Po Bratislave jazdili na nablýskaných veteránoch ich nadšenci. Čo prezradili?

BRATISLAVA – Počas troch dní sa stala Bratislava dejiskom pretekov historických vozidiel 1000 mil československých. Zúčastnení jazdci tvoria jednu veľkú rodinu, pre ktorú sú historické vozidlá životným štýlom a koníčkom.

História pretekov cestných automobilov sa datuje do rozmedzia rokov 1933 až 1935. Trasa bola navrhnutá tak, že sa jazdilo bez prestávky dvakrát od Prahy, cez Brno do Bratislavy a späť, čo predstavovalo celkovo 1 600 kilometrov. Po odmlke sa bez prerušenia súťaž organizuje od roku 2013.

Tohtoročná trasa sa podobá tej pôvodnej, len s tým rozdielom, že je rozdelená do troch etáp a je v počte kilometrov kratšia. Zúčastňuje sa na nej 120 posádok, väčšinou z Česka, zopár prišlo zo Slovenska, Poľska a Nemecka. Každú posádku tvorí väčšinou jazdec a spolujazdec, ktorý sleduje trať a naviguje.

Pre súťaž sú stanovené presné pravidlá, jazdí sa rýchlostným priemerom 45 kilometrov za hodinu. Jednotlivé časy sú elektronicky zaznamenané na jednotlivých prejazdných kontrolách a následne sú vyhodnotené.

Veterány sú rozdelené do piatich kategórií podľa objem motora. „Pretekov sa zúčastňujú vozidlá vyrobené do roku 1939. Po prvej etape už museli pre technické problémy odstúpiť štyri vozidlá,“ informoval Bratislavský Štandard riaditeľ pretekov 1000 mil československých Jiří Patočka.

Piatkové ráno na Rybnom námestí naznačovalo, že sa blíži druhá etapa, ktorá viedla cez Pezinok, Pezinskú Babu, Stupavu, Devín a späť do centra hlavného mesta. Pred etapou jazdci, poniektorí aj v dobových kostýmoch, kontrolovali najmä technický stav, aby ich vozidlo nielen vydržalo, ale zároveň čo najlepšie obstálo. Veď aj o tom sú preteky.

Medzi prvými vyštartovala česká posádka na vozidle Jawa 750, vyrobenom v roku 1934, ktoré bolo zaradené v najnižšej kategórii do 750 kubických centimetrov. Zaujímavosťou je, že sa veterán zúčastnil druhých historických pretekov ešte v roku 1934.

„Pravidelne absolvujem preteky. Pre mňa je to šport, od detstva som sa pohyboval okolo áut a motoriek,“ povedal Jaroslav Větvička.

Našli sa aj jedinečné skvosty, medzi ktoré patrí prvé víťazné vozidlo týchto pretekov z roku 1933 Praga Alfa závodní speciál, ktorý bol v kategórii do 2 000 kubických centimetrov. Pochádza z roku 1932 a na svoj vek má aj v súčasnosti obdivuhodné parametre, jeho rýchlosť dosahuje 90 kilometrov za hodinu a spotreba je 10 litrov.

Pre skúseného bývalého pretekára sú vozidlá nielen dlhoročná záľuba, ale aj práca. „Mám 70-litrovú nádrž vzadu a 30-litrovú vpredu. Dojazd vozidla je taký, že natankujem v Prahe a v Bratislave už nemusím. Motor v aute je atypický, výkon je zvýšený určite o 50 percent, ak nie o 100 oproti sériovým,“ zhodnotil pre Bratislavský Štandard Petr Sazima.

V aute sa okrem sympatického páru z Čiech nachádzalo aj menšie plemeno psa, konkrétne jorkšírsky teriér, ktorý bez problémov vydrží schovaný v taške celú trasu.

Medzi účastníkmi nebolo veľa Slovákov, keďže museli cestovať najskôr na celkový štart do Prahy, absolvovať všetky tri etapy a v sobotu zase odísť z českej metropoly späť na Slovensko.

Jeden z účastníkov, ktorý je priamo z Bratislavy, naznačil, ako sa mu jazdí s jeho Tatra 57 sport z roku 1932. Vozidlo súťažilo v kategórii do 1 500 kubických centimetrov, kde jeho 20-litrová nádrž vydrží maximálne 200 kilometrov. „Po vedľajších cestách do Bratislavy to bola pre mňa zábava. Je to moje hobby, nie som zberateľ, ale reštaurátor,“ vyjadril sa Peter Verdonič.

Najstaršie vozidlo Praga Mignon, vyrobené v roku 1916, vzbudilo patričný záujem aj okoloidúcich turistov, veď patrilo do najvyššej kategórie nad 2 000 kubických centimetrov. Na svoj vek však dokáže bez problémov dosiahnuť aj rýchlosť 90 kilometrov za hodinu a spotrebu má 15 litrov.

Určite je na toto vozidlo hrdý jeho český jazdec, ktorý zobral na preteky aj svojho vnuka. Viacdňové preteky si vyžadujú aj patričnú prípravu, ktorá však nebýva až taká odlišná od bežnej jazdy. S náhradnými dielmi to nie je jednoduché, ale ani neriešiteľné.

„Jediný rozdiel spočíva v tom, že to má asi 50 mazacích miest. Tie miesta sa musia premazať. Auto je len jedno, druhé neexistuje. Akýkoľvek náhradný diel je nutné vyrobiť,“ vysvetlil Pavel Procházka.

Slnečné počasie bolo ideálnym a povoleným dopingom všetkým posádkam, ktoré sa po ďalšej strávenej noci v Bratislave presúvajú poslednou etapou späť do Prahy, ale po trochu zmenenej trase.