Drulák: Ťah Macrona s predčasnými voľbami je skôr zúfalý krok než premyslená stratégia 

Vy ste boli diplomatom vo Francúzsku, poznáte francúzske reálie, ako dnes čítate Macronovu porážku a jeho ďalšie kroky?

Tá porážka bola predvídateľná, naznačovali ju dlhodobé prieskumy. Bolo zrejmé, že Národné zhromaždenie Marine Le Penovej vyhrá s podstatným náskokom. Možno je tá porážka ešte väčšia, ako Macron čakal, súper získal dvojnásobok jeho strany. Macron hral aj o to, či bude vôbec na druhom mieste. Skončil veľmi tesne, s malým odstupom pred alianciou socialistov a ďalších strán.

Je to pre Macrona obrovský neúspech. Jeho líderka kandidátky bola mimoriadne slabá. Bolo to čosi podobné, ako keď slabú líderku nasadil aj pred piatimi rokmi, ale vtedy to ešte pre neho tak zle nedopadlo.

Macron vyhlásil predčasné voľby.

Je to pomerne prekvapivé gesto, ja som vôbec nečakal, že by také niečo urobil. Podľa mňa je to veľmi zúfalé gesto. 

Ak ale porážku očakával, je možné, že plánoval aj takýto krok už vopred?

Predpokladám, že si naplánoval, že ak prehrá voľby, tak urobí niečo podobné. Ale je to pre neho veľmi riskantný krok. Očividne očakáva, že strana Marine Le Penovej nemá koaličný potenciál a väčšinu nezíska ani spoluprácou s Éricom Zemmoureom, ktorého strana Reconquéte! sa môže dostať do národného parlamentu.

Môže mu ten riskantný krok vyjsť?

Macron by mal očakávať, že dostane ešte menej mandátov, ako dostal v prezidentských voľbách. Myslím si, že vsádza na mobilizáciu, pri ktorej bude varovať pred fašizmom či extrémnou pravicou. Nie som si istý, či takáto stratégia môže vyjsť. Skôr by som očakával, že nevyjde. Ale je možné, že vychádza z nejakých prieskumov, ktoré by tento ťah oprávňovali. Ja si však myslím, že skôr pôjde o zúfalý krok než premyslenú stratégiu. 

Napokon, Macron vo svojej slabej situácii už dlhodbejšie naznačuje, že sa teraz musia všetci zjednotiť za ním proti „fašizmu“ a ohrozeniu demokracie, spasiteľská liberálna ľavica to teraz verklíkuje všade po Európe, aj u nás. Myslíte si však, že zvyšok scény prijme jeho citové vydieranie a stvorí akýsi národný front na čele s Macronom ako záchrancom?

Len ťažko si to dokážem predstaviť, ale on môže skúsiť aj niečo iné. On smeruje k vytvoreniu akejsi ľavicovej koaličnej vlády, kde by bolo jeho hnutie, socialisti a zelení. Prípadne možno aj Jean-Luc Mélenchon, ale to si zatiaľ nedokážem predstaviť, že by sa toho chcel zúčastniť, keďže by ho to politicky poškodilo. Ale pred prezidentskými voľbami sa Mélenchonovi podarilo zjednotiť ľavicu proti Macronovi. Teraz sa Macron možno snaží túto skupinu rozbiť a môže sa pokúsiť vybrať väčšiu časť ľavice bez Mélenchona. Či mu to vyjde, ťažko povedať.

Oslabí sa teraz cordon sanitaire okolo Le Penovej a zvýšia sa reálne šance pre možné budúce víťazstvo Le Penovej o tri roky v prezidentských voľbách?

Macron sa teraz pokúša cordon sanitaire upevniť. To, čo teraz robí, je krok k izolácii Le Penovej a Érica Zemmoura.

Ale pokiaľ ide o Francúzsko ako také, ten výsledok volieb izoláciu neoslabí?

Neviem. Hovoríme o ľuďoch, ktorí sú uväznení v určitej ideológii a hoci dnes utrpeli trpkú porážku, nedokážem odhadnúť, či sa to prejaví v tom, že si povedia, že teraz musia svoju ideológiu upevňovať ešte mohutnejšie alebo si povedia, že tentoraz už musíme vziať v úvahu aj realitu. Pri francúzskej vládnej triede to nie som schopný odhadnúť. 

Le Penovej vyšiel ťah s mladým lídrom Jordanom Bardellom, ktorý získal mladých ľudí. Strana označovaná ako „krajná pravica“ je vo Francúzsku atraktívna pre mládež. Nesvedčí to o tom, že čoraz väčšie skupiny berú Le Penovú na milosť?

Francúzska elita žije vo svojom vlastnom ideologickom svete, do ktorého nevpustia dosť veľa podstatných faktov. Mnohí z nich vidia migráciu ako obohatenie a ak chce nelegálnu migráciu niekto dôsledne riešiť, považujú ho za fašistu. Nie som schopný preniknúť do myslenia ich sveta. Je pravda, že Národné združenie volili mladí ľudia, ale hlavne ich volila podstatná časť Francúzska. (Úsmev) Oni to ale berú ako dočasné poblúznenie. Ako vravím, sú dva možné efekty. Efekt pragmatizmu alebo efekt ideológie. Macron sám je pritom neuveriteľný pragmatik, ale dnes stavia na ideologickú notu. Ale keďže každý vie, že je pragmatik, nebude v tom veľmi dôveryhodný. 

Ak by Bardella získal premiérsky post, ako by fungoval Macron popri premiérovi, ktorého označuje ako fašistu? Bolo to by to vôbec možné?

Najprv by musel získať väčšinu a Macron by ho musel menovať. Myslím si, že sa dostávame do momentu, keď Macron bojuje proti údajnej extrémnej pravici a ak to skončí menovaním Bardellu, tak to by bolo skutočne kuriózne (Úsmev). Francúzi to nazývajú cohabitation, čo môžeme preložiť ako koexistencia. Z času na čas sa stane, že prezident je z inej strany ako premiér, stalo sa to Chiracovi aj Mitterandovi. Odvtedy sa to už nestalo. Bolo to pre prezidenta zložité, ale bolo to v čase, keď ešte existovali štandardné strany, ktoré sa navzájom uznávali. Tu je však problém v tom, že Macron neuznáva Národné zhromaždenie ako normálnu demokratickú stranu a ťažko si predstaviť, ako by s nimi vládol. Macron si túto možnosť podľa mňa ani nepripúšťa. 

Cohabitation s fašistami...

On si ale nepripúšťa ani omnoho vážnejšie veci. Nepripúšťa si ani to, že by Ukrajina mohla vojensky prehrať alebo že migrácia je pre Francúzsko existenčný problém. Takže ma neprekvapuje, že si nepripúšťa aspekty súvisiace s politickou taktikou.

Čo tieto voľby budú znamenať pre jeho geopolitické ambície nového záchrancu Európy na ukrajinskom fronte?

Očakávam, že táto jeho nová stávka s predčasnými voľbami je veľmi riskantná a že mu skôr nevyjde. To tiež zásadným spôsobom oslabí aj jeho postavenie na medzinárodnej scéne. Včerajšími voľbami zásadne oslabol. Teraz podniká veľmi riskantný krok na to, aby sa zachránil. Ak ten krok nevyjde, čo považujem za pravdepodobné, zásadne ešte viac oslabne.