Brusel radikálne zvýši clo na čínske elektromobily. Motoristi môžu očakávať nárast cien

Zvýšené clá na čínske elektroautá v EÚ sú podľa všetkého skutočnosťou. Hoci o niečo opatrnejšie, Brusel tak ide v šľapajach Spojených štátov, ktoré pred pár týždňami bezprecedentne dvihli colné sadzby na tento tovar na sto percent. Za bariéry voľnému obchodu sa však vždy platí. Ťarchu cla ponesie hlavne európsky zákazník. V prípade odvetných opatrení to však zabolí aj svetové automobilky.

Európska komisia avizovala, že od budúceho mesiaca bude predbežne uplatňovať dodatočné clá vo výške 17 až 38 percent na dovážané čínske elektrické vozidlá. Sadzby sa budú uplatňovať nad rámec existujúcich 10-percentných ciel. A to v závislosti od toho, do akej miery spoločnosti kooperovali s vyšetrovaním výrobcov elektromobilov, ktoré EÚ oznámila v septembri minulého roka.

Najväčší vývozcovia vrátane BYD či Geely budú postihnutí dodatočnými individuálnymi clami vo výške 17 až 20 percent. Elektromobily vyrobené v Číne spoločnosťou Tesla „môžu dostať individuálne vypočítanú colnú sadzbu“, uviedla Komisia. Spoločnosti, ktoré sa považujú za nespolupracujúce pri vyšetrovaní, vrátane veľkej automobilky SAIC, budú podliehať 38-percentnej sadzbe.

Na výrobcov, o ktorých sa usúdilo, že spolupracovali pri prešetrovaní EÚ, ale ktorým neboli pridelené individuálne sadzby, sa bude vzťahovať priemerná sadzba 21 percent.

Brusel uviedol, že jeho prieskum odhalil, že dodávateľský reťazec elektrických vozidiel bol v Číne „značne dotovaný a že dovoz čínskych (elektrických vozidiel) predstavoval hrozbu jasne predvídateľnej a bezprostrednej ujmy pre priemysel EÚ“.

Podpredseda Európskej komisie Margaritis Schinas uviedol, že Komisia „oslovila“ čínske orgány, aby „preskúmali možné spôsoby riešenia“ tohto problému. Ak sa nenájde žiadne riešenie, clá sa budú uplatňovať od 4. júla.

Rozhodnutie je radikálnejšie, než ukazovali prvé informácie

Noviny Financial Times na základe tvrdení zdrojov z prostredia bruselských kuloárov oboznámených s rozhodnutím Európskej komisie už skôr informovali, že clo by sa malo zvýšiť, no len na 25 percent.

Noviny Financial Times v súvislosti s tým pripomínajú, že Peking momentálne uplatňuje na európske elektrické vozidlá 15-percentné clo. Naopak, sadzby Európskej únie, ktoré dosiaľ platili na dovoz elektroáut z Číny, boli na úrovni desať percent.

Niekoľkonásobne vyššie sadzby, ktoré v rámci Únie presadzovali najmä Francúzsko a Španielsko, by mali priniesť do rozpočtu EÚ niekoľko miliárd eur ročne. Predaj čínskych elektrických vozidiel v Európe totiž rastie, keď podľa analytikov Rhodium Group Čína vyviezla do EÚ v roku 2023 elektromobily v hodnote desať miliárd eur, pričom vlani zdvojnásobila svoj podiel na trhu na osem percent.

Podľa webu Politico za clá tvrdo loboval najmä Paríž. A to napriek hrozbe Pekingu, že v rámci antidumpingového vyšetrovania zasiahne napríklad proti francúzskym výrobcom koňaku.

„Niečo okolo 20 až 30 percent by európskym výrobcom poskytlo priestor na urýchlenie investícií do tohto sektora a udržanie ich podielu na európskom trhu,“ uviedol Elvire Fabry, vedúci výskumný pracovník Inštitútu Jacquesa Delorsa v Paríži.

Cieľom je vyrovnať podmienky

„Keď naši partneri porušujú pravidlá, budeme sa domáhať svojich práv,“ skonštatoval vo vyhlásení viceprezident Európskej komisie Valdis Dombrovskis. Dodal, že clá sú založené „na jasných dôkazoch nášho rozsiahleho prešetrovania a v plnom súlade s pravidlami WTO.“

Brusel podľa neho nechce úplne zablokovať dovoz elektrických vozidiel z Číny: „Naším cieľom je obnoviť rovnaké podmienky a zabezpečiť, aby európsky trh zostal otvorený pre výrobcov elektrických vozidiel z Číny za predpokladu, že budú dodržiavať celosvetovo dohodnuté obchodné pravidlá.“

Hoci to znie ako ďalší krok smerom k obchodnej vojne, expertka na hospodársku politiku Simone Tagliapietra z think tanku Bruegel tvrdí, že vyšetrovanie zostáva v medziach zákona.

Výzva na zaplatenie cla podľa nej „neznamená odklon od zavedeného modelu hospodárskej efektívnosti, komparatívnych výhod a otvoreného obchodu v bloku“, ale „v skutočnosti ide o vyrovnanie podmienok“.

Viacero krajín s clom nesúhlasí

Hoci ide o protekcionistický krok, ktorého cieľom je chrániť európskych výrobcov áut, proti zvýšeniu ciel stojí aj početná opozícia.

Nemecko, Švédsko a Maďarsko uviedli, že s týmto krokom nesúhlasia, pretože sa obávajú čínskych odvetných opatrení. Nemecký kancelár Olaf Scholz nedávno varoval, že „izolácia a nezákonné colné bariéry […] v konečnom dôsledku všetko len zdražujú a všetci sú chudobnejší“.

Intenzívne lobovanie Scholzovej vlády však „nezabralo“, uviedol interný zdroj Financial Times.

Jeden z predstaviteľov Európskej komisie sa však pre web Politico vyjadril, že nešlo o riešenie založené na dôkazoch, ktoré je v súlade s globálnymi obchodnými pravidlami [najmä v súlade s WTO, pozn. red.], ale o „politické rozhodnutie“. Pre web sa tak vyjadril krátko predtým, než padol verdikt: „Rozhodne sa o tom na najvyššej úrovni, v kabinete von der Leyenovej.“

Francúzsky výskumník Fabry však tomuto tvrdeniu oponuje: „Ide o objektívne vyšetrovanie Komisie. Nie je to politické rokovanie.“

Proti sú aj automobilky

Plán na razantné zvýšenie ciel odsúdili aj mnohé európske automobilky. Tie sa obávajú najmä toho, že Čína by mohla odpovedať rovnakým spôsobom alebo im dokonca zablokovať prístup na svoj trh. Tieto obavy sa napríklad ozývali aj z kuloárov slovenskej vetvy Volkswagenu na minulotýždňovej konferencii v Bratislave.