V jednom obchode sa na mňa neodolateľne usmial a povedal: Ahoj. A to každému, kto išiel okolo. Hompáľal pri tom nohami, ktoré mu trčali z veľkého nákupného vozíka. Malý chlapec, okolo troch rokov. Vilko rozdával úsmevy a pozdravy každému navôkol.
Silno mi to pripomenulo Nórsko, keď som sem prišla pred vyše desiatimi rokmi. Tak som trochu nechápala a súčasne sa tešila, ako sa každý, koho som stretla počas prechádzky v našej štvrti usmial, pozrel sa do očí a povedal: Hei /ahoj. Rýchlo som sa tým nakazila: úsmev, pohľad a Hei. Aké jednoduché a hneď je deň o trochu svetlejší.
Dnes je to už skôr výnimka. Väčšina Nórov, ktorých stretávam na okolí, sa dívajú pred seba alebo do zeme, zamyslení. Spontánny pozdrav akosi chýba. Skôr ich dnes zaskočí, keď sa im niekto neznámy pozdraví. Odpovedia, ale už to nie je to nórske tradičné.
Po prekonaní obdobia koronavírusu sa na verejnosti v Nórsku viedli diskusie, najmä v štátnej televízii NRK, či by nemali prísť psychológovia s ponukou kurzov, ako prekonať strach z blízkosti druhého človeka a dokázať ho bez problémov objať. Odstupy, izolácie a odporúčania niektorých odborníkov aj tu urobili svoje.
A tu sa na hodnú chvíľku pristavme, ak dovolíte, pretože Nórsko malo viac odlišností počas covid manažmentu. Možno niektoré z nich by mohli aj inšpirovať?
Tlačová konferencia pre deti
Hneď na začiatku, vo februári 2020, usporiadala premiérka Erna Solberg tlačovú konferenciu pre deti, s deťmi. Jednoducho im vysvetlila, že covid je ako silnejšia chrípka a pretože chcú ochrániť pred nákazou najviac ohrozených, budú možno určitý čas doma, hrať sa budú môcť len v menších skupinkách, viac dbať na hygienu rúk. A možno aj ich rodičia, ak budú môcť, budú pracovať z domu. Ale, nie je dôvod mať strach, pretože Nórsko ma šikovných lekárov a vedcov.
Deťom do 12 rokov neboli rúška odporúčané
Preto ich väčšina detí ani nenosila, aj keď ich firmy ponúkali v lákavých dizajnoch s rozprávkovými motívmi a niektorí z rodičov ich deťom aj kúpili aj nasadili. V Nórsku sa v 1. vlne rúška neodporúčali ani pre dospelých, s odvolaním sa na názor WHO, že rúška (klasické) chránia len pred kvapôčkovou nákazou a keď zvlhnú približne po 20 minútach dýchania, môžu byť pre nositeľa skôr záťažou alebo stať sa pre jeho zdravie škodlivými. Až v 2. a 3. vlne boli rúška (alebo masky F20 – pôvodne využívané v stavebnom sektore ako ochrana proti prachu) prv odporúčané až neskôr prikázané (Du har plikt = máš povinnosť). Čo je zaujímavé, príkaz na nosenie rúška nebol sprevádzaný reštrikciami, napríklad v podobe pokút. Neviem o prípade, že by niekoho pre nenasadené rúško šikanovali, zakázali mu vstup alebo ho inak potrestali. Vyskytli sa len prísne alebo rozčúlené pohľady seniorov, napr. vo verejnej doprave alebo upozornenia sprievodcu vo vlaku. Čo sa dá, samozrejme, pochopiť.
Neočkovaní to mali občas ťažšie, ale nestratili pre to prácu
Nórsky zdravotný inštitút (FHI – Folke helse instituttet) vynaložil maximálne úsilie na propagáciu vakcinácie proti covidu vrátane reklamy v médiách. To isté aj politici a zdravotnícki odborníci. V Nórsku FHI aj vedci otvorene informovali o vedľajších účinkoch vakcín až neodporúčaní (Astra Zeneca – príčinné úmrtia, krvné zrazeniny, podobne vakcína Jannsen, neskôr Moderna – ľahšie alebo stredne ťažké myokarditídy, najmä u mladších mužov.) Očkovanie vakcínami od Astra Zeneca a Johnson & Johnson nakoniec v Nórsku (rovnako ako aj v Dánsku, Fínsku) celkom zastavili. Nóri boli o rizikách informovaní, ale pretože boli definované ako zriedkavé, a veta "prínosy vakcinácie prevažujú nad možnými rizikami a následkami" bola aj tu hlavným podporným argumentom, chceli sa čím skôr očkovať, kvôli návratu do bežného života, k zábave, cestovaniu, návšteve kaviarní, reštaurácií... Chceli vyjsť z covidových "bublín". Výsledkom bolo takmer 82 % preočkovanosť celkovej populácie aspoň dvomi dávkami.
Chvíľu po očkovaní proti Covidu sa však čísla úmrtí na covid správali dosť mätúco:
Vertikálne: Počet úmrtí na covid
Oranžová šípka: Približný čas, keď sa v Nórsku začalo očkovať. *
Zdroj: Národny ústav zdravia
* Poznámka: Prvým očkovaným proti Covidu bol 67- ročný Svein A., ktorý dostal vakcínu 27.12.2020.
V záverečnej Covid pandémie sa posilňujúca dávka očkovania proti covidu odporúčala len ľuďom, ktorí patria do rizikových skupín, či už vinou choroby alebo veku. Politici, novinári ani kráľ či premiér nenadávali ľuďom, ktorí ponuku k očkovaniu odmietli, lebo z ich pohľadu neprevažovali prínosy vakcíny nad rizikami. Nezaznamenala som, alebo okruh ľudí vôkol mňa, že by niektorý z politikov rozdelil spoločnosť pre očkovanie na zodpovedných a nezodpovedných. Neobjavili sa v slovníku politikov ani v médiách výrazy ako "dezoláti, opice, dobytok, ktorý by sa mal zvíjať od bolesti (pozdravujem pán Schutz a najmä to etické a ľudské vo Vás).
Myslím si, na základe mojich dlhoročných skúseností, že keby sa niekto vyjadril o časti spoločnosti ako o dobytku, opiciach apod., verejnosť i politici by to odsúdili, dištancovali sa od takéhoto vyjadrenia a žiadali prinajmenšom ospravedlnenie. Žiaľ, na Slovensku "keď má človek obavy, strach a chce sa správať vraj zodpovedne, dá sa takéto emocionálne vyjadrenie pochopiť", vysvetlila mi kamoška zo SME.
Nóri ocenili nasadenie a organizačné zvládnutie celoplošného testovania na Slovensku, nechápali však podmienku v podobe "modrej priepustky". Niektoré nórske médiá sa stručne venovali celoplošnému dobrovoľnému testovaniu na covid na Slovensku, v októbri a novembri 2020. Ocenili vysokú a disciplinovanú účasť občanov, finančné a organizačné pokrytie. Vyjadrili však pochybnosti, či sa niečo môže niečo nazývať "dobrovoľným", keď je jeho výsledkom certifikát, ako podmienka pre pohyb, pre vykonávanie práce, vyzdvihnutie dieťaťa zo školy, škôlky a pod. Vyskytli sa aj úvahy a otázky či nedošlo k porušeniu ľudských práv pri takejto vynútenej dobrovoľnosti.
Žiadne MOMky ani príplatky v zdravotníctve
Možno to znie netradične, ale v Nórsku neexistoval biznis s covid testovaním pre súkromníkov za podpory štátu. Testovacie centrá zriaďoval štát na dostupných miestach, podľa hustoty obyvateľstva (v spolupráci s Helfom – jedinou zdravotnou poisťovňou a Nórskym zdravotným inštitútom). Testovanie umožnil samozrejme aj certifikovaným súkromným laboratóriám, napr. v sieti Dr. Dropin (Dr. Bez čakania). Ale nedostávali od štátu žiadnu podporu. Bola to alternatíva pre tých, ktorým sa nechcelo čakať na poradie v štátnych testovacích strediskách a nemali problém si priplatiť (40 – 50 eur). Testovanie v štátnych strediskách bolo zadarmo. Ani zdravotnícki pracovníci si za covidu neprilepšili. Žiadne príplatky za ošetrenie, hospitalizáciu pacienta s covidom, len zákaz dovoleniek a klasický príplatok za dlhšie smeny.
A jedna zaujímavosť, skôr záhada na koniec alebo naše zistenia menia históriu epidémie korony?
V renomovanom lekárskom časopise Dagens Medisin sa 25. 1. 2022 píše: "Prvý prípad ochorenia Covid-19 v Európe bol zistený 27. januára 2020 vo Francúzsku. V Nórsku bol vírus prvýkrát zachytený Tromsø 24. februára 2020. Ale pri hľadaní protilátok v skladovaných vzorkách krvi vedci našli prvý pozitívny výsledok v decembri 2019 – v rovnakom mesiaci, keď bol vírus prvýkrát zistený v Číne. Približne 500 vzoriek mesačne bolo testovaných na protilátky proti SARS-CoV-2 a jeden pozitívny výsledok bol zistený v decembri 2019, dva v januári 2020.“ Pritom, od 18. do 27. októbra 2020 prebiehali vo Wu-chane Svetové vojenské športové hry, kde vznikli aj prvé podozrenia na nárast šírenia respiračného ochorenia, ktoré mali slabšie príznaky ako COVID-19. Viacero športovcov to po čase priznalo.
Stručná otázka na záver
Pri zvážení všetkého, čím sme si ako krajiny počas covidu prešli, myslíte, že nájdu zodpovední odborníci odvahu priznať si chyby, uvedomiť poučenia, využiť inšpirácie z krízového covidového obdobia? Aby sme to všetci zvládli, možno niekedy nabudúce, v pokoji, bez tlaku, strachu a vydierania, profesionálne, bez sebaklamu a najmä dôstojne? Napríklad aj pri uvedomení si významu imunity, jej podpore, využijúc znalosti zo psychoneuroimunológie a dobrých rád z behaviorálneho manažmentu?
