Keď nám nedovolia čítať z Biblie alebo o „svätcovi v teniskách“   

Rakúske médiá uplynulý týždeň priniesli správu o študentovi gymnázia vo Viedni-Döblingu, ktorý chcel na hodine nemčiny čítať z Biblie. Učiteľka však jeho návrh zamietla so slovami: „Nie, to nie je možné, to by nebolo fér voči Mohamedovi.“

Prípad vyvolal pobúrenie rodičov žiaka a tí sa následne postarali o jeho medializáciu. Politická prestrelka mierila na učiteľku a bližšie preskúmanie jej motívov, ktoré ju k zákazu viedli. Pre zvýraznenie jeho absurdnosti sa pripomenulo, že mesto Viedeň sa opakovane zapojilo do projektu „FLAGincluded“, keď počas júna stopäťdesiat viedenských škôl vyvesilo dúhové vlajky.

Vedúci projektu Michael Kudler odôvodnil vyvesenie vlajok slovami: „Majú dať queer mladým ľuďom pocit bezpečia a podpory a zároveň podnietiť diskusiu na školách. Naša myšlienka je: Viditeľnosť vytvára diskusiu a diskusia vytvára zmenu.“ Projekt je súčasťou kampane „Ži svoju lásku“, ktorú aj tento rok podporuje mesto Viedeň. Otázkou teda zostáva, prečo sa rovnaký meter nevzťahuje aj na základné náboženské prejavy a neumožní sa „žiť svoju lásku“ aj na kresťanský spôsob.

Hľadal som živého Boha

Od rozhorčenej rečníckej otázky sa dá odraziť aj iným smerom. V približne rovnakom čase niektoré médiá pripomenuli príbeh zo života mladého patróna internetu Carla Acutisa, ktorý bude čoskoro vyhlásený za svätého. Hoci zomrel vo veku pätnásť rokov, predsa stihol svojím životom osloviť mnohých ľudí. Jedným z nich je aj Rajesh Mohur, ktorý vyrozprával svoj silný príbeh: „Bol som v toľkých chrámoch. Stretol som toľko guruov v meditačnom centre a stretol som toľko duchovných majstrov (swami). Sledoval som všetky tieto miesta. Bolo to pokojné a všetko to bolo krásne. Ale môj život to nezmenilo. (…) Ja som hľadal živého Boha.“