Starosta Ružinova Martin Chren: Starostovanie ma zo všetkých prác baví najviac

Pán starosta, máme týždeň po voľbách do Európskeho parlamentu. Ako ste ich v Ružinove organizačne zvládli a ako ste spokojný s hlasovaním Ružinovčanov? 

Musím povedať, že posledné roky boli natoľko supervolebné, že u nás v Ružinove ide pri ich organizácii už o zautomatizovaný proces. Posledné voľby sme sa snažili hlavne odľahčiť fungovanie volebných komisií. Málokto si totiž váži prácu tých ľudí, ktorí tam sedia, pritom bez nich by neexistovali férové voľby. Oni sú tí, ktorí sčítavajú hlasy, kontrolujú spravodlivý priebeh samotného hlasovania. Tlačíme im pomocné hárky, na ktorých sa im ľahšie sčítavajú hlasy, dostávajú od nás krytky na podpisovanie pre GDPR. Je veľa vecí, ktoré sme my tu v Ružinove v súvislosti s voľbami vymysleli a dokonca sa šíria po celom Slovensku. 

Čo sa týka výsledkov volieb, tie ma neprekvapili. Mám však od svojho prvého zvolenia za starostu zásadu, že nekomentujem, koho volím a rovnako ani samotné výsledky, pretože si myslím, že mojou psou povinnosťou je byť starostom všetkých Ružinovčanov. Aj tých, ktorí sú ľavicoví, pravicoví, konzervatívni, liberálni, progresívni, jednoducho, keď je raz človek starosta, tak zastupuje všetkých obyvateľov a je povinný za nich aj bojovať a rovnako je povinný aj spolupracovať s každou jednou vládou, bez ohľadu na to, či k nej má ideologicky blízko, alebo nie.

Ukazujú podľa Vás výsledky eurovolieb aj niečo smerom k bratislavskej komunálnej politike a k jej budúcnosti?

Mám pocit, že vývoj v bratislavskej komunálnej politike bude podobne ako na celom Slovensku spieť k vyhrocovaniu sa. Téma byť baštou proti niečomu, čo je celoslovensky prevažujúce, sa bude objavovať stále viac. A môže to byť jedna z kľúčových tém komunálnych volieb, teda taká, na ktorej sa budú potom lámať volebné výsledky. 

Vaša bývalá strana Sloboda a Solidarita v celoslovenskom meradle neuspela. Ako hodnotíte ich výsledok? Má sa župan Droba, ktorý je jej podpredsedom báť o podporu? 

Ja som bol jeden z prvých, ktorí zo SaS odišli, nie kvôli ideologickým rozporom, skôr to bolo o vízii ako manažovať stranu. Čo sa týka župana a jeho pozície, sledujem dlhšie taký trend, ktorý ma teší, že v komunálnych voľbách začína mať väčšiu váhu značka nejakého konkrétneho mena, alebo nejakej lokálnej iniciatívy, než nejakej politickej strany.

Platí to aj v Bratislave, kde máme silnú značku primátora, ale aj nejakých konkrétnych starostov. Otázka v tomto smere je, ako to ten či onen vie pretaviť, aby so sebou potiahol aj dostatok poslancov. To sa v zásade darí tým, ktorí dokážu vybudovať nejakú silnú lokálnu značku, akou je napríklad Tím Bratislava, alebo aj naša lokálna politická iniciatíva Tím Ružinov.

Nám sa v Ružinove ako jediným z tých väčších mestských častí podarilo obhájiť väčšinu v miestnom zastupiteľstve. No a samozrejme dôležitá je v komunálnej politike aj spolupráca. Ak bude pred župnými voľbami existovať nejaká spolupráca medzi županom, starostom a primátorom, tak vtedy tie výsledky môžu byť diametrálne odlišné, ako dnešné výsledky politických strán. 

Hovoríte o spolupráci primátora Valla z Tímu Bratislava a župana Drobu zo SaS, ale eurovoľby vyhralo Progresívne Slovensko. 

Reálne si myslím, že Matúš Vallo v Bratislave svojou značkou pomáha ťahať Progresívne Slovensko. Dokonca si myslím, že jej pomáha viac, ako ona pomáha jemu, lebo jeho meno je značka sama o sebe. Ale platí to samozrejme len na území Bratislavy a je to len môj pocit…

Vy ste boli v minulosti členom strán SaS, potom Nova a nakoniec strany Skok. Všetko politické subjekty takých liberálnejších formátov. Do akého politického spektra vlastne dnes patrí Martin Chren?

Ja som bol vždy konzervatívny liberál. Pozor, to sa ale nevylučuje. Konzervatívny liberál znamená to, že sa človek sám pre seba rozhodne, že žije podľa nejakých hodnôt, ale nevnucuje tie svoje hodnoty všetkým ostatným. No a tí druhí nech si zasa žijú podľa svojich zásad a ja im nebudem liezť do spálne a pozerať sa, čo tam robia. Ak sa však rozprávame o kultúrno-etických témach, osobne si myslím, že ich pretláčanie do komunálnej politiky je skôr na škodu. 

Máte za sebou pomaly šesť rokov starostovania v Ružinove, zastávate významnú pozíciu v ZMOSe, aké môžu byť ešte vaše ďalšie ambície?

Záleží to od toho, ako sa dohodneme doma (smiech). Ale vážne. Musím povedať, že práca, ktorú robím teraz, mám pocit, čisto osobne, že som sa v nej našiel. 

Takže neplánujete nahradiť primátora Valla? 

Neplánujem kandidovať na primátora hlavného mesta Bratislavy. V Ružinove je veľa rozbehnutých projektov, v ktorých by bolo dobré pokračovať a niektoré trvajú, bohužiaľ, výrazne dlhšie, než sme pôvodne plánovali, hlavne kvôli nedostatku peňazí. Povedať ale dnes definitívny záver, viete, len hlupák nemení svoje zámery a názory. Musím však uviesť, že starostovanie v Ružinove ma zo všetkých prác, ktoré som v živote robil, baví najviac.

Keď sme už spomenuli primátora Matúša Valla, akým je podľa vás primátorom? 

Z primátorov, ktorých som zažil a spoznal, mám pocit, že s ním sa spolupracuje úplne najlepšie. A čo mu musíte uznať, jemu na našom meste záleží. Diskusie, ktoré sa vedú a rozdielne názory, ktoré zaznievajú, vyplývajú skôr z toho, z akého prostredia kto je.

Keď je niekto vyštudovaný architekt, tak gro jeho práce sa týka toho ako urobiť krajšie verejné priestranstvo, no a ten, kto je vyštudovaný ekonóm, sa zasa pozerá viac na peniaze a na hospodárenie. Vo výsledku sa ten svet pohybuje po takej sínusoide.

Aj po takom Rudolfovi Schusterovi v Košiciach, ktorý vybudoval krásne námestie s fontánou, musel prísť niekto iný, kto skonsolidoval verejné financie, aby sa zasa mohlo budovať niečo ďalšie. Taktiež v Bratislave sú tie debaty o tom, aké sú koho priority a vnímanie posunuté. Nie je to o tom, že by tu niekto vyslovene škodil Bratislave, to by bolo neférové tvrdenie.

V akej finančnej kondícii je Bratislava?

Neustále sa skloňuje hospodárenie, zadlžovanie, či efektívne vynakladanie financií. Vy ste ekonóm, v akej kondícii je podľa vás Bratislava?

Bratislava a všetky samosprávy na Slovensku sú v jednej z najťažších ekonomických situácií, v akej kedy boli. Je to najmä kvôli zásahom vlády. Tá im totiž naložila na plecia, čo sa dalo. Od zvyšovania platov vo verejnej správe, cez povinnosti v sociálnej oblasti, školstve a tak ďalej. Ak by Bratislava mala per capita príjem ako Praha, hospodárila by zhruba s dvomi miliardami eur – reálne má o dve tretiny menej. Ťažko v takej situácii čarovať.

Ale zároveň má Bratislava historicky najvyššie príjmy, nie?  

Nominálne áno. Ale porovnajte si napríklad, koľko stojí obedové menu dnes a koľko stálo pred piatimi rokmi. Tých financií je tu veľmi málo. Zároveň platí, že pri správe verejných financií je to o prioritách. A ja sa necítim byť tým, kto by mal kritizovať, že namiesto fontány na Námestí Slobody, kde sa môjmu synovi veľmi páči, by sme mali opraviť Tomášikovu ulicu, aj keď ako starosta Ružinova by som si to želal viac.

Skutočnosť, že som ekonóm, sa v mojom prístupe líši v tom, že by som dával dôraz na fakt, že najprv musí fungovať základ a až potom môžeme robiť pekné veci. Keď som prebral Ružinov, poriadne sa v ňom nekosilo, neupratovalo, organizovali sme brigády. Dnes ich už toľko nerobíme, nie preto, že by sme nechceli, ale preto, že máme fungujúci verejnoprospešný podnik. 

Ak sa zmení financovanie škôlok, ktoré pôjdu po novom priamo mestským častiam a obídu tak rozpočet hlavného mesta, bude mať podľa vás mesto ešte väčší nôž na krku? 

To by mohlo znamenať až úplný koniec Bratislavy, možno niekde na úrovni nútenej správy. Ja som za to, aby sa vždy hľadali férové riešenia. Aj keď sa to primátorovi nie úplne páči, v zásade všetci starostovia sa zhodujeme na tom, že financovanie škôlok nebolo úplne férové.

No na druhej strane, ak sa dnes ide zmeniť systém financovania zo strany štátu, nesmieme to urobiť neférovo opačne. Áno, mohli by sme sa teraz spojiť všetky mestské časti a ťažiť na úkor magistrátu. No vo výsledku by sa to obrátilo proti nám a našim obyvateľom. Mesto by totiž muselo napríklad škrtnúť autobusy, ktoré jazdia do našich mestských častí, lebo by nemalo na ich prevádzku, alebo možno vypnúť osvetlenie. 

Črtá sa teda v tomto medzi starostami a primátorom nejaká nová dohoda? 

Sme odsúdení na to, aby sme nejakú dohodu urobili. Komplikované je to v tom, že dodnes nepoznáme žiadne čísla. My síce z návrhu novely zákona o financovaní škôl a školských zariadení vieme, koľko peňazí nám ide štát zobrať, ale netušíme koľko nám ich dá. Preto zrejme budeme musieť vymyslieť nejakú prázdnu verziu zmeny Štatútu hlavného mesta a budeme čakať až do decembra na konkrétne čísla.

Následne ich cez nejaký pozmeňujúci návrh doplníme. Nie je to síce legislatívne čisté, ale, bohužiaľ, nebudeme mať inú možnosť. Pri tejto dohode zmeny financovania sa ale nezaobídeme bez spolupráce starostov a primátora. A hoci práve toto je téma, ktorá môže evokovať, že by bolo jednoduchšie zrušiť mestské časti a riadiť mesto centrálne, aby nevznikali takéto spory v deľbe financií, ja si to vôbec nemyslím.

Neboli ste kedysi iného názoru? 

To určite nie. Hlavne z dôvodu, že z toho ružového paláca [Primaciálneho paláca – pozn. autora], nech už tam sedí ktokoľvek, nedokážete obsiahnuť úplne všetko. Predstavte si len skutočnosť, že by dnes celé kosenie zabezpečovalo mesto. Kosenie by bolo určite oveľa nekvalitnejšie s pribúdajúcou vzdialenosťou od centra. Je lepšie, keď takéto poskytovanie služieb sa robí bližšie k občanom.

Zmena, ktorá by ale mala nastať, by mala povedať, aké úlohy musí mať mesto a aké mestské časti. Mesto sa podľa mňa má zaoberať dvomi vecami. Celomestskými aktivitami, ako sú zber odpadu, mestská hromadná doprava a podobne. A ďalej strategickými a koncepčnými úlohami typu územné plánovanie.

Mestské časti majú byť skôr poskytovatelia služieb, to znamená, že majú robiť to, čo dokážu robiť lepšie. Kosenie, starostlivosť o škôlky, školy a podobne. Už dnes cez 90 % služieb, pri ktorých dochádza k priamemu kontaktu občana s mestom, zabezpečujú mestské časti. Starostovia poznajú každú jednu ulicu v mestskej časti a poznajú lokálne problémy, kým primátor nemá ani možnosť, ani šancu ich obsiahnuť.

Práve primátor pri téme kosenia naznačil, že Komunálny podnik Bratislava by mal časom preberať jednotlivé činnosti mestských častí. To si teda neviete predstaviť?

Pri tom, ako to sledujem, som presvedčený, že by to viedlo k znižovaniu kvality prác. Hoci Komunálny podnik Bratislava výrazne zlepšil v poslednej dobe svoju prácu. Myslím si, že práve pri kosení je v Bratislave duplicita a je úplne zbytočná. Nedáva totiž logiku, aby boli pri sebe dva trávniky a jeden, ktorý je pri hlavnej ceste kosilo hlavné mesto a druhý naša mestská časť.

My sme sa preto s Komunálnym podnikom dohodli a podelili si územia tak, aby mal každý ucelené úseky, čo nám zrýchlilo a aj zlacnilo prácu. A dnes už je náš podnik verejnoprospešných služieb nastavený tak, že by sme nemali problém prevziať aj správu celého Ružinova. Mesto by sa potom mohlo starať o územia celomestského významu, či hlavné cesty. Rovnako nemá mesto robiť ihriská na cvičenie alebo pre deti, lebo aj to je úloha mestských častí.

Na druhej strane, úplne chápem, že ak by mesto realizovalo len aktivity v oblastí strategického rozvoja, primátor by sa nemal s čím odfotiť. Možno to niekomu príde ako absurdnosť, ale aj to je súčasť politiky a do veľkej miery je to tiež spôsob, ako sa obyvatelia, a teda voliči, dozvedia o práci, ktorú robíte.

Mlynské Nivy čaká zmena

Na poslednom zastupiteľstve ste vzali na vedomie mestskú urbanistickú štúdiu Mlynské nivy, ktorá je podkladom pre zmenu územného plánu v tejto časti mesta. Je Ružinov pripravený priblížiť sa v počte obyvateľov Petržalke? 

Možno treba najprv zadefinovať, o čo ide. A teda o druhú Petržalku určite nie. Mestská urbanistická štúdia rieši územie od Košickej po Bajkalskú a od Bajkalskej po Hraničnú. Ide o územie, kde sú dnes dva typy zástavby. Buď sa tam nachádzajú staré priemyselné zóny, takzvané brownfieldy, ktoré sú naozaj vo veľmi úzkom centre mesta a treba s tým niečo robiť, alebo je v lokalite do veľkej miery neregulovaná, alebo skôr neviazaná výstavba.

Štúdia má za cieľ zadefinovať územný plán tejto oblasti, presne povedať, čo tam môže stáť, ako to bude vyzerať, aké to bude veľké a zároveň zadefinovať aj vynútené verejné investície, ktoré na danom území musia vzniknúť. Je potrebné presne vyčísliť, koľko škôl, škôlok a centier voľného času musí pribudnúť, no a zároveň rátať s novou električkovou traťou. Developer bude musieť v zmysle tejto štúdie prispieť na budovanie uvedených verejných investícií, namiesto toho, aby si výstavbu vybavil po známosti.

Chápem, že keď sa povie, že tu má pribudnúť 25 tisíc obyvateľov, tak to znie desivo, ale na druhej strane sa v lokalite navrhuje zástavba mestského typu, akú poznáme zo širšieho centra Viedne alebo z okolia Slovenského rozhlasu. Pôjde teda zhruba o osempodlažné domy s vnútroblokmi. 

No dobre, ale predsa len vznikne tu obrovská výstavba…

Výstavba, ktorá bude mať presne zadefinovanú občiansku vybavenosť, jej súčasťou sa stane vybudovanie novej električkovej trate, ktorá bude v širšom centre a má predpoklad, že tu bude menej áut a výrazne viac toho pešieho presunu.

Tým ste si istý?

Pozrite sa dnes na ľudí, ktorí bývajú na Medenej ulici a v jej okolí, kde je presne podobný typ výstavby. To je tá zástavba, aká vznikne na Mlynských Nivách. Hustotou, výškou i veľkosťou, akurát na Mlynských Nivách budú mať domy aj podzemné garáže.

Ale aj tam vidím ľudí pohybovať sa autami.     

Samozrejme, ale na presun autom je tam výrazne nižšia potreba. Vôbec sa preto nebojím, že to konkrétne územie nezvládne. My máme jeden príklad pekného rozvoja v Ružinove a tým je Zwirn, ktorý má verejné priestory, zelené priestory aj nejakú zástavbu. Ak sa pozriete na projekt Zwirn, tak výstavba na Mlynských Nivách, ktorá vznikne, bude ešte menej intenzívna.   

Od developerov bude mesto po novom žiadať 130 eur za meter štvorcový z nadhodnoty, ako kompenzáciu za zmenu územného plánu. Tento mechanizmus však môže byť aplikovaný aj v nepeňažnej forme. Je 130 eur dosť a neskončí to tak, že developer vybuduje v požadovanej sume park a následne sa o neho budete musieť starať vy?

Ale my sa o tie parky chceme starať. Veď predsa na to sme tu. My nemáme dávať ruky preč od všetkého a hovoriť developerom, že toto ste si tu súkromne vybudovali, oploťte si to a starajte sa. Práve naopak. Z dielne hlavného mesta ide o nový prístup. V minulosti pri zmenách územných plánov z nich nikdy nič mesto nemalo. Teraz sa ide uplatniť prístup, že keď sa v niekoho prospech upraví územný plán, tak bude musieť oficiálne mestu zaplatiť kompenzáciu, za to, že tam bude môcť postaviť viac bytov. A logické je, že tie peniaze by mali skončiť na tom konkrétnom území.

Otázka je, či bude 130 eur dosť. Odpoveď je trochu ťažšia a treba sa na ňu pozrieť z rôznych aspektov. Jedným z nich je časová hodnota peňazí. Ich hodnota je totiž úplne iná dnes, keď od stavebníka žiadam poplatok a dajme tomu za osem rokov, keď sa on dostane k výstavbe a predaju. Ja som sa snažil robiť si nejaké prepočty a ten záver, ku ktorému som sa dostal je taký, že ešte 150 eur za meter štvorcový by developeri prežili, ale nad tú hranicu, by sa už niektoré projekty museli upravovať a meniť.

Verejná doprava nie je pre ľudí prioritou

Posuňme sa k doprave. Ulice ako Prievozská, Košická, Prístavná, či Bajkalská už dnes patria v Bratislave medzi tie najvyťaženejšie. Ak tu pribudne hoci aj takáto výstavba, nesťaží dopravu ešte viac?

Otázka je, či bude táto výstavba viesť k tomu, že sa tu tranzit zintenzívni, alebo naopak, že tranzitu ubudne, lebo bude viac ľudí bývať v centre. Ak sa ale bavíme o tranzitujúcej doprave, ktorou Ružinov najviac trpel, treba povedať, že najlepším liekom na jej obmedzenie bola a je parkovacia politika.

No a to, čo v tejto oblasti najviac prispeje k upokojeniu tranzitnej dopravy, bude nová električková trať, ktorá prepojí Mlynské Nivy s Petržalkou, ale aj ďalšími časťami Ružinova. Vo všetkých veľkých metropolách sa bežne používa verejná doprava a ľudia s tým vedia žiť. Podľa mňa kvalitné mesto a vyspelá spoločnosť nie je taká, kde si každý môže dovoliť najdrahší mercedes, ale taká, kde si ľudia môžu dovoliť kvalitný mercedes a pritom jazdia verejnou dopravou.

Súhlasím, ale máme my verejnú dopravu na takej úrovni, aby sme mohli toto od ľudí v Bratislave očakávať?  

Úprimne povedané, zatiaľ nie. Hlavne preto, že je stále rýchlejšie a pohodlnejšie prepravovať sa vlastným autom. Vo väčšine metropol je prepravovanie vlastným autom oveľa drahšie a oveľa pomalšie. Určite ale nie je cesta obmedzovať prepravu autom. Správny prístup je skvalitňovať, zlepšovať, zdostupňovať verejnú dopravu, aby bola lákavá pre stále väčší počet obyvateľov. 

S dopravou súvisí aj električka medzi Euroveou a národným divadlom. Aká trasa je najlepšia podľa vás? 

Spolu s Martinom Kurucom, starostom Vrakune sme boli prví, ktorí sme nakreslili čiaru popred divadlo. A som presvedčený, že je to jediná možná trasa aj na základe štúdií, ktoré sa urobili. Nesmie však nijako poškodiť divadlo. Jediná možná preto lebo, ak by viedla po Landererovej, mala by za následok menšiu prejazdnosť tejto ulice. A skolabovala by križovatka na Košickej, kde by električka robila ľavé odbočenie a tým by znížila priepustnosť aj samotnej križovatky. Petržalka by skolabovala. Pri trase popri nábreží, popod most Apollo a následne priamo na Košickú, bude križovatkou prechádzať rovno a nijako jej priepustnosť neobmedzí. 

V Ružinove vás čaká aj vybudovanie terminálu integrovanej osobnej dopravy pri Vrakunskej ceste. Ako vidíte tieto plány? 

Áno, v oblasti dopravy sa chystajú významné projekty, kde by som bol rád, keby mesto postupovalo trochu rýchlejšie. Na TIOP Ružinov sme pred dvoma týždňami oznámili územné konanie. Predĺži sa tým električková trať o jednu zastávku a všetci tí, ktorí chodia zo Šamorína, alebo Dunajskej Stredy, budú môcť v Ružinove prestúpiť z vlaku suchou nohou do autobusu alebo električky.

Neskončí to ako predĺženie Saratovskej v Dúbravke k TIOPu Bory?

Preto hovorím, že by som rád videl zrýchlenie prác zo strany mesta. Mne totiž nestačí, že bude v rámci nového sedemročného programového obdobia táto stanica len nakreslená, chcem, aby bola aj postavená. Ak to bude pre všetkých jedna z priorít, tak bude zrealizovaná v priebehu pár rokov.

Dôležité je, že je dohoda na tom, že predĺženie bude trasované novým viaduktom ponad existujúcu železničnú trať a konečná bude na úrovni parkoviska Súhvezdná, ale z opačnej strany trate, teda zo strany Hornbachu. To by mohlo neskôr znamenať, že už by nemuselo nič brániť predĺženiu električkovej trate až k Ikei, alebo dokonca na letisko.

Pre vedenie mesta, je veľmi dôležitou témou aj cykloinfraštruktúra. Ako to vidíte vy? Bude mať aj Ružinov svoje „Vajanského nábrežie“?

Som veľký fanúšik cyklotrás, ale som presvedčený, že pri nedostatku peňazí si máte vybrať prioritné projekty. No a ja by som bol rád, aby vznikli cyklotrasy, ktoré prepoja každý jeden koniec mesta s druhým koncom. V Ružinove nám chýba cyklotrasa, ktorá by prepojila Trnávku so zvyškom mesta. Určite nefandím tomu, aby sa robili cyklistické piktogramy vo vnútrobloku, kde reálne nikdy žiaden problém nebol. Takže opakujem, za mňa cyklotrasy áno, ale tam, kde vyriešia väčší problém a kde majú zmysel.

Počet zón parkovania v Ružinove sa zrejme zníži

Prejdime k parkovaniu. To trápi obyvateľov celej Bratislavy, ale samozrejme aj Ružinova. Vieme, že systém je vo veľkom mínuse, dostane sa niekedy do zelených čísel?

Poviem to tak diplomaticky. Hospodárenie PAASu je dôkazom toho, že parkovacia politika sa nerobí pre to, aby sme vyťahovali peniaze z vreciek Bratislavčanov. Áno, tento projekt je v mínuse, dokonca sme v mínuse aj my v Ružinove. Doteraz sme totiž prenajímali vyhradené parkovacie miesta za niekoľko sto eur ročne a to sa zrušilo. Stratu máme v státisícoch, no a peniaze z predaja rezidentských kartičiek a hodinových lístkov túto stratu ešte nedorovnali.

Čo je však podstatné, parkovaciu politiku zavádzame len tam, kde je potrebná. A musím povedať, že scenár je všade rovnaký. Vždy sa najprv ľudia boja a hnevajú, že budú musieť zaplatiť 39 eur, ale keď už sa u nich zavedie, tak sú nakoniec spokojní. Nespokojní zostávajú ľudia bez trvalého pobytu a tí, ktorí majú štyri, či päť áut. 

Vravíte, že ľudia sú spokojnejší, ale sú naozaj všetky lokality nastavené tak, že tam zaparkujú všetky autá rezidentov? 

Máme aj my dve – tri malé lokality, kde napriek zavedeniu parkovacej politiky je stále málo parkovacích miest. Spomeniem Azovskú a Niťovú, teda dve krátke uličky, kde ten počet parkovacích miest je rovnaký ako pred zavedením regulácie a nikdy ich nebude viac. Len samotných obyvateľov a ich áut je viac, než je tam tých parkovacích miest. Potom sú aj také, kde sa už parkovalo fajn, až si obyvatelia dokúpili ďalšie autá a zasa sa tam parkuje horšie. Napríklad na Sklenárovej. Akurát pred pár dňami som dostal finálny projekt parkovacieho domu, ktorý tam chceme postaviť, pretože vnímame problém v tejto časti.

Ale celkovo mám pocit, že ten systém celomestského parkovania je prepracovaný a mnohé výhrady, ktoré sme mali, sa priebežne odstraňujú. Mne napríklad veľmi vadilo, že sa nedalo platiť SMSkou. Rozumiem, že podľa mesta je táto služba drahá, no je vyslovene proklientská. A preto som rád, že sa SMSky v týchto dňoch zaviedli.

Vy si navrhujete a vyznačujete parkovacie miesta v jednotlivých lokalitách sami? 

Áno, bola to naša podmienka. Tým pádom napríklad netlačíme cyklotrasu do každej slepej ulice na úkor parkovacích miest. A počúvame pri tom ľudí. Len ako príklad, keď nám obyvatelia Pavlovovej ulice povedali, že chcú na obidvoch stranách cesty parkovanie aj na úkor toho, že bude užší chodník, tak sme im to tam tak vyznačili. Keby to mal realizovať magistrát, tak podľa pravidiel, ktoré má, by ich tam nikdy nenakreslil.

Ako sa vám podarilo takto dohodnúť s magistrátom?

Mali sme dohodu s primátorom, že konečné slovo v takýchto prípadoch budeme mať my. Je to aj preto, že sa mi na ružinovskom úrade podarilo vybudovať špičkový tím dopravných inžinierov a odborníkov. To sú najopálenejší ľudia v Bratislave, lebo posledné tri mesiace strávili vonku v uliciach na realizácii novej parkovacej zóny Trávniky. Zažili stovky rozhovorov s obyvateľmi, na základe ktorých reagujú pri dopravnom značení na ich podnety. Dokonca menia veci podľa skúseností samotných obyvateľov. A tak sa to má robiť.

V Ružinove máte schválených päť zón parkovania. Vnímate toto rozdelenie stále ako šťastné?  

Ako starosta som presadzoval, aby bolo v Ružinove čo najmenej zón. Ale, neexistuje možnosť, aby fungovala parkovacia politika a neboli by Nivy oddelené od zvyšku Ružinova, pretože je to typologicky úplne iné územie a veľa Ružinovčanov chodí na Nivy do práce. Tým pádom by obyvatelia Nív týmito presunmi trpeli. Zóna Nivy a zóna Ružinov musia byť rozdelené.

Som ale rád, že ružinovský štvorlístok, štyri najväčšie sídliská [Štrkovec, Trávniky, Ostredky, Pošeň – pozn. autora] sú jedna zóna, pritom mesto ich navrhovalo pôvodne rozdeliť. Nám to ale nedávalo logiku. Tie sídliská boli budované tak, že istá časť občianskej vybavenosti je len na jednom z nich. O rok-dva, keď budeme zavádzať zónu Prievoz, by som bol veľmi rád, aby sa aj Prievoz prilepil k uvedenému štvorlístku. Aj dopravné prieskumy nám ukazujú, že presuny áut nie sú také veľké, aby nás nútili mať Prievoz ako samostatnú zónu.

To znamená že počet schválených zón v Ružinove sa zníži? 

My máme zatiaľ tri funkčné zóny. RU1 čo sú Nivy, ďalej RU3, čo je Ružinov a potom takú malú časť RU2, ktorou je lokalita Klingerka, ktorá má ochrániť jej obyvateľov pred návštevníkmi blízkych biznis centier. No a potom ten zvyšok, dnes síce na papieri rozdelený do ďalších dvoch zón, ale budú určite ešte predmetom vývoja a debaty.

Výstavba nemocnice prinesie špičkovú starostlivosť, ale aj nový zimný štadión

Vášnivú debatu vzbudil zámer výstavby novej nemocnice, ktorá má vyrásť na mieste zimného štadióna Vladimíra Dzurillu. Ako dlho ste o tomto zámere vedeli a ako sa k nemu staviate?

Túto informáciu som mal asi o šesť týždňov skôr ako všetci ostatní. Zavolala si ma pani ministerka, ktorá mi povedala, že zvažujú takúto alternatívu a chcela poznať môj názor. Následne sme sa stretli asi dvakrát a tretíkrát aj s primátorom Vallom a hlavným architektom.

Pozrite, ako predstaviteľ ZMOSu sa stretávam s primátormi a starostami z celého Slovenska a viem, aký veľký problém je aj v krajských mestách zohnať kvalitných lekárov a dostupnú zdravotnú starostlivosť. To, že by najkvalitnejšia, najlepšia koncová nemocnica s najlepšími lekármi a s urgentom mala byť v Ružinove, tak z toho sa teším. To je pre Ružinovčanov obrovský prínos.

No dobre, ale predsa len na úkor športovej infraštruktúry? 

Od prvého dňa sme úplne transparentne pani ministerke povedali, že tento projekt podporíme, ale s podmienkou, že ak chcú siahnuť na zimný štadión, skôr než sa ho dotknú, musia vybudovať nový. Našou úlohou je nájsť vhodnú lokalitu, kde by mohol vzniknúť a úlohou štátu je dať nám dostatočný časový priestor a peniaze na jeho vybudovanie.

Štadión Vladimíra Dzurillu má svoje problémy a ak by mali ružinovskí hokejisti, korčuliari a curlingisti dostať modernejší, kvalitnejší a energeticky úspornejší, tak je to veľké plus pre mestskú časť. A v tomto máme veľké tromfy v rukách. Náš je pozemok pod štadiónom, štadión a aj územný plán tu hovorí o športovej infraštruktúre. Bez súčinnosti s mestom, by sa v danom území nemocnica veľmi ťažko pripravovala. Ale rokujeme a pripravujeme návrh memoranda, ktoré chceme ponúknuť. 

Nový štadión by mal postaviť štát alebo mestská časť? 

Najlogickejšie by bolo, ak by vláda vyčlenila peniaze, dala by ich na nejaký účet a povedala, že sú k dispozícii tri-štyri roky na postavenie nového štadióna, kým sa doladia povolenia pre novú nemocnicu. A bude na našej šikovnosti, aby sme to zvládli urobiť. Neviem si totiž predstaviť, že nový štadión postaví ministerstvo zdravotníctva.

Prezradím ale ešte niečo z kuchyne. Nedávno sme mali stretnutie s Mirom Šatanom a s Mirom Lažom na hokejovom zväze, pretože zvažujeme aj inú možnosť. Náš zimný štadión zahŕňa jednu veľkú halu s tri a pol tisícovým hľadiskom, ale toľko ľudí tam už dlho nebolo, ďalej má jednu tréningovú halu a halu na curling.

Odhadované náklady na vybudovanie takého istého štadióna sú 25 až 30 miliónov eur. Radíme sa s odborníkmi, či by iný typ stavby možno vo výsledku lacnejší, nebol pre nás vhodnejší. Ak by napríklad hala so sedením pre tisíc divákov a ďalšími tromi tréningovými ľadovými plochami stála len 17 miliónov, tak možno mať viac ľadových plôch by aj pre obyvateľov, deti a ich rodičov, teda pre tých, ktorí chcú viac športovať, bolo výhodnejšie a teda zároveň aj lacnejšie.

Toto teraz chceme veľmi rýchlo premyslieť. Pre nás bude dôležité aj to, aby projekt nového štadióna spolu s nemocnicou bol definovaný ako strategická investícia, aby tu nevznikli iné problémy, napríklad s pozemkami.

Pri Areáli hier Radosť spolupracujeme s MIBom

Spomenuli ste deti a rodičov. Tí ostali mierne sklamaní pri Areáli hier Radosť, ktorý ostal na jar bez herných prvkov. Kedy bude opäť funkčný? 

Funkčný bude o dva-tri týždne v takej dočasnej verzii. Areál hier Radosť predstavuje jeden z našich najdôležitejších projektov. Je to najväčšie detské ihrisko v Bratislave, možno aj na Slovensku a bolo veľmi staré. Jeho obnovu máme ako prioritu a chceme z neho urobiť, aj s dôrazom na klimatické zmeny, najlepší detský areál na Slovensku.

V najbližších týždňoch by mala vyjsť architektonická súťaž, na ktorej pracujeme s Metropolitným inštitútom Bratislava. Tá prebehne v dvoch kolách a mala by byť vyhodnotená na jar budúceho roku. Následne sa budú spracovávať realizačné projekty a získavať povolenia. Odhadované náklady na jeho kompletnú zmenu sú päť až sedem miliónov eur, pričom časť by mali zaplatiť fondy EÚ a zvyšok budeme musieť nájsť. 

Neostane to len na papieri? Z mnohých projektov, ktoré mal MIB na starosti, nakoniec nič nebolo. 

Toto je ale projekt mestskej časti. A je to teda naša zodpovednosť. Spolupracujeme s MIBom, pretože akceptujeme, že ihrisko Areálu hier Radosť je územie celomestského významu. Podľa štatistík sem totiž chodí viac ľudí z iných častí Bratislavy a reálne len dvaja z piatich návštevníkov sú Ružinovčania. A je pre nás aj jednoduchšie spolupracovať s organizáciou, ktorá takéto architektonické štúdie robiť vie.

Zadanie sme robili my, dokonca písal som ho ja a schvaľovalo ho naše miestne zastupiteľstvo v decembri minulého roku, aby sme si boli istí, že mesto tam nenavrhne nič, čo by sme ako Ružinovčania nechceli.

Do času úplnej revitalizácie ste sa ale pokúsili areál vybaviť aspoň dočasnými hernými prvkami, aby deti na tomto mieste úplne neprišli o zábavu. Pri súťaži na dodávateľa týchto herných prvkov sa však vyskytli problémy a v avizovanom termíne sa to nestihlo. Prečo?

Dúfali sme, že ihrisko na Štrkovci vydrží po veľkú rekonštrukciu. Minulú jeseň však neprešlo revíziou a museli sme okamžite naskočiť na plán „B”, obstarať nové dočasné prvky na dva – tri roky. Áno, súťaž na ne sa predĺžila o nejaké dva-tri mesiace a firma, ktorá dala najlacnejšiu ponuku, nevedela dodať k herným prvkom certifikáty, vzhľadom na to, že vybrala lacnejšie, necertifikované prvky. No a to sme zo skúseností akceptovať a dovoliť nemohli, určite nie na našom najdôležitejšom ihrisku na Štrkovci.

Približne o dva-tri týždne sa otvorí dočasné ihrisko, no nebude také veľkolepé ako predošlé. Realizujeme to celé tak, aby sme v čase, keď príde na rad spomínaná obnova, vedeli tieto prvky demontovať a presunúť niekde inde. Ale bude tu najväčšia detská trampolína, takže pevne verím, že aj to si deti užijú. 

Pred poslednými komunálnymi voľbami ste sa vyjadrili, že ešte do termínu ich konania sa pohnú ľady aj s bývalým obchodným domom, dnes známym ako Hirošima. Stále sa nič nedeje. Kde je problém?

Úprimne povedané, podcenil som fakt, že sa dejú veci, ktoré sú mimo nás. Projekt, ktorý má na mieste Hirošimy vzniknúť, dostal potvrdenie o súlade dopadov na životné prostredie, známe ako EIA. A stalo sa to, že sa voči dokumentu odvolal človek, ktorý tam ani nebýva.

Minister životného prostredia novú EIU nechcel rok a pol podpísať a stála mu na stole. Dokument podpísal až minister Taraba v januári tohto roka. Tým pádom projekt už má kladnú EIU a posledná vec, ktorá tam teraz beží, je výrubové konanie, lebo medzičasom v tej jame vyrástlo náletových 150 stromov. Máme poslednú pečiatku, ktorá chýbala, hneď po nej sa môže začať územné a následné stavebné konanie. A teda verím, že o rok sa Hirošima bude búrať a s touto traumou bude raz a navždy koniec.