Víťazi slovenských eurovolieb sú dvaja
Progresívne Slovensko bolo úspešné určite z dôvodu, že jeho elektorát už tradične prejavuje väčší záujem o európske témy, no iste mu pomohla aj atraktívna kandidátka pre tento typ voliča na čele s úradníckym expremiérom Ódorom. V koncovke asi v prospech PS mobilizačne zabrali aj prieskumy, ktoré mierne favorizovali Smer vzhľadom na emotívne dopady atentátu.
Víťazstvo PS je však dvojsečné.
Na jednej strane po nevíťazných parlamentných a prezidentských voľbách ho progresívci potrebovali ako soľ. Na druhej strane obrali o dôležité hlasy svojho najbližšieho spojenca stranu SaS a posotili ju tým na mimoparlamentnú trajektóriu, čo im môže fatálne znížiť šancu zostaviť v budúcnosti vládnu koalíciu.
Podobnú príchuť má aj dobrý výsledok Smeru. Navýšil síce počet euromandátov a potvrdil koaličné líderstvo, to sa však udialo na úkor strany Hlas, ktorá dopadla hlboko pod očakávania. V ich konkurenčnom súboji zrejme atentát spôsobil, že časť voličov Hlasu sa vrátila k Robertovi Ficovi a vôbec to nemusí byť jednorazová záležitosť. Nový predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok sa bude musieť intenzívne zaoberať otázkou, ako nesplynúť so Smerom a na čom vlastne stavať svoju politickú jedinečnosť a príťažlivosť.
Vážne otázky pred koalíciu postavil aj úplný prepad SNS a špeciálne jej predsedu Danka ako lídra kandidátky. Realistický odhad hovorí, že so SNS pod vedením Danka sa do budúcnosti už nedá veľmi počítať. Preto sa v tejto chvíli aj smerácky tlak na to, aby sa Danko stal predsedom parlamentu, mení na škodlivý zámer, ktorý národniarov nespasí, no ešte viac by podkopal pozíciu Smeru, pre ktorý je Hlas tak potrebný.
Navyše, ako perspektívna náhrada do budúcej koalície miesto Dankovej SNS sa vynára Republika, ktorá pozbierala v eurovoľbách radikálnejšie hlasy, čím úplne vygumovala Kotlebu a zo SNS urobila trpaslíka.
Niečo podobné sa črtá aj na druhej strane nášho politického spektra. Demokrati síce zostali tesne pred bránami piatich percent, no ich výsledok je pre ambiciózneho Naďa povzbudivý. Nielenže výdatne prispeli k fiasku Matoviča (podobnosť s Dankom čisto náhodná), ale určite posilnili svoju motiváciu pre budúce parlamentné voľby vo vízii, že by mohli doplniť zoskupenie okolo PS.
V tej budúcnosti môže zohrať kľúčovú úlohu aj KDH, ktoré stojí niekde na pol ceste, a to nielen v hodnotení, či je zisk jedného europoslaneckého mandátu príliš málo na to, aby sme hovorili o úspechu, alebo dosť na to, aby sme nehovorili o prehre. Ide vlastne o to, aké si KDH zoberie ponaučenie z týchto volieb. A nemám na mysli otázku zloženia kandidátky. Ide o niečo podstatnejšie, či KDH pritvrdí smerom ku konzervatívnosti a pôjde v tomto zmysle svojou vlastnou opozičnou cestou súperiac o voliča s inými konzervatívne ladenými stranami, alebo zotrvá v gravitačnom poli progresívnej a liberálnej opozície a bude sa modliť, že aj napriek tomu opäť prekročí päť percentné kvórum.
Väčšina slovenských voličov aj po týchto eurovoľbách zostáva na konzervatívnom póle a je už vecou osobného svetonázoru, či to hodnotíme pozitívne alebo negatívne. Každopádne by sme nemali opomenúť aj jednu nepochybne pozitívnu správu výsledku eurovolieb na Slovensku, a to relatívne vysokú voličskú účasť. Svedčí o tom, že významne narástol počet ľudí, ktorí vnímajú dôležitosť európskej a „bruselskej“ politiky a jej dopady na náš život.