Banky majú najväčší problém od roku 2008. A to je problém

Zodpovedné orgány už bijú na poplach. Ale súčasne bijú na poplach tak, aby verejnosť zostala, ak je to možné, pokojná. Prečo bijú na poplach: veľmi vysoké úrokové sadzby v USA doslova „vyrobili“ 63 amerických bánk, ktoré sú z pohľadu amerického fondu poistenia vkladov „problémové“.

Vysoké úrokové sadzby totiž znižujú reálne hodnoty akcií aj dlhopisov. Tieto cenné papiere majú banky nakúpené vo svojich portfóliách a kryjú nimi vklady klientov. Keď hodnota týchto cenných papierov klesne, zníži sa krytie klientskych vkladov. Účtovné straty, takzvané nerealizované straty, teraz podľa amerického fondu ochrany vkladov FDIC dosahujú 517 miliárd dolárov. Len za prvý kvartál roka sa zvýšili o 39 miliárd dolárov, nerealizované straty pritom rastú už deviaty štvrťrok v rade.

To nie je všetko. Vysoké úrokové sadzby znižujú schopnosť dlžníkov splácať hypotéky. Navyše znižujú záujem o hypotéky. Bankám teda narastá podiel nesplácaných úverov, klienti nemajú záujem o nové úvery, a čo je horšie, ak už banka má problémového dlžníka a ženie ho do exekúcie, dostane za jeho dom či byt menšiu cenu, než akú čakala, nedokáže tak z predaja zastavenej nehnuteľnosti straty pokryť.

Ak vám to nápadne pripomína rok 2008, keď buchli americké hypotéky, ste na správnej stope, len s tým rozdielom, že dnes je tento problém väčší pri komerčných nehnuteľnostiach ako pri hypotékach na rezidenčné bývanie. Počas covidu sa totiž ľudia naučili pracovať z domova a po svete je kvantum novopostavených, ale prázdnych kancelárskych priestorov. Podiel týchto neobsadených priestorov je teraz na najvyššej úrovni od štvrtého štvrťroka 2013.

Na tento fakt upozorňujem už dlho, lenže problém stále rastie a darí sa ho veľmi úspešne maskovať. A to z prostého dôvodu: ide o takzvané nerealizované straty. Teda straty, ktoré „nie sú vidieť“, len sa skrývajú v účtovníctve bánk, a to až do okamihu, keď sa klienti zľaknú a začnú si vyberať svoje vklady. V tej chvíli sa nezadržateľne spustí domino pádu bánk.

Presne pred týmto problémom som varovala už pred rokom a pol, ibaže vzhľadom na to, že doteraz sa klienti neboja a peniaze si nevyberajú, straty utešene narastajú a stále nie sú viditeľné. Teraz sa ale predsa len čosi zmenilo.

Totiž, už dva týždne sa neustále o amerických bankách hovorí. Nervozitu spustil práve americký regulačný orgán zodpovedný za dohľad nad poistením bankových vkladov v spojených štátoch FDIC, ktorý vydal správu dôkladne analyzujúcu americký bankový sektor. Táto správa je síce určená odbornej verejnosti, ale veľmi rýchlo presiakla aj do médií. A tí klienti, ktorí jej rozumejú, začínajú byť znepokojení.

Správa pôsobí rozporuplne. Hovorí sa v nej na jednej strane o rastúcich ziskoch, na druhej strane je ale naznačované pnutie na trhu úverov, varovne pôsobí najmä pasáž o raste nerealizovaných strát. V USA navyše na rozdiel od Európy nie sú všetky vklady poistené, pritom zostatok Fondu ochrany vkladov predstavoval k 31. marcu 125,3 miliardy dolárov. Pripomínam na porovnanie, že nerealizované straty bánk dosahujú 517 miliárd dolárov.

Toto číslo vám ale zrejme stále veľa nepovie, a tak vám jeho rozmer vysvetlím inak. Pamätáte si na rok 2008 a jeho prehriatie s hypotékami na rezidenčné nehnuteľnosti, že? Tak vedzte, že vtedy sa porovnateľné účtovné nerealizované straty bankového sektora pohybovali do 75 miliárd dolárov. Tak už začína byť jasnejšie, v čom spočíva ten hlavný problém?

Teraz si asi hovoríte: ako je ale možné, že sa to doteraz neprevalilo? Odpoveď je jednoduchá: klienti si doteraz nechcú vyberať svoje peniaze z bánk. A prečo si ich nechcú vyberať? Pretože sa cítia relatívne bohatí, peniaze im nechýbajú. A prečo im nechýbajú?

Pretože Bidenova administratíva pred voľbami hospodári s rekordným rozpočtovým schodkom okolo šiestich percent HDP, tlačí tak nové nekryté peniaze a sype ich do obehu, aby udržala ilúziu zdanlivého bohatstva. Je skutočne len zdanlivé, pretože prvýkrát od roku 2008 americké domácnosti reálne chudobnejú.

A súčasne tieto vytlačené peniaze zvyšujú infláciu, vysoká inflácia nedovoľuje znížiť úrokové sadzby a vysoké úrokové sadzby ďalej prehlbujú nerealizované straty bánk.

Otázka teda neznie, či to buchne, ale kedy to buchne.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.