Podpredseda Európskej komisie Margaritis Schinas uviedol, že Komisia „oslovila" čínske orgány, aby „preskúmali možné spôsoby riešenia" tohto problému. Ak sa nenájde žiadne riešenie, clá sa budú uplatňovať od 4. júla.
Rozhodnutie je radikálnejšie, než ukazovali prvé informácie
Noviny Financial Times na základe tvrdení zdrojov z prostredia bruselských kuloárov oboznámených s rozhodnutím Európskej komisie už skôr informovali, že clo by sa malo zvýšiť, no len na 25 percent.
Noviny Financial Times v súvislosti s tým pripomínajú, že Peking momentálne uplatňuje na európske elektrické vozidlá 15-percentné clo. Naopak, sadzby Európskej únie, ktoré dosiaľ platili na dovoz elektroáut z Číny, boli na úrovni desať percent.
Niekoľkonásobne vyššie sadzby, ktoré v rámci Únie presadzovali najmä Francúzsko a Španielsko, by mali priniesť do rozpočtu EÚ niekoľko miliárd eur ročne. Predaj čínskych elektrických vozidiel v Európe totiž rastie, keď podľa analytikov Rhodium Group Čína vyviezla do EÚ v roku 2023 elektromobily v hodnote desať miliárd eur, pričom vlani zdvojnásobila svoj podiel na trhu na osem percent.
Podľa webu Politico za clá tvrdo loboval najmä Paríž. A to napriek hrozbe Pekingu, že v rámci antidumpingového vyšetrovania zasiahne napríklad proti francúzskym výrobcom koňaku.
„Niečo okolo 20 až 30 percent by európskym výrobcom poskytlo priestor na urýchlenie investícií do tohto sektora a udržanie ich podielu na európskom trhu,“ uviedol Elvire Fabry, vedúci výskumný pracovník Inštitútu Jacquesa Delorsa v Paríži.
Cieľom je vyrovnať podmienky
"Keď naši partneri porušujú pravidlá, budeme sa domáhať svojich práv," skonštatoval vo vyhlásení viceprezident Európskej komisie Valdis Dombrovskis. Dodal, že clá sú založené "na jasných dôkazoch nášho rozsiahleho prešetrovania a v plnom súlade s pravidlami WTO."
Brusel podľa neho nechce úplne zablokovať dovoz elektrických vozidiel z Číny: "Naším cieľom je obnoviť rovnaké podmienky a zabezpečiť, aby európsky trh zostal otvorený pre výrobcov elektrických vozidiel z Číny za predpokladu, že budú dodržiavať celosvetovo dohodnuté obchodné pravidlá."
Hoci to znie ako ďalší krok smerom k obchodnej vojne, expertka na hospodársku politiku Simone Tagliapietra z think tanku Bruegel tvrdí, že vyšetrovanie zostáva v medziach zákona.
Výzva na zaplatenie cla podľa nej „neznamená odklon od zavedeného modelu hospodárskej efektívnosti, komparatívnych výhod a otvoreného obchodu v bloku“, ale „v skutočnosti ide o vyrovnanie podmienok“.
Viacero krajín s clom nesúhlasí
Hoci ide o protekcionistický krok, ktorého cieľom je chrániť európskych výrobcov áut, proti zvýšeniu ciel stojí aj početná opozícia.
Nemecko, Švédsko a Maďarsko uviedli, že s týmto krokom nesúhlasia, pretože sa obávajú čínskych odvetných opatrení. Nemecký kancelár Olaf Scholz nedávno varoval, že „izolácia a nezákonné colné bariéry [...] v konečnom dôsledku všetko len zdražujú a všetci sú chudobnejší“.
Intenzívne lobovanie Scholzovej vlády však „nezabralo“, uviedol interný zdroj Financial Times.
Jeden z predstaviteľov Európskej komisie sa však pre web Politico vyjadril, že nešlo o riešenie založené na dôkazoch, ktoré je v súlade s globálnymi obchodnými pravidlami [najmä v súlade s WTO, pozn. red.], ale o „politické rozhodnutie“. Pre web sa tak vyjadril krátko predtým, než padol verdikt: „Rozhodne sa o tom na najvyššej úrovni, v kabinete von der Leyenovej.“
Francúzsky výskumník Fabry však tomuto tvrdeniu oponuje: „Ide o objektívne vyšetrovanie Komisie. Nie je to politické rokovanie.“
Proti sú aj automobilky
Plán na razantné zvýšenie ciel odsúdili aj mnohé európske automobilky. Tie sa obávajú najmä toho, že Čína by mohla odpovedať rovnakým spôsobom alebo im dokonca zablokovať prístup na svoj trh. Tieto obavy sa napríklad ozývali aj z kuloárov slovenskej vetvy Volkswagenu na minulotýždňovej konferencii v Bratislave.
Európske značky sa totiž v roku 2022 podieľali na predaji elektrických vozidiel v krajine približne šiestimi percentami. Pri tomto údaji však treba doplniť, že čínsky trh je podstatne väčší než ten európsky. V absolútnych číslach je preto v stávke viac automobilov aj väčší balík peňazí.
Nemecko v roku 2023 vyviezlo do Číny podľa britských novín vyše 200-tisíc automobilov, značky vrátane Mercedesu a Volkswagenu majú v krajine draka aj závody.
„Veľmi rýchlo by ste si mohli streliť do nohy,“ upozornil generálny riaditeľ BMW Oliver Zipse.
„Spravodlivý a predovšetkým voľný svetový obchod je veľmi dôležitý, poháňa inovácie a podporuje rast. To, čo ako exportná krajina nemôžeme využiť, sú zvyšujúce sa obchodné bariéry,“ uviedol zase vo vyhlásení generálny riaditeľ spoločnosti Mercedes-Benz Ola Källenius. Dodal, že by sme „mali pracovať na znižovaní obchodných bariér“.
ACEA, priemyselné združenie zastupujúce európskych výrobcov automobilov, uviedlo, že voľný a spravodlivý obchod je nevyhnutný na vytvorenie globálne konkurencieschopného európskeho automobilového priemyslu. Zaručenie rovnakých podmienok pre všetkých konkurentov je však len jedna dôležitá časť skladačky.
„Európsky automobilový sektor potrebuje na to, aby bol globálne konkurencieschopný, predovšetkým silnú priemyselnú stratégiu pre elektromobilitu," skonštatovala generálna riaditeľka združenia Sigrid de Vries.
Plány Európskej komisie kritizovala dokonca aj von der Leyenovej vlastná strana CDU v Nemecku. Poslanec strany Thorsten Frei v Bundestagu, povedal: „Nemecko ťaží z voľného obchodu viac ako ktorákoľvek iná krajina v EÚ.“ Dodal, že je voči clám "veľmi kritický", keďže nie sú "v záujme Nemecka".
Čína: Ide o holý protekcionizmus
Brusel medzitým odmieta varovania nemeckej vlády, že zvýšenie ciel predstavuje riziko začatia nákladnej obchodnej vojny s Čínou.
Čínske ministerstvo obchodu krátko po oznámení rozhodnutia uviedlo, že je „veľmi znepokojené a silne nespokojné" s „neinformovaným a nezákonným" postupom EÚ, a varovalo, že „prijme všetky potrebné opatrenia" na ochranu práv čínskych spoločností.
„Európska komisia politizuje a zneužíva hospodárske a obchodné otázky," uviedlo ministerstvo. „EÚ vykonštruovala a zveličila takzvané dotácie. Ide o holý protekcionistický čin."
Čínska obchodná komora pri EÚ uviedla, že je šokovaná clami, ktoré by „predstavovali vážnu trhovú prekážku".
Peking Európsku úniu varoval aj v minulosti, pričom komunikoval aj možnosť odvetných opatrení. Čínska obchodná komora 22. mája uviedla, že dovozné clá na autá s veľkými motormi sa môžu zvýšiť z 15 na 25 percent, čo je podľa portálu Politico krok, ktorý by poškodil napríklad výrobcov športových áut a SUV, ako je Porsche.
Web takisto doplňuje, že Čína už upozornila, že sa v prípade zvýšenia ciel na jej produkciu zameria na poľnohospodárstvo a letectvo EÚ – dve citlivé odvetvia, ktoré by chcelo chrániť aj Francúzsko.
Európsky zákazník bude čeliť vyšším cenám
Ekonomický think tank Kielsky inštitút len nedávno odhadol, že už 20-percentné clo by viedlo k „citeľným obchodným zmenám“ a znížilo by dovoz čínskych elektrických áut zhruba o štvrtinu. Dodáva však, že by to znamenalo vyššie ceny pre konečných spotrebiteľov, keďže výrobné, energetické a mzdové náklady v bloku sú výrazne drahšie ako v Číne.
„Tento pokles by bol do veľkej miery kompenzovaný zvýšením výroby v rámci EÚ a nižším objemom vývozu elektrických vozidiel, čo by pravdepodobne znamenalo citeľne vyššie ceny pre konečných spotrebiteľov,“ konštatovali výskumníci.
Podobné závery vyplývajú aj z analýzy inštitútu Bruegel. Ten poukazuje na to, že uvalenie vysokých ciel zákazník na prvý pohľad nemusí vnímať, najmä ak sú preventívneho charakteru [ako v prípade USA, kde bol dovoz čínskych áut minimálny ešte pred uvalením stopercentného cla, pozn. red.]. No treba sa pýtať, o čo vinou nich prichádza. A za akú cenu si mohol elektrické auto kúpiť.
Predbežné clá ešte bude možné zvrátiť
Okrem nemeckého premiéra Olafa Scholza sú proti clám aj švédsky premiér Ulf Kristersson či maďarský náprotivok Viktor Orbán, ktorý sa uchádza o čínske investície v krajine.
Títo traja lídri by však museli získať najmenej 11 ďalších vlád, aby zvrátili rozhodnutie Komisie o clách. Podľa novín Financial Times sa očakáva, že k opozícii sa pridajú aj ďalšie stredoeurópske štáty, medzi nimi aj Česká republika či Slovensko. Vývozcovia potravín a luxusného tovaru, ako napríklad Taliansko, sa tiež obávajú odvetných opatrení.
Podľa novín je na druhej strane nepravdepodobné, že by Francúzsko, ktoré presadzovalo prešetrovanie s cieľom ochrániť svoj vlastný priemysel a prinútiť Čínu investovať do výroby v tejto krajine, ustúpilo. Španielsko, ďalší veľký výrobca automobilov, tiež naznačilo, že clá podporí.
Členské štáty budú vyzvané, aby o clách hlasovali do 2. novembra. Na ich zrušenie by bola potrebná kvalifikovaná väčšina. Konečné clá sa zvyčajne ukladajú na päť rokov, doplňujú noviny.
Lexmann: Čína dlhodobo porušuje princípy voľného trhu
K problému sa vyjadrila aj europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH). V predchádzajúcom funkčnom období bola členka Výboru pre zahraničné veci Európskeho parlamentu (AFET) a spravodajkyňa Aktu o prístupe ku kritickým surovinám a tiež tieňová spravodajkyňa pre mechanizmus proti ekonomickému nátlaku.
Podľa jej slov Čína dlhodobo porušuje princípy voľného trhu, čo vyústilo do rozhodnutia Európskej komisie. Lexmann si myslí, že sa nemôžeme nečinne prizerať tomu, ako podkopáva voľný trh a musíme pristúpiť k tejto ochrane našich spoločností, a teda našej ekonomickej bezpečnosti.
„Pre krajiny ako Slovensko s viac ako 250-tisíc pracovnými miestami spojenými s automobilovým priemyslom je to absolútne kľúčové. Ide totiž o ochranu hospodárskej konkurencieschopnosti a v konečnom dôsledku aj o živobytie ľudí. Dlhodobo konám kroky na ochranu našej ekonomiky pred čínskym ekonomickým nátlakom a znižovanie našej závislosti na tomto režime v kľúčových sektoroch, ako aj podporu našich spoločností a inovácií. S tým úzko súvisí aj prehodnotenie zákazu spaľovacích motorov, za ktoré sa intenzívne zasadzujem aj v rámci najväčšej frakcie Európskej ľudovej strany (EPP), dodáva europoslankyňa.
