Progresívci vyhrali eurovoľby pred Smerom a Republikou. Prepadlo okolo 18 percent hlasov

Kresťanských demokratov bude v Bruseli zastupovať doterajšia europoslankyňa Miriam Lexmann. Z vládneho Hlasu sa presadil v eurovoľbách súčasný štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš, ktorý kandidoval z druhého miesta. Znamená to, že prekrúžkoval lídra kandidátky Hlasu Branislava Becíka.

Smer nemusí vyhrávať všetky voľby, odkazuje PS

Predseda Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka sa na sociálnej sieti poďakoval voličom. Podľa neho sa potvrdilo, že dokážu poraziť Smer, čo považuje za vzpruhu pre ľudí.

Poslanec Martin Dubéci z PS v  televízii TA3 v relácii V politike uviedol, že záleží na tom, či bude v europarlamente pokračovať logika spolupráce alebo konfliktu a hádok. Podľa Dubéciho státisíce voličov povedalo, že  „máme ísť ďalej a že Smer je poraziteľný a nemusí vyhrávať všetky voľby“.

Líder kandidátky PS Ľudovít Ódor na sociálnej sieti napísal, že „spoločne sme dokázali získať najsilnejší mandát pre proeurópske Slovensko“. Poslanecké mandáty získali okrem Ódora tiež Ľubica Karvašová, Martin Hojsík, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Michak Wiezik a Lucia Yar.

Poslanec Smeru Tibor Gašpar  v TA3 povedal, že výsledky eurovolieb dali jasný odkaz stranám ktoré presadzovali „nenávisť a zlo“. Vymenoval SaS, Slovensko (bývalé OĽaNO) a Demokratov. „Slovensko ukázalo, že vie vyhodnotiť šírenie nenávisti a zla,“ zdôraznil Gašpar. Podľa neho celkové výsledky volieb svedčia o tom, aby sa presadzovali a obhajovali národnoštátne záujmy Slovenska.

Jednotka na kandidátke Smeru Monika Beňová na sociálnej sieti uviedla, že Smer získal 5 mandátov z 15, čo je o dva viac ako vo voľbách v roku 2019. Eurposlancami za Smeru sú okrem Beňovej, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová.

Republika, ktorá skončila vo voľbách tretia, bude mať dvoch poslancov. Staronovým europoslancom je predseda Republiky Milan Uhrík. Prvýkrát euromandát zazískal Milan Mazurek.

Zaostávanie Hlasu

Za očakávaniami zaostala vládna strana Hlas. Predpokladalo sa, že by mohla mať nie jeden, ale skôr dva mandáty. Prepadla tretia koaličná strana SNS. Na eurokandidátku nasadila ťažké váhy z minuloročných parlamentných volieb. Okrem lídra Andreja Danka SNS nakoniec nepomohli ani ministri Tomáš Taraba, Martina Šimkovičová či poslanec národného parlamentu Rudolf Huliak.

Istým prekvapením je, že euromandát nezíska ani SaS. Zrejme sa prejavil efekt snehovej gule, keď voliči uprednostnili silnejšie PS, ktoré bojovalo o víťazstvo so Smerom. Lídrom kandidátky SaS bol jej bývalý predseda Richard Sulík.

V europarlamente nebude mať zastúpenie hnutie Slovensko (predtým OĽaNO). V europarlamente hnutie doteraz zastupoval Peter Pollák, bývalý vládny splnomocnenec pre Rómov. Rovnako neuspeli vo voľbách mimoparlamentní Demokrati. Niektoré prieskumy naznačovali, že by sa mohli dostať do europarlamentu. Ich lídrom bol bývalý minister obrany Jaroslav Naď.

Zaujímavosťou je, že ak sa zrátajú volebné zisky neúspešných strán – SaS, mimoparlamentnej strany Demokrati, Maďarskej aliancie, Matovičovho hnutia Slovensko, Dankovej SNS či Kresťanskej únie, tak počet prepadnutých hlasov sa šplhá k hranici 18 percent.

Sulíka mrzí, že chýbalo pár hlasov

Líder kandidátky Sulík vyhlásil, že zodpovednosť za výsledky eurovolieb berie na seba. „Podľa neoficiálnych výsledkov volieb nás od získania mandátu delila ani nie desatina percenta hlasov. Osobne ma mrzí, že nám chýbalo len pár hlasov. Výsledok beriem ako líder kandidátky na seba, keďže sa nám napriek plnej podpore strany nepodarilo získať mandát,“ povedal Sulík.

Zároveň sa poďakoval všetkým voličom za hlasy. Novému predsedovi strany Branislavovi Gröhlingovi zaželal, aby stranu viedol úspešnejšie a v parlamentných voľbách dosiahla solídny výsledok. Sulík bude ďalej pokračovať ako poslanec Národnej rady SR.

Slovensko dosiahlo historicky najvyššiu volebnú účasť. K volebnám urnám prišlo niečo vyše 34 percent voličov. Na porovnanie možno uviesť, že v roku 2019 išlo o necelých 23 percent.

(su, tasr)