Som matka nemeckej policajtky. Poviem vám, prečo nemôžem pokojne spávať

Istý migrant príde ako maloletý do Nemecka nelegálne z Afganistanu. Krajina ho prijme s otvorenou náručou, pošle ho do školy a zaplatí mu azylové konanie, ktorého výsledkom je však zamietnutie. Podľa zákona by mal byť z krajiny vyhostený, ale podobne ako státisíce iných odmietnutých žiadateľov o azyl môže zostať. V posledný májový deň na námestí v meste Mannheim v Bádensku-Württembersku dobodal známeho kritika islamu Michaela Stürzenbergera a potom zavraždil mladého policajta, než ho postrelil jeho kolega. Výsledkom útoku je, že o život prišiel policajt, kritik islamu prežil len o vlások, ale nemecké vládnuce strany tvrdohlavo odmietajú hovoriť o vážnom probléme s islamistami v krajine.

Namiesto toho sa naďalej poukazuje na spoločenského nepriateľa na pravom okraji politiky a aj miestni politici v Mannheime organizujú rýchlosťou blesku demonštráciu proti „pravici“, a nie proti islamizmu. Na túto politickú schizofréniu doplácajú naše deti, ktoré vyrastajú na uliciach a v školách, kde sa útoky nožom zo strany mladistvých stali novým fenoménom. Cenu platia aj policajti, ktorí musia na nemeckých uliciach trpieť za to, o čom rozhodujú politici za zatvorenými dverami.

Som nielen publicistka, ale aj matka mladej policajtky a mladého policajta. To, o čom sa rozhoduje v Berlíne, nie je teória, ale každodenná prax mojich detí, ako aj státisícov ďalších policajtov, ktorí v každodenných zásahoch čelia zvýšenému potenciálnemu násiliu a do niektorých štvrtí veľkých nemeckých miest môžu jazdiť už len vo viacerých policajných autách naraz, pretože inak im v migrantských štvrtiach nielenže bránia vo výkone práce, ale sú aj cielene napádaní. V Berlíne sú však pevne presvedčení o tom, že v Nemecku údajne takéto „no-go zóny“ neexistujú.

Matky policajtov nemajú pokojný spánok

Musím priznať, že to bol zvláštny pocit, vidieť svoju dcéru prvýkrát oblečenú do nepriestrelnej vesty a v plnom výstroji. Privediete ju na svet, nosíte po nociach na rukách, keď má vysokú horúčku, utešujete odreté kolená a zlomené srdcia a skôr než sa nazdáte, vyrastie bez toho, aby si pýtala povolenie. Kedysi som ju chránila ja, teraz ona chráni iných, pričom každý deň, pri každej úlohe riskuje svoje fyzické zdravie - a ak sa veci vyvinú naozaj zle, aj svoj život. Ako mama policajtov nemáte pokojný spánok. Všetci rodičia policajtov vedia, o čom hovorím, keď ste na jednej strane hrdí, že mali odvahu vziať na seba toto dôležité a nie ľahké povolanie, ktoré od vás vyžaduje viac ako bežná práca od deviatej do piatej v teplej kancelárii, a na druhej strane si myslíte, či si nemohli vybrať niečo menej nebezpečné? Existuje predsa dosť krásnych povolaní.

A potom ich sledujete, ako sa do toho s nadšením vrhajú, ako tvrdo trénujú, pretože už len fyzické nároky sú obrovské, ako sú oni a ich kamaráti už počas tréningu vystavení väčším výzvam, než by ste chceli, a hovoríte si: Ale veď ešte poriadne ani neukončili výcvik, ako ich môžete teraz vystaviť takému nebezpečenstvu? Môžete, a pravdepodobne aj musíte, aby ste ich pripravili na to, že neskôr to už nebude lepšie. Vidíte, ako sa nesťažujú na víkendové zmeny, nočné služby a nadčasy a ako sú sami zamestnaní odpudivosťou vyšetrovania pedofilov. Niekto musí robiť aj túto prácu, bola stručná námietka mojej dcéry – čo ak každý povie, že to nechcem robiť?

A tak som niekedy rada, že všetky príbehy z policajných operácií mojich detí a ich kolegov počujem až po tom, keď už všetko dobre dopadlo. Dopravná kontrola, ktorá sa vymkla spod kontroly, vrátane naháňačky mestom rýchlosťou 160 kilometrov za hodinu. Prenasledovanie viacnásobného páchateľa pešo tmavým lesom s pripravenou zbraňou. Mrazivé noci strávené strážením synagógy, keďže mesto bolo v pohotovosti pre palestínskych sympatizantov, ktorí na nemeckých uliciach otvorene oslavovali vraždenie Židov v Izraeli. Práca vo vyšetrovacej väzbe, keď každú noc vidíte následky drog, alkoholu a násilia a napriek tomu stále v sebe nestrácate ľudskú láskavosť, aby ste za týmito stroskotanými existenciami videli stratenú ľudskú bytosť, s ktorou sa zaobchádza s rešpektom, aj keď kričí, udiera a strašne smrdí.

Policajt, ktorý musí ohľaduplne odstraňovať nalepených klimatických aktivistov z cesty, pretože inak sa dostane do väčších problémov ako tí, ktorí svojím konaním v idúcej premávke ohrozujú seba aj ostatných. Kolegyňa, ktorá sa najprv musela spamätať z toho, že obeť bodnutia nožom vykrvácala v jej náručí, a musela oplachovať krv mŕtveho človeka zo svojho tela. Neistota pred každými zamknutými dverami, keď susedia spustili alarm a vy netušíte, čo a kto vás za dverami čaká. Stovky ľudí, ktorí zabezpečujú, že politici diskutujú na konferenciách, že demonštranti protestujú, že futbaloví fanúšikovia sa práve teraz zabávajú počas majstrovstiev Európy vo futbale a my všetci pokojne spíme. A potom sú v správach znovu a znovu správy ako napríklad o mladej policajtke, ktorú počas nočnej zmeny zastrelil cestný pirát v aute pri kontrole vozidla na diaľnici. Iba tak, z ničoho nič. A vy viete, že vaše vlastné deti a ich kolegovia to robia každý deň a každú noc a vždy môžu byť v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. A potom by som dostala ten telefonát, ktorý mali ráno iní rodičia.

Čo im za to dáme na znak vďaky? Všeobecné politické podozrenie, že používajú neprimeranú silu, a antifašistických priateľov nemeckej ministerky vnútra Nancy Faesersovej, ktorí ich nazývajú „policajnými sviňami“. Vďaka za nič.

Riskujú svoje hlavy pre politické ciele

Pamätám si, čo som jej povedala, keď mi povedala o svojom pláne stať sa policajnou komisárkou. Že na nemeckých uliciach je to čoraz drsnejšie, že sa bude čoraz častejšie stretávať s mužmi, ktorí neuznávajú jej autoritu nielen ako policajtky, ale ani len ako ženy, a že jediné, čoho sa obávam, je, že sa jej niečo fyzicky stane, aj keď v plnej zbroji vyzerá ako dvojníčka Lary Croft.

Matky policajtov spia nepokojne.

Ale aj matky vojakov, ktoré videli svojich synov údajne brániť slobodu Západu na Hindúkuši a v Afganistane, tiež vedia, čo mám na mysli. Je až smiešne počúvať dnes v médiách nemecké političky, ktoré chcú brániť slobodu Ukrajiny „do posledného muža“, a niektoré už vyzývajú na nasadenie nemeckých vojakov na ruských hraniciach. Vedia, čo to reálne znamená, ak má generácia našich detí odísť bojovať za cudziu krajinu? Nestačí to, s čím sa už teraz musia denne vyrovnávať na nemeckých uliciach, pretože sme do krajiny pozvali polovicu Sýrie a Afganistanu a slobodu Západu teraz treba opäť zabezpečiť v Duisburgu, Berlíne a Mannheime? Veď to nie sú ich synovia a dcéry, ktorí riskujú svoje životy, ale naše.

Teraz prišiel o život mladý policajt v Mannheime, pretože len robil svoju prácu za nás všetkých. Mohlo sa to stať kdekoľvek. Polícia hlási útoky nožom takmer každý deň. Minulý týždeň 19-ročný žiadateľ o azyl z Afganistanu napadol zozadu 41-ročnú ženu vo Frankfurte, ktorá len sedela na lavičke v parku na brehu rieky. Páchateľom je opäť Afganec, vražednou zbraňou je opäť nôž a úmyselne ju bodol do krku a hlavy, aby ju zabil. Žena ledva prežila. Jednoducho sedela v nesprávnom čase na nesprávnej lavičke v parku. Páchateľ zodpovedá každodennému profilu explodujúcich policajných štatistík.

Policajt Rouven L. mal iba 29 rokov. Islamistický útočník v Mannheime nielenže na námestí bodol do hlavy kritika islamu Michaela Stürzenbergera, ale úmyselne zaútočil aj na tohto mladého policajta, ktorý sa snažil vyšachovať iného na zemi (policajt si nesplietol páchateľa, ako sa mnohí domnievali, pacifikoval iného človeka, ktorý sa zamiešal do zásahu a chcel uzemniť nesprávnu osobu, pozn. prekl.). Páchateľ konal zozadu, rozhodne a s desivým úmyslom zabiť, ako ukazujú videozáznamy z tohto činu.

Mnohí politici teraz dramaticky hovoria o „zbabelom čine“. Myslím si, že slovo zbabelý je v tomto kontexte úplne nesprávne. Nie je zbabelé, ale pravdepodobne dokonca odvážne začať takúto brutálnu fyzickú konfrontáciu a riskovať, že budete sami zabití. Žiaľ, vôbec tu nemáme do činenia so zbabelými vrahmi, ale s ľadovo chladnými a divoko odhodlanými vrahmi, ktorí sa skôr stretávajú so zbabelou spoločnosťou, ktorá sa už nevie brániť a vládnu jej ideológovia, odtrhnutí od reálneho sveta, ktorí trávia dni v obrnených autách. Na druhej strane, naše deti stoja na ulici v nepriestrelných vestách a strážia životy tých politikov, ktorí týchto vrahov vpúšťajú do krajiny a nedeportujú ich, aj keď ohrozujú nás všetkých.

Je znepokojujúce vidieť ignoranciu a bezcitnosť, s akou táto vláda neguje problém násilných moslimských imigrantov, zatiaľ čo zhromaždení „správni občania“ – ako sa hovorí u vás, slniečkári – sa v reakcii na tento veľmi jasne islamisticky motivovaný útok už opäť vážne zhromaždili na mieste vraždy na „demonštrácii proti pravici“, akoby tu zúrili „pravičiari“, a nie islamista, ktorý takmer zabil kritika islamu a zabil policajta.

Kto ochráni životy tých, ktorí demonštrujú v uliciach proti islamu a jeho teroristickým bratom, ktorí nerešpektujú práva žien, požadujú právo šaría a, ako sa nedávno dvakrát ukázalo na veľkých demonštráciách v Hamburgu, túžia aj po kalifáte v Nemecku? V niektorých okresoch Duisburgu, mesta v Severnom Porýní-Vestfálsku, získala Tureckom financovaná islamská strana DAVA v súčasných voľbách do EÚ viac ako 40 percent hlasov, zatiaľ čo v mnohých iných mestách získala v priemere 7 percent hlasov.

Nikto nechce pomenovať problém pravým menom

Od roku 2015 sú všetci, ktorí poukazujú na to, že nelegálne masové prisťahovalectvo predstavuje nebezpečenstvo pre ženy v krajine, označovaní za údajných rasistov. Policajné štatistiky teraz potvrdzujú drastický nárast násilných činov a sexuálnych trestných činov páchaných migrantmi, ktorých však odmeňujeme sociálnymi dávkami a zhovievavým justičným systémom vrátane zotrvania v krajine. Podľa policajných štatistík dochádza v Berlíne každý tretí deň k hromadnému znásilneniu. Nemecký Úrad na ochranu ústavy musí nepretržite monitorovať stovky islamistických hrozieb, ale politici stále odmietajú – aj teraz - hovoriť o masívnom islamistickom probléme a namiesto toho na vládnej úrovni zadávajú štúdie, aby sa sťažovali na „islamofóbiu“ Nemcov a zriaďujú štátom financované úrady pre hlásenie údajných „islamofóbnych“ incidentov, ako napríklad v Severnom Porýní-Vestfálsku. Radšej kričia „preč s nacistami“ namiesto „preč s islamistami“. Namiesto zabezpečenia nemeckých hraníc a regulácie toho, kto smie vstúpiť do krajiny a kto smie zostať, sa radšej zabezpečujú nemecké vianočné trhy betónovými blokmi a plotmi (berlínske kúpaliská sú najnovšie vybavené ostnatými drôtmi, pozn. prekl.).

Páchateľovi z Mannheimu už v roku 2014 zamietli žiadosť o azyl, a napriek tomu ho v krajine naďalej tolerovali. Čo je ešte horšie, živili sme ho aj sociálnymi dávkami. Nemal tu byť už roky. Vzor, ktorý sa teraz tiahne ako červená niť horami policajných správ a súdnych rozhodnutí. Policajt Rouven L. teraz za toto zlyhanie politiky zaplatil životom ako náhodná obeť. Nielen dcéry, ale aj synovia sú ohrození, pretože musia na uliciach krajiny platiť za to, čo sa v politike ignoruje a ničí. Všetci policajti môžu byť každý deň v nesprávnom čase na nesprávnom mieste, no táto spoločnosť im odopiera úctu a vďaku, ktorú si zaslúžia. Bolo by to to najmenej, čo by sme mohli urobiť, keby sme pomenovali ich vrahov a ich motívy a konečne zabránili ďalším z nich v imigrácii. Budeme mať ešte veľa práce, aby sme udržali pod kontrolou tých, ktorí tu už sú.