Andrej Palko

Tak si teda pripravujem reč, aby ma nezaskočilo, keď sa s ním stretnem zoči-voči. V prvom rade sa mu úctivo pozdravím, pretože som jednak slušne vychovaný a „druhak“, mám úctivosť k živým bytostiam ako koníček.

Ale pozor, nijaké submisívne vykanie sa konať nebude. Nech si ujo medveďko láskavo o sebe až tak veľa nemyslí. Z vlastnej skúsenosti viem, že niekedy nastanú situácie, keď je asertivita jediným riešením potenciálneho fyzického konfliktu. Ale samozrejme, nijaká agresivita, len neústupný tón, ktorým dám od začiatku jednoznačne najavo, že príroda tu je pre všetkých.

Tak, nech sa páči, toto by bol môj príhovor chlpatému macíkovi, možno aj posledný v živote:

Milý medveď, na úvod mojej reči by som sa ti chcel hneď ospravedlniť za to, že ťa okamžite považujem za medvedieho samca. My Slováci (až na pár woke výnimiek) sme, tak, ako už pán Martin Kukučín povedali, – neprebudení.