Prebudený ľud sa rozhliada po Európe
Boli to asi prvé voľby do Európskeho parlamentu, v ktorých aj takzvane obyčajní ľudia uznali, že v nich o niečo ide, teda že sa ich týkajú. Doteraz sa to mohlo mnohým javiť tak, že ide predovšetkým o vyslanie pár šťastlivcov do akéhosi polomýtického veľkovýkrmu.
Vo¾by do Európskeho parlamentu v Nemecku
Ilustračné foto: TASR/AP
Naozaj niekoľko funkčných období poslanca v EÚ predstavuje pre príslušníka politickej triedy, najmä z tých nám podobných krajín, celkom slušný základ pre spokojnú starobu. Obyvateľstvo sa potom delilo na tých, ktorí nevideli dôvod, prečo im v tom pomáhať, takže voliť nešli. Buď to úplne ignorovali a bolo im to radšej jedno, alebo to s väčšou či menšou emóciou nechceli podporovať, a potom na tých, ktorí im to priali, ktorých bola však výrazná menšina, a tí voliť šli.
Práve medzi nimi bol nemalý podiel tých, ktorí sa naozaj domnievali, že to má ešte nejaký hlbší význam. Predovšetkým ten, že sa tam má rozhodovať o Európe, teda aj o nich, čo si oni väčšinou priali. Preto tak aj Európsky parlament vyzeral.