Som matka nemeckej policajtky. Poviem vám, prečo nemôžem pokojne spávať

Za zlyhania politikov zaplatí ďalšia generácia. Vidieť to aj na páchateľovi z Mannheimu. Už v roku 2014 mu zamietli žiadosť o azyl, a napriek tomu ho v krajine naďalej tolerovali. Čo je ešte horšie, živili sme ho aj sociálnymi dávkami. Píše Birgit Kelle, nemecká publicistka a matka policajtky a policajta.

Istý migrant príde ako maloletý do Nemecka nelegálne z Afganistanu. Krajina ho prijme s otvorenou náručou, pošle ho do školy a zaplatí mu azylové konanie, ktorého výsledkom je však zamietnutie. Podľa zákona by mal byť z krajiny vyhostený, ale podobne ako státisíce iných odmietnutých žiadateľov o azyl môže zostať. V posledný májový deň na námestí v meste Mannheim v Bádensku-Württembersku dobodal známeho kritika islamu Michaela Stürzenbergera a potom zavraždil mladého policajta, než ho postrelil jeho kolega. Výsledkom útoku je, že o život prišiel policajt, kritik islamu prežil len o vlások, ale nemecké vládnuce strany tvrdohlavo odmietajú hovoriť o vážnom probléme s islamistami v krajine.

Namiesto toho sa naďalej poukazuje na spoločenského nepriateľa na pravom okraji politiky a aj miestni politici v Mannheime organizujú rýchlosťou blesku demonštráciu proti „pravici“, a nie proti islamizmu. Na túto politickú schizofréniu doplácajú naše deti, ktoré vyrastajú na uliciach a v školách, kde sa útoky nožom zo strany mladistvých stali novým fenoménom. Cenu platia aj policajti, ktorí musia na nemeckých uliciach trpieť za to, o čom rozhodujú politici za zatvorenými dverami.

Som nielen publicistka, ale aj matka mladej policajtky a mladého policajta. To, o čom sa rozhoduje v Berlíne, nie je teória, ale každodenná prax mojich detí, ako aj státisícov ďalších policajtov, ktorí v každodenných zásahoch čelia zvýšenému potenciálnemu násiliu a do niektorých štvrtí veľkých nemeckých miest môžu jazdiť už len vo viacerých policajných autách naraz, pretože inak im v migrantských štvrtiach nielenže bránia vo výkone práce, ale sú aj cielene napádaní. V Berlíne sú však pevne presvedčení o tom, že v Nemecku údajne takéto „no-go zóny“ neexistujú.

Matky policajtov nemajú pokojný spánok

Musím priznať, že to bol zvláštny pocit, vidieť svoju dcéru prvýkrát oblečenú do nepriestrelnej vesty a v plnom výstroji. Privediete ju na svet, nosíte po nociach na rukách, keď má vysokú horúčku, utešujete odreté kolená a zlomené srdcia a skôr než sa nazdáte, vyrastie bez toho, aby si pýtala povolenie. Kedysi som ju chránila ja, teraz ona chráni iných, pričom každý deň, pri každej úlohe riskuje svoje fyzické zdravie – a ak sa veci vyvinú naozaj zle, aj svoj život. Ako mama policajtov nemáte pokojný spánok. Všetci rodičia policajtov vedia, o čom hovorím, keď ste na jednej strane hrdí, že mali odvahu vziať na seba toto dôležité a nie ľahké povolanie, ktoré od vás vyžaduje viac ako bežná práca od deviatej do piatej v teplej kancelárii, a na druhej strane si myslíte, či si nemohli vybrať niečo menej nebezpečné? Existuje predsa dosť krásnych povolaní.

A potom ich sledujete, ako sa do toho s nadšením vrhajú, ako tvrdo trénujú, pretože už len fyzické nároky sú obrovské, ako sú oni a ich kamaráti už počas tréningu vystavení väčším výzvam, než by ste chceli, a hovoríte si: Ale veď ešte poriadne ani neukončili výcvik, ako ich môžete teraz vystaviť takému nebezpečenstvu? Môžete, a pravdepodobne aj musíte, aby ste ich pripravili na to, že neskôr to už nebude lepšie. Vidíte, ako sa nesťažujú na víkendové zmeny, nočné služby a nadčasy a ako sú sami zamestnaní odpudivosťou vyšetrovania pedofilov. Niekto musí robiť aj túto prácu, bola stručná námietka mojej dcéry – čo ak každý povie, že to nechcem robiť?

A tak som niekedy rada, že všetky príbehy z policajných operácií mojich detí a ich kolegov počujem až po tom, keď už všetko dobre dopadlo. Dopravná kontrola, ktorá sa vymkla spod kontroly, vrátane naháňačky mestom rýchlosťou 160 kilometrov za hodinu. Prenasledovanie viacnásobného páchateľa pešo tmavým lesom s pripravenou zbraňou. Mrazivé noci strávené strážením synagógy, keďže mesto bolo v pohotovosti pre palestínskych sympatizantov, ktorí na nemeckých uliciach otvorene oslavovali vraždenie Židov v Izraeli. Práca vo vyšetrovacej väzbe, keď každú noc vidíte následky drog, alkoholu a násilia a napriek tomu stále v sebe nestrácate ľudskú láskavosť, aby ste za týmito stroskotanými existenciami videli stratenú ľudskú bytosť, s ktorou sa zaobchádza s rešpektom, aj keď kričí, udiera a strašne smrdí.

Policajt, ktorý musí ohľaduplne odstraňovať nalepených klimatických aktivistov z cesty, pretože inak sa dostane do väčších problémov ako tí, ktorí svojím konaním v idúcej premávke ohrozujú seba aj ostatných. Kolegyňa, ktorá sa najprv musela spamätať z toho, že obeť bodnutia nožom vykrvácala v jej náručí, a musela oplachovať krv mŕtveho človeka zo svojho tela. Neistota pred každými zamknutými dverami, keď susedia spustili alarm a vy netušíte, čo a kto vás za dverami čaká. Stovky ľudí, ktorí zabezpečujú, že politici diskutujú na konferenciách, že demonštranti protestujú, že futbaloví fanúšikovia sa práve teraz zabávajú počas majstrovstiev Európy vo futbale a my všetci pokojne spíme. A potom sú v správach znovu a znovu správy ako napríklad o mladej policajtke, ktorú počas nočnej zmeny zastrelil cestný pirát v aute pri kontrole vozidla na diaľnici. Iba tak, z ničoho nič. A vy viete, že vaše vlastné deti a ich kolegovia to robia každý deň a každú noc a vždy môžu byť v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. A potom by som dostala ten telefonát, ktorý mali ráno iní rodičia.

Čo im za to dáme na znak vďaky? Všeobecné politické podozrenie, že používajú neprimeranú silu, a antifašistických priateľov nemeckej ministerky vnútra Nancy Faesersovej, ktorí ich nazývajú „policajnými sviňami“. Vďaka za nič.

Riskujú svoje hlavy pre politické ciele

Pamätám si, čo som jej povedala, keď mi povedala o svojom pláne stať sa policajnou komisárkou. Že na nemeckých uliciach je to čoraz drsnejšie, že sa bude čoraz častejšie stretávať s mužmi, ktorí neuznávajú jej autoritu nielen ako policajtky, ale ani len ako ženy, a že jediné, čoho sa obávam, je, že sa jej niečo fyzicky stane, aj keď v plnej zbroji vyzerá ako dvojníčka Lary Croft.

Matky policajtov spia nepokojne.