň. Témou nie je ani to, že násilie páchané migrantmi už roky narastá. Skutočnosť, že kričiaci demonštranti v uliciach Berlína vyzývajú na vyhladenie Židov nevzrušuje „obrancov demokracie“ o nič viac ako zhromaždenie tisícov moslimov v uliciach Hamburgu, ktorí požadujú kalifát – inými slovami, zvrhnutie nemeckého ústavného poriadku. Nikto z našich politikov tam nežiada „najvyšší trest“, ktorý sa považuje za primeraný za spievanie „tuc-tudu-tuc“.
V každom prípade, keď je prisťahovalec alebo osoba s migrantským pôvodom podozrivá z trestného činu, jej fotografia je rozostrená/vyštvorčekovaná a jej meno sa neuvádza, aby neboli poškodené jej osobné práva. Veď predsa nechceme hrať na nenávisť voči cudzincom, ktorá je údajne vlastná všetkým Nemcom.
Áno, iste: opilci z Pony baru sú trápni, ale ešte trápnejší sú tí, ktorí sú rozhorčení nad zlatou hulákajúcou mládežou, ale nechávajú ich chladnými protižidovské demonštrácie či volanie po kalifáte. No možno tomu treba rozumieť takto: moslimovia a nepriatelia Židov sa objavujú vo veľkom počte a mohli by byť nebezpeční, ale rozmaznanú mládež z dobre situovaných rodín možno zahnať do kúta, budú sa pravdepodobne brániť len legálnymi prostriedkami. Mimochodom, „klimatickí aktivisti“, ktorí v júni minulého roka tiež v Kampene na Sylte postriekali farbou luxusný butik a klenotníctvo, dostali v dôsledku toho zákaz vstupu na ostrov na dva týždne – aký prísny trest!
Možno majú orgie rozhorčenia zo strany politikov a médií odvrátiť pozornosť od všetkého, čo je v Nemecku zlé vinou vlády, ktorú mnohí ľudia považujú za najhoršiu, akú kedy zažili. Zelení a ľavica, ktorí sa riadia ideológiou, hazardujú so všetkým, čo kedysi charakterizovalo pokoj a prosperitu Nemecka. Tí, ktorí vidia krajinu na ceste k NDR 2.0, sa možno až tak veľmi nemýlia: napríklad sloboda prejavu sa už dávno stala niečím, čo je zakotvené len v ústave.
Odkaz, ktorý politici a médiá vysielajú svojou kanonádou rozhorčenia: My vás sledujeme, každého jedného z vás, a rozhodneme, či budete zdiskreditovaní a zničení.
„Boj proti pravici“ nadobúda charakter boja proti nemeckému obyvateľstvu. Mali by ste byť poslušní, inak vás bude vyšetrovať Štátna bezpečnosť. Vláda by zrejme chcela iný národ. No a voliči by chceli inú vládu. A to čo najskôr.