Slovenský eurovýbor a poľsko-maďarský rébus

Maďarsko a Poľsko zablokovali nový európsky rozpočet na ďalších 7 rokov a s ním aj peniaze z tzv. Európskeho fondu obnovy na riešenie kríz vyvolaných pandémiou. Toto nikoho neteší a všetci aktéri sa budú snažiť odblokovať proces schvaľovania rozpočtu. Je v záujme Maďarska, Poľska a aj Slovinska, ktoré podporilo pozíciu oboch krajín, aby sa od 1. januára začali obrazne povedané „rozposielať peniaze z Bruselu“.

Samozrejme, ako to už v politike býva, samotný rozpočet či Európsky fond obnovy problémom nie je. Problém je v nových podmienkach, na ktoré má byť čerpanie financií naviazané. Problém je teda v niečom, čo chce časť EÚ presadiť a využíva na to rokovanie o rozpočte. Konkrétne ide o tzv. dodržiavanie podmienok právneho štátu zo strany členských štátov. Poľsko a Maďarsko už dlhodobo čelia kritike za nerešpektovanie európskych hodnôt a doteraz sa úspešne bránili akýmkoľvek „trestom“.

Aj dnes je ich obrana postavená na odmietaní toho, že sa idú pri schvaľovaní rozpočtu fakticky meniť zakladajúce zmluvy o EÚ. Poľský premiér Morawiecki napísal všetkým hlavám vlád EÚ list, kde vysvetľuje stanovisko Poľska a odmieta „akékoľvek rozhodovacie mechanizmy, ktoré sú založené na svojvoľných, politicky motivovaných kritériách. (...) Prijatie takýchto mechanizmov by potenciálne viedlo k uplatneniu dvojitého metra a odlišnému zaobchádzaniu s rôznymi členskými štátmi EÚ - a zároveň by [Európskej] komisii poskytlo jednostranné právo ukladať finančné sankcie, pričom by svoje rozhodnutie nezakladala na skutočných porušeniach zásad právneho štátu, ale na čisto politickej motivácii.“

Náš poľský sused teda žiada jasné kritériá hodnotenia. Bývalá dlhoročná slovenská poslankyňa Európskeho parlamentu Anna Záborská v rozhovore pre Štandard podobne kritizovala „gumené“ kritériá pre rozhodovanie o porušeniach právneho štátu.

Už klasickou otázkou v debate o právnom štáte sa stáva, prečo EÚ prekáža posielanie do dôchodku sudcov nad 65 rokov v Poľsku a neprekáža jej perzekvovanie separatistických politikov v španielskom Katalánsku a pod. Podobne o tom hovorila aj Anna Záborská v prípade Maďarska: „Bola som v Európskom parlamente pri začiatkoch diskusie o výhradách voči Maďarsku a neskôr aj Poľsku a počula som aj takú formuláciu, že keď Maďari vynechajú v zmene ústavy Svätoštefanskú korunu, odkaz na kresťanstvo, ochranu života od počatia po prirodzenú smrť a definíciu rodiny, tak všetko bude v poriadku.“

Miestom, kde sa má v prvom rade diskutovať o slovenskej európskej politike je Výbor pre európske záležitosti. Neformálna krátka debata na túto tému prebehla na jeho zasadnutí vo štvrtok 19. novembra 2020 za účasti štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Martina Klusa. V diskusii sa objavili rôzne názory. Zazneli stanoviská podporujúce postup európskych orgánov, ale aj opatrné postoje spochybňujúce spôsob, akým sa pretláča zmena pravidiel a nepriama úprava zakladajúcich zmlúv o EÚ v čl. 7, teda pri procedúre o porušení pravidiel právneho štátu, ktorého súčasťou je aj posun pri rozhodovaniach o nich z jednohlasného a väčšinového hlasovania. Zároveň sa otvorila otázka či kultúrno-etické otázky a otázky migrácie taktiež budú súčasťou posudzovania kvality právneho štátu zo strany Európskej komisie. To štátny tajomník Klus opatrne spochybnil, ale slová Anny Záborskej hovoria presne opačne. Každopádne o pár hodín neskôr sa už minister zahraničných vecí Korčok jednoznačne vyjadril proti postoju Maďarska a Poľska. A tu sa opäť otvára otázka, kde sa formujú základné rozhodnutia slovenskej európskej politiky, kam posun v chápaní zakladateľských zmlúv o EÚ nepochybne patrí – na úrovni parlamentu, ako to predpokladá slovenský právny poriadok, alebo na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí?

Samostatnou otázkou zároveň zostáva či „gumené“ pravidlá na čokoľvek, ktoré môžu byť situačne ohýbané, sú v záujme malých členských štátov EÚ, ako je aj Slovensko.

Pozícia Ministerstva zahraničných vecí je, zdá sa, jasná, na názor eurovýboru si budeme musieť počkať.

Tento článok nie je redakčným obsahom, vyjadruje osobný názor autora, ktorý pôsobí ako poslanecký asistent a manažér Kresťanskej únie.