Plukovník Otakar Foltýn: Na ruskú armádu sa pozerám rovnako ako na Wehrmacht

Čo je vlastne tá strategická komunikácia?

Je to synchronizácia krokov, aktivít a komunikácie štátnych inštitúcií tak, aby základné hodnoty, na ktorých je štát založený, spoločnosť chápala ako spoločné hodnoty.

Ktoré hodnoty by to v Českej republike mali byť?

Sloboda, dôstojnosť, spravodlivosť, demokracia.

Už 34 rokov tu vlády veselo vládli bez akejkoľvek strategickej komunikácie. A nejako sme to prežili. Ako sa to podarilo?

Osobne mi v poslednom čase veľmi chýbala strategická komunikácia zo strany vlády, štátu. Čelíme novému fenoménu – rozdeľovaniu spoločnosti, ku ktorému dochádza s úpadkom médií, ktoré ešte v minulosti overovali informácie, a ich nahrádzaním za algoritmy na sociálnych sieťach. Do vzniknutého vákua sa vlieva nenávisť a lži. Možno vám to bude znieť pateticky, ale mne sa tento stav jednoducho nepáči. Obávam sa, že je naivné predpokladať, že základné hodnoty automaticky absorbujeme zo vzduchu len preto, že žijeme v slobode.

Aké sú vaše predpoklady viesť strategickú komunikáciu vlády?

Som koordinátor, takže nemôžem ministrom úplne určovať, čo majú hovoriť. Pravdepodobne na to nemám ani výrazne lepšie predpoklady ako ostatní, avšak viacerí kolegovia, ktorí by to mohli robiť lepšie ako ja, to jednoducho robiť nechceli. Vedia, že by okamžite schytali od alternatívnej scény, od ľudí, ktorých už ja nepovažujem za stúpencov demokracie. Títo ľudia sa chytia každého vášho menej zručného vyjadrenia, každej vulgárnosti, každej hrubosti vo vašom podaní – to všetko sa mi stalo a stalo by sa to každému na takomto mieste.

Je mi jedno, či sa mi niekto vyhráža e-mailom. Nie je to nič, čo by zastrašilo vojaka. Samozrejme, nie každý má hrošiu kožu. Hľadáme aj verejné osobnosti, ktoré sú ochotné prehovoriť. A musím povedať, že aj tých je oveľa menej, ako by malo byť. Aj títo ľudia predpokladajú, že v tej chvíli by to okamžite schytali, že by sa na nich na sociálnych sieťach zosypali nadávky, ktoré aj v minulom storočí ostávali niekde medzi kočišmi a čeľadníkmi. Je pohodlnejšie písať knihy, robiť akademický výskum, nezapájať sa do verejného života. Ale potom tie prodemokratické postoje a hodnoty vo verejnom priestore chýbajú.

Keď systém na českom Úrade vlády spustíte, aké budú konkrétne výsledky?

Predovšetkým, čo nebudem robiť: nebudem vytvárať ďalšie metodiky, vízie, stratégie, dlhé litánie o tom, ako by sa to malo robiť. To, čo som schopný urobiť, je stimulovať a podľa možnosti koordinovať hodnotovú komunikáciu v piatich základných oblastiach: členstvo v EÚ, členstvo v NATO, český záujem na obrane Ukrajiny pred ruskou agresiou a mier. Mier je nesmierne dôležitá vec, ale môže fungovať len vtedy, ak dokážeme odradiť nepriateľa. Po piate, základné ústavné hodnoty.

A to budete ministrom vždy ráno pripomínať: Nezabudnite dnes, že ste za členstvo v EÚ a NATO?

Skúsim to konkretizovať. Keď budem mať tím a systém, zabezpečíme, aby sa napríklad o členstve v NATO komunikovalo, pokiaľ možno, s rovnakými naratívmi – z ministerstva obrany, z úradu vlády a z ministerstva zahraničných vecí. Táto komunikácia by mala byť zjednodušená, jasná a jednotná. Jedným pilierom sú štátne orgány, druhým by mali byť hodnotové postoje verejných činiteľov.

Položme si otázku, čo nás Čechov spája, či je to niečo viac ako hokej. Položme si otázku, na akých hodnotách stojí náš štát, aké hodnoty sme pripravení prostredníctvom štátu brániť. Povedzme si, prečo je pre Čechov dôležité byť Čechmi. Že štát nie je len na to, aby sme z neho dostávali dôchodok, ale že sú chvíle, keď by sme sa mali za štát postaviť. Nikto vás nebude hnať na základnú vojenskú službu, nieto ešte do zákopov, ale máte aspoň morálnu povinnosť postaviť sa za svoj štát a inštitúcie v prípadoch, ako sú Vrbětice.

Povedzme, že musíme dôverovať našim inštitúciám, polícii, armáde, súdnictvu. Nie nevyhnutne konkrétnym ľuďom, konkrétni ľudia robia chyby, ale mali by sme dôverovať inštitúciám. Žiaľ, za posledných tridsať rokov sme to nehovorili dostatočne nahlas. Dnes som si istý, že sme to podcenili. A začína nám to chýbať. Dnes je nevyhnutné dať Rusku jasne najavo, že nemá právo zasahovať do čohokoľvek v našej krajine. To, samozrejme, platí pre akúkoľvek inú krajinu, ale v súčasnosti sa Rusko do našej krajiny mieša fatálnym spôsobom. Preto ma to najviac trápi.

Ako fatálne zasahuje Rusko do našej krajiny?

Už sme hovorili o tom, čo priniesli sociálne siete. Algoritmizáciu nevykonalo Rusko. Sociálne siete cielia svoju reklamu, čo je samo osebe obchodný model, nič, čo by sme mali zavrhovať. Ale siete potrebujú emócie, aby vás udržali pri svojej aplikácii, preto sa tam nakupujú reklamy. Najľahšie vyvolateľné emócie sú strach, nenávisť, hnev. Tie vás na danej sieti udržia dlhšie ako pozitívne emócie. To sa síce Rusku nepodarilo, ale Rusko vnáša do tohto prostredia ešte agresívnejšie, ešte rozdeľujúcejšie naratívy, ktoré zďaleka nemusia byť väčšinové.

Stačí im rozdeliť spoločnosť tak, aby si ľudia povedali: Nikomu nedôverujeme. V tom momente sa prostredie na normálnu diskusiu končí. Stále máte slobodu prejavu, ale keď sa každý háda s každým, táto sloboda sa kazí. Bez dôvery, keď prestanete veriť v elementárnu spravodlivosť, končí aj prostredie pre normálne podnikanie. Potom sa narúša aj dôvera v súdnictvo a inštitúcie. To je to, čo Rusko robí už dlho.

Odkiaľ je tá istota, že to ruská propaganda skutočne robí v nejakej významnej miere?

Problém je v tom, že všetci očakávajú dokonalú kriminalistickú prácu plnú dôkazov ako v trestnom procese, ako teraz BIS mapuje webovú stránku Hlasu Európy (Voice of Europe) prakticky v kriminalistickej kvalite. Lenže také úsilie nemôže vyvinúť vo všetkých prípadoch. Hlas Európy je len jednou z mnohých webových stránok. Preto si treba zvyknúť, že forenzná analýza s dôkazmi o tom, že slovenský novinár bral peniaze od ruského agenta, čo je prípad starý niekoľko rokov, bude skôr výnimkou.

Nestojíte tu proti bežnej malej zločineckej skupine, ale proti obrovskej mašinérii, ktorá od Veľkej vlasteneckej vojny pracuje na vypilovaní svojich hybridných schopností. Ktorú môžete ustáť len vtedy, ak veríte tomu, čo vám hovoria vaše spravodajské služby. Opakujem, tajné služby nie sú súd, neprinesú vám fascikel fotografií a nahrávok. Nemajú na to prostriedky. Museli by byť tisíckrát väčšie.

Tajné služby vám poskytnú informácie, ktoré možno pochádzajú z analýzy veľkých dát. Povedia vám, koľko webových stránok má rovnaký dôraz ako Hlas Európy. Žiadate dôkazy a táto výzva je legitímna. Tu sú však dôkazy nevyhnutne na úrovni prostredia, v ktorom sa pohybujete, čo sú väčšinou spravodajské informácie, a určite nebudú všetky forenznej kvality.

Spravodajské služby nie sú súdnym konaním. Ide o bezpečnosť. A bezpečnosť je o informáciách. Informácie zverujete svojim inštitúciám. Ja určite dôverujem českým inštitúciám a určite nedôverujem ruským inštitúciám. A ak Vojenské spravodajstvo, BIS, Ústredná spravodajská služba konštatujú, že Rusko vedie hybridnú vojnu, viem, že naše služby sú na sebe nezávislé, dokonca sa v mnohých ohľadoch navzájom kontrolujú. A ak sa v základných veciach zhodujú s tým, čo hovorí polícia, čo hovorí Národný úrad pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť, tak v tom momente nám už päť českých inštitúcií hovorí to isté. A kto som ja, aby som to spochybňoval?

Je možné, že aj tajné služby a inštitúcie podliehajú nejakým súčasným módam a psychózam?

Samozrejme.

Keď si spomeniem na ricínovú aféru, keď si spomeniem na výročnú správu, v ktorej BIS vážne hovorí, že vo výučbe dejepisu u nás pretrváva ruská propaganda, ťažko ich môžem brať vážne.

Pri tej veci s históriou bola poznámka pod čiarou. Som presvedčený, že stále bojujeme s komunistickým pohľadom na dejiny, ale skôr v staršej generácii ako v nových učebniciach. Samozrejme, že aj služby môžu robiť chyby, ale majú kontrolné mechanizmy. Každý robí chyby, mne ešte stále otĺkajú o hlavu, že som veril, že pri ukrajinskom útoku na veliteľstvo Čiernomorskej flotily zahynul aj admirál Viktor Sokolov. Žiaľ, ukázalo sa, že admirál Sokolov v tom čase na veliteľstve nebol. Úprimne dúfam, že ho zabijú niekedy neskôr. Bola to chyba? Bola. Admirál Sokolov je stále nažive.

Mám obavy, že to hovoríte s veľkou chuťou. Ste zapojený do rusko-ukrajinskej vojny?

Bol by som rád, keby bol nejaký francúzsky stíhač zabil generála Guderiana v roku 1940. Pretože potom by jeho profesionálne schopnosti neboli využité v prospech Wehrmachtu. A rovnako dúfam, že Ukrajinci zabijú čo najviac vysokých ruských vojenských veliteľov. Čím skôr táto agresorská armáda stratí čo najviac svojich veliteľov, tým skôr prestane byť efektívnym telesom. Na ruskú armádu sa pozerám rovnako ako na Wehrmacht. Čím skôr admirál Sokolov zomrie, tým lepšie.

Odbočili sme od dôveryhodnosti tajných služieb. Od vojny v Iraku sme často, vlastne vždy, keď sa geopolitický konflikt dostane do vyhrotenej fázy, videli, ako tajné služby živia médiá a koľko falošných správ vzniká. Irak, Líbya, Sýria, údajné ruské zasahovanie do prezidentských volieb v USA v roku 2016, z ktorého zostalo veľké nič.

Ale tvrdiť, že by sme nemali dôverovať vlastným spravodajským službám, pretože sa v minulosti dopustili chýb, by bolo ako nedôverovať žurnalistike, pretože vy osobne ste sa možno v minulosti dopustili chýb. Rozdiel oproti Rusku, kde všetci permanentne klamú všetkým, je v tom, že náš systém chyby zverejňuje a odstraňuje.

My chceme systémovo zistiť, či sa stala chyba. A predovšetkým by sme mali dôverovať našim službám s prihliadnutím na medzinárodnú situáciu. Žijeme v globalizovanom svete sociálnych sietí a TikToku, zločinecký režim Ruska a komunistický režim Číny nie sú ďaleko. Sú všade okolo vás. Používame ich aplikácie, pretože sme im umožnili byť v našom informačnom priestore. Viete, ako by sa zmenilo české bezpečnostné prostredie, keby štát pustil Rusov k dostavbe jadrovej elektrárne?

Ako?

Rovnako ako v Maďarsku. Jadrová elektráreň Paks 2, ktorú financovali a stále dokončujú Rusi, fakticky robí Maďarov závislými od ruskej technológie. Navyše časť peňazí, ktoré budú musieť Maďari Rusom zaplatiť, potom Rusko použije na získanie ďalšieho vplyvu v Maďarsku. Spomenuli sme Hlas Európy, ale to boli malé peniaze v porovnaní s peniazmi, ktoré lietajú okolo dostavby jadrovej elektrárne.

Potom sa dajú zaplatiť stovky takýchto projektov vplyvu. Naozaj chcete, aby vám niekto priznane financoval Sputnik a nepriznane stovky webových stránok à la Hlas Európy? Nechcete. Chcete, aby čínsky komunistický režim bral českých komunálnych úradníkov na výlety do Číny a po návrate sa museli podrobiť testom na pohlavné choroby? Hádam si ich nerobili preto, lebo chodili po Veľkom čínskom múre. A niekto to natočil.

To sa stalo?

Povedzme, že je to teoretický príklad vychádzajúci z reálnej praxe (smiech). A zďaleka to nie je výnimočné. Títo ľudia po sebe v Číne zanechali nielen genetický materiál, ale aj kompromitujúci. No a jeden z nich sa možno raz stane ministrom. Už len vysloviť hrozbu, napríklad upozorniť ľudí z akademickej obce, že Konfuciove inštitúty majú možno pekný názov – všetka česť Konfuciovi –, ale rozhodne to nie je miesto na výmenu akademických skúseností.

Navyše, české deti masovo používajú TikTok, ktorý brutálne ťaží dáta. A ak sa váš syn stane o tridsať rokov českým premiérom, Peking bude o jeho psychologickom vývoji, o tom, čo má rád, čo číta a čo robí, vedieť viac ako vy. Lepšie ako vy dokáže odhadnúť, ako sa bude váš syn vyvíjať! Svojim deťom to neprajem od žiadneho giganta, ale určite sa menej obávam ukladania údajov v Spojených štátoch ako v Číne. A určite viem, že západný systém je o triedu lepší ako ruský alebo čínsky. Čo o triedu, o dve.

Ak sme lepší o dve triedy, otázka je, či nie je v tomto neustálom porovnávaní najmä s Ruskom zakomponované, že sa môžeme ešte dlho zhoršovať a stále sa utešovať: Zatiaľ je to dobré.

Ale vy ako novinár sa môžete pýtať, môžete spochybniť názory vysokého dôstojníka v rozhovore. A ja som v porovnaní s ústavnými činiteľmi stále bezvýznamný. Môžete sa spýtať predsedu vlády a on vám odpovie. Podľa zákona 106 môžete požiadať o informácie, a ak ich od štátu nedostanete, súd ho prinúti, aby vám ich poskytol. To všetko spolu neznamená, že systém je ideálny. Znamená to, že je funkčný.

Znepokojuje vás, keď o vás niektorí ľudia píšu na internete, že ohrozujete slobodu slova?

Sú ľudia, ktorí cítia potrebu útočiť na každú pozitívnu snahu. Považujem za takmer neuveriteľné, keď niekto útočí na samotný fakt, že štát by mal mať strategickú komunikáciu, a ako zámienku používa slobodu slova. Práve tú im chce zobrať hlúpy lampasák Foltýn. Už len to, že to môžu opakovane písať a nič sa im nestane, neguje ich vlastnú tézu.

Keď niektoré záujmové skupiny občas na Václavskom námestí vykrikujú, že sa treba držať Ruska, polícia ich nemláti, ale chráni. A keď sa niekto zraní, prídu mu na pomoc zdravotníci. Aký silnejší dôkaz chceme pre slobodu slova, ktorá je u nás absolútna?

A čo európska smernica DSA, ktorá je dieťaťom Věry Jourovej? DSA núti Facebook a ďalších technogigantov pod hrozbou obrovských pokút vymazávať rôzny obsah vrátane, citujem, obsahu, ktorý má negatívny vplyv na občiansku diskusiu.

Chápem pascu ukrytú vo vašej otázke a odpoviem vám úprimne, aj keď sa do tejto pasce dostanem. Podľa môjho názoru je DSA stále príliš bezzubá, pretože ani ona dostatočne neodstraňuje zvýhodňovanie klamstva. Nejde o porušovanie slobody prejavu, ide o to, aby sme boli dostatočne dôslední voči internetovým gigantom, aby pravda mala vo verejnom priestore aspoň takú šancu ako lož. Algoritmy platforiem uprednostňujú agresiu, rozdelenie, netoleranciu. Dnes má príspevok, ktorý ste podfarbili negatívnymi emóciami, väčšiu šancu na šírenie ako zverejnenie jednoduchých faktov. To je zásadná vec.

V Amerike platformy v koordinácii s Bidenovou administratívou uprednostňovali ľavicový obsah pred konzervatívnym. To je podstata Twitterfiles, úplne nepopierateľná. Myslím si, že medzi Európskou komisiou a platformami to bude podobné.

A opäť, štúdia MIT hovorí, že rozdeľujúce, sporné naratívy sa na sieťach šírili sedemkrát rýchlejšie ako pozitívne. Tu sa nachádzame v oblasti, ktorá je strašne zložitá a do ktorej je naozaj ťažké vidieť. Dôležitou funkciou sietí je, že oslabujú. TikTok často skĺzne do banalít, ktoré pohltia vašu pozornosť a ovplyvnia to, či funkčne vnímate svet. Myslíte si, že sa TikTok správa rovnako aj v Číne? Tam jeho obsah často nie je taký toxický ako obsah, ktorý sledujú naše deti tu v Európe. Chcete to? Ja nie.

Akože nás zámerne klamú?

Tento typ aplikácií je vo svojej podstate ohlupujúci. Ak si vaše deti zvyknú vnímať svet prostredníctvom niekoľkosekundového videa, nebudú schopné pochopiť bežnú trojčlenku. A budú potom vôbec schopné riadiť auto, ak budú musieť každých pár sekúnd pozerať na elektronické zariadenie? Pokojne si overte, či DSA neobmedzuje slobodu prejavu.

Ale teraz potrebujeme reguláciu, aj keď sa mi z toho slova ježia vlasy na hlave a slovo regulácia bude mať v Echo24 vždy zlú konotáciu. Kedysi sme potrebovali reguláciu, aby sme zabránili továrňam vypúšťať jedy do rieky, a funguje to, chemické závody stále fungujú. Rovnako potrebujeme reguláciu, aby sme zabránili internetovým gigantom otráviť mediálne prostredie. Potom sa môžu venovať svojej činnosti.

Ak ste už spomenuli toho lampasáka: je to znamenie doby, že keď vláda hľadá človeka na strategickú komunikáciu, siahne po vojakovi z povolania?

Myslím si, že na tom nezáleží.

Možno naša vláda považuje bezpečnostnú situáciu v Európe za takú dôležitú, že chce vojaka na strategickú komunikáciu.

Tu išlo skôr o osobnosť a moju ochotu to robiť, než o to, či som vojak. Inak v tejto krajine nemá vojenská chunta tradíciu. V našej krajine armáda neuskutočnila prevrat, aj keď ho možno urobiť mala. Mám na mysli jeseň 1938. Predstava, že jeden plukovník na úrade vlády predstavuje trend militarizácie, je smiešna.

Nehovoriac o tom, že už za predchádzajúcej vlády robil to isté podplukovník Peter Matouš, vynikajúci vojak, a nikomu to nevadilo. Vojaci slúžia štátu. A na rozdiel od všetkých štátnych úradníkov a civilných zamestnancov prisaháme, že budeme brániť štát aj za cenu vlastného života. Takže étos lojality voči štátu je u nás ešte silnejší ako u ľudí, ktorí niekde podpíšu pracovnú zmluvu.

Hovorili ste o piatich hodnotových oblastiach vrátane toho, že len prostredníctvom odstrašenia môžeme zabezpečiť mier. Ako konkrétne to budete komunikovať?

Najmä v tomto bode nebude až tak veľa práce, pretože štát – od premiéra až po ministra obrany – vie celkom dobre vysvetliť, že dve percentá HDP na obranu sú minimum potrebné na to, aby sme boli relevantným hráčom, a že tie dve percentá neposielame NATO, Američanom, Nemcom, nikomu, ale investujeme ich do vlastnej armády. Aj keď v dnešnej situácii je to asi potrebné povedať ešte explicitnejšie, možno prístupnejším spôsobom pre mladú generáciu.

Máte pocit, že by ste mali zasiahnuť, keď počujete napríklad výčitky na hlavu českého premiéra Fialu, že všetko podriaďuje Ukrajine a tým stráca zo zreteľa iné dôležité oblasti, o ktoré by sa mal ako predseda vlády starať?

Robím to aj ja, pretože to považujem za kľúčovú otázku pre Českú republiku. Na druhej strane, na pomoci Ukrajine zarábame. Ukrajinci, ktorí pre nás pracujú, platia viac, ako my dávame na dávkach tým, ktorí pracovať nemôžu. A čo je najdôležitejšie, český štát zarába oveľa viac peňazí na dodávkach zbraní Ukrajincom. Tu dostáva náš obranný priemysel naozaj kráľovsky zaplatené. Len z tých 60 až 70 miliárd českých korún, čo je hodnota dodávok nášho zbrojárskeho priemyslu na Ukrajinu, platia firmy dane a zamestnávajú českých občanov.

Česká republika je brutálne v čiernych číslach a profituje z tejto vojny. Ukrajinci sú nám strašne vďační a hovoria: Je nám jedno, koľko zarobíte, hlavne keď budete dodávať. Takže ak riešime Ukrajinu, riešime aj zisk Českej republiky a čo ako vojak považujem za oveľa dôležitejšie: riešime aj posilnenie vlastného obranného priemyslu. Našu obranyschopnosť do budúcnosti a vlastne za peniaze, ktoré nám platí niekto iný!

Inak nemám pocit, že by vláda zanedbávala iné otázky: dôchodkovú reformu, verejný dlh, dopravnú infraštruktúru, o ktorých vláda a opozícia horlivo diskutujú. Takže to nie je tak, že by problematika Ukrajiny prekrývala iné problémy.

Ako by ste postupovali, keby vo verejnosti začala prevládať mienka, že takto sa s Ruskom vyhrať nedá a že by bolo lepšie usilovať sa o mierové rokovania?

To je niečo iné. Ak by som mal pocit, že je v záujme Českej republiky robiť niečo iné ako brániť Ukrajinu, tak by som to, samozrejme, komunikoval. Ale za tie dva roky som ani na sekundu nepochyboval o tom, že je v bytostnom českom záujme, aby sa Ukrajina bránila. Každá vojna sa z definície končí nejakým mierom a my potrebujeme, aby to bolo podľa podmienok Ukrajiny. Nesmieme dovoliť, aby Rusko zatlačilo Ukrajinu do nevýhodného mieru.

Ak sa vás ako vojaka opýtam, je vôbec možné, aby Ukrajina dosiahla výhodný mier? Nebude teraz len prehrávať?

To stojí a padá so západnou pomocou Ukrajine. Ukrajina vyhrala už v prvých dňoch invázie, keď Rusko nedosiahlo svoje vojenské ciele. Vtedy sa bránila. Ale od toho momentu bola úplne závislá od západnej pomoci, bez nej by padla. Pokiaľ bude západná pomoc aspoň rovnaká alebo väčšia ako teraz, Ukrajina sa ubráni.

Dochádzajú jej branci ochotní bojovať. Nemal by podľa vás Západ pomôcť aj svojimi vojakmi?

To je čisto politické rozhodnutie. Rusku však zase dochádza moderná technika. Vďaka Západu sa kvalita ukrajinskej techniky postupne zvyšuje, zatiaľ čo kvalita ruskej techniky brutálne klesá.

Ako toto vieme?

Zo štandardnej vojenskej analýzy. Ak si to chcete overiť z verejných zdrojov, napríklad holandská nezávislá webová stránka Orix má perfektné štatistiky vizuálne potvrdených strát ruskej techniky. Z nich je vidieť, že kvalita ruskej armády klesá. Medzi zničenými sú aj staršie tanky. Minulý týždeň odfotili ruský tank T-54 na fronte. Má 70 rokov!

Dnes už neexistujú najmodernejšie tanky, s ktorými pred dvoma rokmi vstupovali na Ukrajinu. Áno, samozrejme, Ukrajina má menší rezervoár vojakov, ale Rusku zase dochádzajú moderné zbrane. To však neznamená, že stráca dych. Minulý rok si Rusko vydýchlo a na prekvapenie mnohých, vrátane mňa, ustálo ukrajinskú protiofenzívu. Dnes sú Ukrajinci schopní viesť úspešnú obranu a za malé územné zisky Rusi platia strašnými stratami. Oveľa väčšími, ako boli tie, ktoré spôsobili, že Ukrajinci vlani zastavili svoju ofenzívu.

Ako odhadujete pomer ruských a ukrajinských strát?

Verte mi, že takáto štatistika v bezpečnostnom prostredí existuje a my to vieme.

Opäť hovoríme o spravodajských službách a ich dôveryhodnosti. Sú straty ukrajinskej armády v státisícoch?

Ak započítate aj ľahko zranených, tak áno. Ukrajinské straty sú nepochybne vysoké. Ale väčšina ľahko zranených sa vracia do armády, na oboch stranách. Ak hovoríme o mŕtvych a ťažko zranených, Ukrajina toto číslo nezverejňuje a nebudeme ho zverejňovať ani my. Poviem len, že Ukrajina platí veľa za svoju slobodu, ale jej straty sú podstatne menšie ako ruské.

Hrozí pri súčasnej trajektórii tretia svetová vojna?

Áno, existuje riziko vojny a čím viac má Rusko pocit, že sme slabí, tým viac riskuje vojnu. Rusko chápe len silu. Ak si myslí, že máme väčšiu palicu, nikdy na nás nezaútočí. Ale v súčasnosti je bojová účinnosť NATO neporovnateľne vyššia ako bojová účinnosť Ruska. Ak NATO zostane jednotné, čo sa Rusko všemožne snaží narušiť, ruská armáda nemá najmenšiu šancu.

Takže, samozrejme, Ukrajina už svojím spôsobom vyhrala. Tým, že sa na začiatku bránila. Ak jej nepomôžeme, bude strašne krvácať. Ak jej pomôžeme, ona to urobí za nás.

Rozhovor pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.