Obžaloba čurillovcov nie je postavená na vode

Nejde pritom o žiadne bezvýznamné obvinenia, ale o zneužívanie právomocí verejného činiteľa, ktorého sa údajne policajti dopustili ako spolupáchatelia.

Obhajca obvinených advokát Kubina obžalobu spochybňuje, a argumentuje vrcholiacou politickou kampaňou či chýbajúcimi dôkazmi, ale aj už vyvrátenými tvrdeniami o nedôvodnosti trestného stíhania.

Návrh na podanie obžaloby sa týka siedmich policajtov, a to Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Štefana Mašina, Milana Sabotu, Róberta Magula, Branislava Dunčka a Petra Scholtza. Úrad inšpekčnej služby dospel po takmer dvaapolročnom dokazovaní k zisteniam, že títo obvinení vraj ako policajti spoločne zneužívali svoju právomoc tak, že ľsťou a fingovanými trestnými stíhaniami chceli dosiahnuť poškodenie iných policajtov.

Inšpekcia v obžalobe toto konanie rozdelila až na štyri samostatné skutky, pričom obvineným hrozí minimálne trest odňatia slobody v rozsahu od štyroch do desať rokov.

Rozdelenie úloh pri vykonštruovaných stíhaniach

Skupina Čurillu, Ďurku, Mašina a Sabotu vraj na základe nimi vymyslených skutočností vykonštruovala korupčné trestné stíhanie príslušníkov policajnej inšpekcie tak, aby toto stíhanie účelovo dozorovala Špeciálna prokuratúra.

Týmto vymysleným trestným stíhaním chceli zakryť vyšetrovanie ich vlastnej trestnej činnosti zo strany inšpekcie, ktorá preverovala zákonnosť ich postupov v iných veciach, a zároveň chceli takto vyšetrovateľov inšpekcie diskreditovať.

Medzi účelovo trestne stíhané osoby patrili Diana Santusová, Pavol Senický, Ján Daniel a Michal Vyšváder, ktorí dnes majú status poškodených.

Operatívci Dunčko a Magula údajne vyhotovili realizačný návrh voči príslušníkom inšpekcie na základe fiktívnych skutočností, aby ich mohli vyšetrovať Čurilla a spol. Tento vymyslený realizačný návrh mal oprávňovať čurillovcov na to, aby mohli začať úkony v trestnom stíhaní, ktoré si sami vymysleli.

To znamená, že mohli nasadiť odposluchy, a iné sledovacie prostriedky voči osobám, ktoré ich vyšetrovali, aby čurillovci zistili, čo všetko na nich vyšetrovatelia vedia a v akom stave sa vyšetrovanie nachádza.

Peter Scholtz, v tom čase pôsobil ako riaditeľ Úradu inšpekčnej služby, vraj úmyselne maril a sťažoval vyšetrovanie veci možného ovplyvňovania svedkov, ktoré mal vykonávať policajný tím „Oblúk“. Tento špecializovaný tím vyšetroval podozrenia, že práve čurillovci nezákonným spôsobom pôsobili na svedkov v mediálnych kauzách tak, aby vypovedali podľa predstáv polície. Tento tím bol neskôr rozpustený.

Scholtz teda podľa obžaloby nielen brzdil vyšetrovanie čurillovcov zo strany inšpekcie, ale aj zabezpečil, aby voči čurillovcom nebola vyvodená žiadna zodpovednosť za ich nezákonné postupy. To vraj robil spôsobom, že vyzrádzal Čurillovi a Ďurkovi utajené informácie z ich vyšetrovania. Takto chceli zamedziť vyšetrovanie vtedajšej vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Santusovej a iných, ktorí vyšetrovali čurillovcov.

Dôkazov je mnoho

Vzhľadom na vzájomnú prepojenosť obvinených naprieč rôznymi zložkami polície, a jednotiaci cieľ zdiskreditovať a zastaviť iných vyšetrovateľov, a zároveň nezákonnými spôsobmi dosiahnuť vlastné benefity a úlohy, Úrad inšpekčnej služby stíha čurillovcov ako spolupáchateľov. Tu sa treba pozastaviť nad tým, prečo nie ako organizovanú skupinu.

Rozdiel medzi spolupáchateľstvom a organizovanou skupinou je práve v organizovanom konaní. Spolupáchateľ je ten, ktorý na trestnom čine participuje.

Organizovaná skupina je spolčenie najmenej troch osôb s cieľom spáchania trestného činu, s určitou deľbou určených úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ktorej činnosť sa v dôsledku toho vyznačuje plánovitosťou a koordinovanosťou, čo zvyšuje pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu.

Návrh na podanie obžaloby pritom detailne popisuje rozdelenie a plnenie úloh jednotlivých obvinených, pričom uvádza konkrétne plánovanie skutkov tak, aby sa predišlo odhaleniu a stíhaniu čurillovcov.

Ako dôkazy na podporu svojho návrhu na podanie obžaloby uvádza inšpekcia okrem výsluchu svedkov a iných aj odposluchy z ich kancelárií a iných priestorov, ktoré sú v celkovej dĺžke vyše osemtisíc hodín. Dôkazy sú spracované do 15 spisových zväzkov, ktoré obsahujú 6 678 strán. Z hľadiska objemu dôkazov na strane inšpekcie ide o extrémny rozsah.

Advokát Kubina obžalobu spochybňuje

Advokát obvinených Peter Kubina hovorí, že sa teší na súdne konanie. Vykonané vyšetrovanie považuje za rozporné so zákonom a dôkazmi. Podľa jeho tvrdenia malo byť obvinenie vznesené čurillovcom okamžite zrušené po tom, ako ho za nedôvodné označil súd rozhodujúci o väzobnom konaní obvinených.

Takýto postup je, samozrejme, nemožný tak podľa zákona, ako aj z judikatúry súdov. V prvom rade treba pripomenúť, že súd rozhodujúci o väzbe nerozhoduje o vine a nevine, ale iba o tom, či v tom čase sú dôvody na umiestnenie osoby do väzby.

Okrem rozhodnutí súdov tento postup vychádza aj z elementárnej logiky, pretože pri zaisťovaní osôb sa trestné konanie nachádza na začiatku, a až následne po vznesení obvinenia konkrétnej osobe sa rozbieha kolobeh zbierania dôkazov v rozsiahlejšej podobe.

Súd konajúci o väzbe teda nemá zďaleka taký kompletný vyšetrovací spis, ako to je pri skončení vyšetrovania. Zároveň skúma existenciu celkom iných skutočností, a to či osoba ujde, bude sa skrývať, ovplyvňovať konanie alebo dokoná skutok. Súd teda neskúma, či osoba niečo urobila alebo nie v takej miere, aby mohol rozhodnúť o zastavení stíhania.

V opačnom prípade by súdy zastavovali trestné stíhania pri každom rozhodnutí o nevzatí obvineného do väzby, pretože by na to jednoducho neboli ešte v dostatočnej miere zabezpečené dôkazy, ktoré sa zbierajú práve počas celého prípravného konania. Okrem toho má v zmysle zákona ako jediný právomoc zastaviť trestné stíhanie v prípravnom konaní iba prokurátor.

Legalita nahrávok bude predmetom skúmania

Peter Kubina zároveň tvrdí, že celé obvinenie je postavené iba na zvukových nahrávkach, ktorých legalitu a zákonnosť spochybnil. To, samozrejme, nie je pravda minimálne v tom, že inšpekcia hovorí aj o svedkoch či iných listinných dôkazoch.

Nasadenie odposluchov síce odobril súd svojím príkazom na nasadenie informačno-technických prostriedkov, pričom už pri schvaľovaní príkazu musí súd vychádzať z relevantných podkladov preukazujúcich istú mieru trestného konania podozrivých.

Advokát však tvrdí, že tento príkaz mal iba zlegalizovať dovtedy nelegálne nasadené odposluchy. Podľa jeho vyjadrenia mal pôvodne odpočúvať čurillovcov niekto iný, ako oprávnený orgán. Vraj o tom má aj dôkazy v podobe vyjadrení vtedajších funkcionárov Úradu inšpekčnej služby, teda tých, ktorí sú dnes podozriví, a ich vtedajší riaditeľ je medzi obvinenými čurillovcami ako spolupáchateľ.

Zároveň treba podotknúť, že nie je to iba inšpekcia, ako to tvrdí advokát, ktorá môže policajtov odpočúvať. Robiť tak môže pokojne aj SIS, ak ide o pole ich pôsobnosti, ako napríklad ohrozenie vnútornej bezpečnosti štátu.

Pod tento pojem možno zaradiť aj skupinu pôsobiacu v polícii, ktorá účelovo stíha iných policajtov na základe vymyslených dôkazov, aby kryla svoju trestnú činnosť. Sama SIS pritom upozornila na podozrivé činnosti v radoch polície, čo bolo predmetom sporu mediálne známeho ako „vojna v polícii“.

Takéto nahrávky potom SIS posunie kompetentným orgánom, ak je dôvod na začatie trestného stíhania. Daný dôkaz možno použiť v trestnom konaní, ak nebolo odpočúvanie nasadené svojvoľne alebo na základe vymyslených skutočností, ako to tvrdí obžaloba pri čurillovcoch. Dokazovanie pred súdom následne potvrdí legalitu nahrávok.

Ak by skutočne išlo o nahrávky vyhotovené pred udelením príkazu zo strany súdu, bude možné to jednoducho preukázať na základe časových udalostí popisovaných v nahrávkach. Teda či vznikli pred alebo po udelení súhlasu súdom. Ak pred, bude potrebné skúmať, či nejde o nahrávky z iného vyšetrovania a či sú legálne. Ak áno, budú môcť byť bez problémov použité.

Obhajca ďalej tvrdí, že tieto nahrávky sú zmanipulované a zle prepísané. Tieto skutočnosti budú predmetom súdneho dokazovania, a nemožno vylúčiť, že v prípade tisícok hodín nahrávok dôjde k chybe. Podstatné však bude to, ako sú spracované časti nahrávok, ktoré usvedčujú alebo vyviňujú aktérov.

Množstvo nahrávok a prepisy telekomunikačnej prevádzky niečo znamenajú

Skutočnosť, že ide o tisícky hodín nahrávok pritom napovedá mnoho. V praxi súdny príkaz na odpočúvanie nefunguje spôsobom, že sudca raz udelí súhlas, a polícia môže odpočúvať podozrivých, dokedy sama uzná za vhodné. Odpočúvanie je závažným zásahom do základných práv jednotlivca, a preto musí byť vždy podrobené kontrole súdu.

Súd vyhotovuje príkaz na odpočúvanie vždy iba na určité obdobie, spravidla na obdobie troch alebo šiestich mesiacov. Po uplynutí tohto času musí žiadateľ o odposluch znova podať návrh na jeho predĺženie, pričom ten musí byť odôvodený konkrétnymi zisteniami, že ďalšie odpočúvanie je nevyhnutné. V prípade tisícok hodín odposluchov tak zrejme nešlo iba o jedno obdobie sledovania.

V takom prípade museli aj súdy vyhodnotiť pri opakovanom schvaľovaní príkazov, či podozrenia sa zosilňujú alebo potvrdzujú, inak by príkaz neudelili. Neudelenie príkazu zo strany súdu, a odpočúvanie napriek tejto skutočnosti by znamenalo nezákonnosť nahrávok a nepoužiteľnosť v trestnom konaní.

Okrem nahrávok odposluchov sa nachádzajú medzi dôkazmi aj prepisy telekomunikačnej prevádzky, na čo musel byť opäť daný súhlas súdov. Rozdiel medzi prevádzkou a odposluchom je v tom, že odposluch v tomto prípade monitoruje určitý priestor alebo telefónne číslo, a telekomunikačná prevádzka zahŕňa aj komunikáciu cez internet alebo rovno celé spektrum možnej komunikácie danej osoby. Teda rozširuje okruh sledovania komunikácie.

Všetky uvedené skutočnosti preukazujú, že zrejme nebude pravdivé tvrdenie obhajcu Kubinu o tom, že proti jeho klientom nie sú žiadne dôkazy. Momentálne to vyzerá tak, že závažné obvinenia čurillovcov stoja tak na masívnom odpočúvaní, ako aj na výpovediach viacerých svedkov či iných listinných dôkazov.

Zároveň treba dodať, že stále ide o návrh na podanie obžaloby. S ním sa musí stotožniť prokurátor, ktorý môže nariadiť doplniť dokazovanie, ak sa mu bude zdať dôkazná situácia nedostatočná, alebo môže podať obžalobu, ak zistenia sú dostatočné presvedčivé na uznanie viny.

Kubinovi doposiaľ súdy veľmi nevyhoveli

Advokát Kubina vystupuje pri obhajobe svojich klientov pomerne sebavedomo v tom zmysle, že je presvedčený o ich nevine. Rovnako sebavedomo však vystupoval aj pri ich zastupovaní vo veciach neodkladných opatrení, ktorými chcel dosiahnuť zrušenie ich postavenia mimo služby ministrom vnútra Šutajom Eštokom.

V tomto prípade prehral všetky spory na krajských súdoch. Súdy mu v odôvodnení odkázali, že zvolil nesprávny postup, keď sa snažil skratkou obísť zákonné pravidlá pri nariadení neodkladného opatrenia. Rovnako dopadla aj jeho sťažnosť na Ústavnom súde SR, kde zastupoval odvolaného predsedu Súdnej rady SR Jána Mazáka. Ústavný súd nebývalo ostro skritizoval podanú sťažnosť, a odmietol ju ako zjavne nedôvodnú.

V prípade čurillovcov nemožno prezumovať vinu. O nej rozhodne až súd v konaní, na ktoré sa Kubina vraj teší, lebo proti jeho klientom neexistujú relevantné dôkazy. Tie, ktoré zabezpečila inšpekcia, spochybňuje, čo je prirodzená práca obhajcu. Aj následná mediálna prezentácia klientov v dobrom svetle.

Racionálne však nemožno veriť, že rozsiahle podozrenia voči čurillovcom nemajú dôkazný základ aspoň na podanie obžaloby. Svedkovia, tisíce hodín odposluchov, ako aj konanie obvinených sú zadokumentované ako spisový materiál, a spoločne budú tvoriť obraz o tom, ako pristupovali čurillovci k presadzovaniu spravodlivosti. Z doposiaľ zverejnených informácií to vyzerá, že nezákonným spôsobom.