Dokážeme ešte zastaviť frikulínov?

Jediný relevantný význam, ako čítať výsledky volieb do Európskeho parlamentu, je vnútroštátny. Napriek všetkým skratkám (nižšia účasť) a nepresnostiam (nekandidujú áčkoví politici) demokracia nefunguje na úrovni EÚ, iba na úrovni štátov. Tak treba vnímať aj výsledky na Slovensku.

Preto je aj hlavnou témou tohto textu progresívna mašina, rozumej rozbehnutý a dobre namazaný mediálno-politický konglomerát, ktorý neustále mobilizuje voličov v prospech jednej (prípadne jeden a pol) strany, rovnako účelovo, ako systémovo rámcuje politiku, aby výklad toho, čo sa deje, slúžil vyvolenej strane.

Kto pobozká prsteň, nemá viac šancu. Táto mašinéria už poškodila aj SaS, z KDH spravila teliesko na obežnej dráhe v gravitácii PS.

Streľba v Handlovej nás vyrušila z bežného koloritu, ale akoby všetko bolo späť. Človek sa pýta, naozaj to nemožno zastaviť?

Ešte predtým, než pristúpime k otázke, dve poznámky.

Prvá je slovenská. Všimli ste si, kam sme klesli? Všimli ste si, ako to nikomu neprekáža?

Ľudovít Ódor nebol dobrý premiér. Bol aj ministrom vnútra a absolútne nerozumel, čo sa deje v bezpečnostných zložkách. Nedokázal vyvodiť žiadne dôsledky voči Hamranovi, prizeral sa, ako policajný prezident odstránil ministra vnútra. Tromi slovami: nevedel riadiť štát. Dokonca to považoval za svoju prednosť.

To platí aj pri iných témach: jeho vláda nedokázala zareagovať na nárast migrácie (hľadali európske riešenie, hoci Nemci, Rakúšania, Poliaci a Česi sa sťažovali na neschopnosť nášho štátu), nedokázali zastupovať naše záujmy voči vojne na Ukrajine, brániť Slovnaft alebo sa pravidelne rozprávať s automobilkami, ako čeliť zelenej ideológii, nedokázali zmeniť ani jednu vec na postupnom úpadku nášho školstva, je to dlhý zoznam. Kravata, oblek, pokojné vystupovanie ani kamarátske PR články v novinách politiku nerobia.

To však nie je celý slovenský problém. Prečo by sme mali uveriť, že opozíciou voči nie zrovna schopnému technokratovi je všetkého schopná Monika Beňová, ktorá sa správa ako mediálna celebrita a nie politik?