Rokovania zlyhali, keď sa obe strany zakopali na bojisku, ale až po tom, čo vyjednávači vypracovali viacero návrhov zmluvy, ktorá mala zaručiť budúcu bezpečnosť Ukrajiny a zároveň splniť niektoré požiadavky prezidenta Vladimíra Putina.

Zdá sa, že dnes, aj napriek státisícom mŕtvych a zranených, sú Moskva a Kyjev ďalej od mieru ako kedykoľvek predtým od začiatku invázie. V piatok [14. júna 2024 – pozn. red.] Putin povedal, že Rusko bude súhlasiť s prímerím len vtedy, ak mu Ukrajina prenechá štyri regióny, ktoré Kremeľ vyhlásil za súčasť Ruska, a upustí od svojich ambícií v NATO. Bola to v podstate požiadavka kapitulácie, ktorú ukrajinská vláda okamžite odsúdila.

Súčasné požiadavky Ukrajiny – stiahnutie všetkých ruských síl z ukrajinského územia – sa tiež zdajú byť nerealistické vzhľadom na zjavné odhodlanie Putina a súčasné výhody jeho armády. To sa týka aj Krymského polostrova, ktorý Putin anektoval v roku 2014 v rámci rýchlej operácie, ktorú považuje za kľúčovú pre svoj odkaz.

Obe strany by sa však v budúcnosti mohli opäť vrátiť k rokovaciemu stolu – pričom sa očakávalo, že sa o tomto scenári bude diskutovať na mierovej konferencii, ktorá sa cez víkend (15.-16. júna 2024 - pozn. red.) uskutočnila vo Švajčiarsku a na ktorej sa zúčastnili desiatky krajín, nie však Rusko. Ak a keď Ukrajina a Rusko obnovia priame rokovania, otázky nastolené v dokumentoch vypracovaných na začiatku vojny vrátane štatútu okupovaných ukrajinských území a budúcich bezpečnostných záruk Ukrajiny zostanú aktuálne.

Rusko pôvodne chcelo, aby Ukrajina uznala Krym ako súčasť Ruska.

„Ukrajina uznáva Krymskú republiku a mesto Sevastopol za neoddeliteľnú súčasť (subjekty) Ruskej federácie a v tejto súvislosti vykoná komplexné zmeny vo vnútroštátnej legislatíve.“

Do 15. apríla sa obe strany dohodli, že Krym vylúčia zo svojej zmluvy, čím ho ponechajú pod ruskou okupáciou, ale bez toho, aby ju Ukrajina uznala.

„Článok 2 Odsek 1 a Články 4, 5 a 11 tejto Zmluvy sa nevzťahujú na Krym a Sevastopol.“

Z analýzy dokumentov vyplýva, že obe strany sa sporili v otázkach týkajúcich sa množstva zbraní, podmienok potenciálneho členstva Ukrajiny v Európskej únii a konkrétnych ukrajinských jazykových a kultúrnych zákonov, ktoré chcelo Rusko zrušiť. Ukrajinskí vyjednávači ponúkli, že sa vzdajú členstva v NATO a budú akceptovať ruskú okupáciu časti svojho územia. Odmietli však uznať ruskú zvrchovanosť nad nimi.

Ukrajina navrhla, že nikdy nevstúpi do NATO alebo iných aliancií.

„Ukrajina nevstupuje do žiadnych vojenských aliancií, nerozmiestňuje zahraničné vojenské základne a kontingenty...“

Rusko požadovalo, aby Ukrajina zaviedla ruštinu ako úradný jazyk.

„Ukrajina do 30 (tridsiatich) dní od podpísania tejto Zmluvy odstráni všetky obmedzenia používania ruského jazyka v akejkoľvek oblasti v súlade s Prílohou 2."

Rusko, ohromené tvrdým odporom Ukrajiny, sa zdalo byť otvorené takejto zmluve, ale nakoniec odmietlo jej kľúčovú časť: dohodu, ktorá by zaväzovala ostatné krajiny prísť brániť Ukrajinu, ak by bola opäť napadnutá.

V tom čase sa o týchto mierových rokovaniach vedelo len málo a to, čo preniklo na verejnosť v priebehu dvoch rokov, bolo oboma stranami napasované do ich vojnových naratívov. Putin tvrdí, že Západ vyvíjal nátlak na Ukrajinu, aby odmietla mierovú zmluvu; ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že „ak Rusko chcelo mier v roku 2022, prečo vôbec zaútočilo na Ukrajinu?“

Denník New York Times zverejňuje dokumenty, ktoré získal, v plnom znení. Ide o návrhy zmluvy zo 17. marca a 15. apríla 2022, v ktorých sú uvedené protichodné aj súhlasné návrhy oboch strán, a súkromné „komuniké“ z osobných rokovaní v Istanbule z 29. marca, v ktorom je zhrnutá navrhovaná zmluva.

Dokumenty poskytli ukrajinské, ruské a európske zdroje a ako autentické ich potvrdili účastníci rokovaní a ďalšie im blízke osoby. Niektoré časti týchto dokumentov sa už objavili, ale väčšina materiálov nebola predtým zverejnená.

Okrem analýzy dokumentov strávil denník New York Times niekoľko mesiacov rozhovormi s viac ako desiatimi ukrajinskými, ruskými a západnými súčasnými a bývalými predstaviteľmi a ďalšími osobami blízkymi rokovaniam; medzi nimi boli aj traja členovia ukrajinského vyjednávacieho tímu. Mnohí z nich hovorili pod podmienkou anonymity, pretože neboli oprávnení o rokovaniach hovoriť.

„Podarilo sa nám nájsť reálny kompromis,“ povedal Oleksandr Čalyj, člen ukrajinského vyjednávacieho tímu, na panelovej diskusii v Ženeve v decembri minulého roka. „V polovici apríla, koncom apríla, sme boli veľmi blízko k tomu, aby sme našu vojnu ukončili nejakým mierovým riešením.“

Rokovania sa začínajú

I

28. februára 2022 sa asistenti poľského prezidenta stretli na hraniciach so skupinou vysokých ukrajinských predstaviteľov a vrtuľníkom ich previezli na vojenskú základňu neďaleko Bieloruska. Ukrajinci potom sami vstúpili do Bieloruska a stretli sa s delegáciou Rusov, ktorú viedol Putinov poradca Vladimir Medinskij.

Bol to nezvyčajný moment v dejinách vojen: začiatok priamych rozhovorov medzi útočníkmi a napadnutými len niekoľko dní po začatí najväčšej vojny v Európe za posledné tri generácie.

Niektorí ukrajinskí vyjednávači, ktorí sa vyjadrili pre denník New York Times, si mysleli, že Putin prišiel k rokovaciemu stolu tak rýchlo, pretože neočakával, že jeho armáda tak veľkolepo narazí. Zdalo sa však, že Rusi, ktorí sedeli oproti nim, nemali ani potuchy o tom, ako zle si ich vojská počínajú.

Keď vtedajší ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov povedal, že jeho strana eviduje tritisíc ruských vojakov zabitých v boji, Medinskij bol prekvapený a pozrel na najvyššieho ruského vojenského predstaviteľa pri stole.

„Nie, máme len 80 zabitých vojakov," povedal vojenský predstaviteľ Alexandr Fomin, spomína Reznikov.

Vyjednávači čoskoro prešli na videohovory, pričom Ukrajinci sa podľa ukrajinských vyjednávačov do videohovorov pripájali z konferenčnej miestnosti v prezidentskej kancelárii Zelenského alebo niekoľkokrát z podzemného bunkra.

Ukrajina urobila významný ústupok: bola pripravená stať sa „trvalo neutrálnym štátom“, ktorý nikdy nevstúpi do NATO ani nedovolí, aby sa na jeho území nachádzali cudzie vojská. Zdalo sa, že táto ponuka reaguje na Putinovu hlavnú výhradu – že Západ sa podľa Kremľa snaží využiť Ukrajinu na zničenie Ruska.

Počiatočný návrh

I

Hoci sa obe strany po stretnutí v Bielorusku zapojili do pravidelných videokonferencií, návrh zmluvy zo 17. marca ukazuje, ako výrazne zostali od seba vzdialené. Denník New York Times analyzoval verziu v anglickom jazyku, ktorú Ukrajina poskytla západným vládam.

Ukrajina sa snažila získať súhlas Ruska s medzinárodnými „bezpečnostnými zárukami“, na základe ktorých by ju v prípade ďalšieho útoku prišli brániť iné krajiny vrátane ukrajinských spojencov, ktorí by zmluvu tiež podpísali. Chcela, aby sa zmluva vzťahovala na „medzinárodne uznané hranice“ Ukrajiny, aj napriek tomu, že sa ruské vojská stále pokúšali dobyť Kyjev.

Ukrajina chcela, aby jej spojenci boli zmluvne zaviazaní zasiahnuť v prípade ďalšieho útoku, napríklad...

„...uzavretím vzdušného priestoru nad Ukrajinou, poskytnutím potrebných zbraní, použitím ozbrojených síl s cieľom obnoviť a následne udržať bezpečnosť Ukrajiny ako trvalo neutrálneho štátu.“

Ruský tím chcel, aby Ukrajina a každá ďalšia signatárska krajina zmluvy zrušila sankcie voči Moskve, ktoré uvaľovala od roku 2014, a verejne vyzvala ostatné krajiny, aby urobili to isté. Ukrajina sa mala vzdať celého svojho východného regiónu Donbas a uznať Krym za súčasť Ruska. Sedembodový zoznam bol zameraný na ukrajinskú národnú identitu vrátane zákazu pomenovania miest po ukrajinských bojovníkoch za nezávislosť.

Táto požiadavka ilustruje jeden z Putinových dôvodov, prečo sa pustil do vojny: Ukrajinu označil za umelú krajinu, ktorá by mala byť považovaná za súčasť Ruska.

Ruské návrhy zmluvy sú ako zoznam požiadaviek Kremľa, vrátane toho, aby Kyjevom kontrolované časti východnej Ukrajiny boli odstúpené ruským satelitným „ľudovým republikám“.

„Ukrajina uznáva nezávislosť Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky v rámci administratívnych hraníc bývalej Doneckej a Luganskej oblasti Ukrajiny a v tejto súvislosti zavedie komplexné zmeny do vnútroštátnej legislatívy.“

„Ukrajina zruší a odteraz nebude uvaľovať a tiež verejne vyzve všetky štáty a medzinárodné organizácie, aby zrušili a odteraz neuvaľovali žiadne sankcie a reštriktívne opatrenia, ktoré boli od roku 2014 uvalené na Ruskú federáciu.“

„Zakázať so zavedením trestnoprávnej zodpovednosti v akejkoľvek forme oslavu a propagáciu nacizmu a neonacizmu, nacistického hnutia a organizácií s ním spojených, vrátane organizovania verejných demonštrácií a pochodov, stavania pomníkov a pamätníkov a pomenovávania toponým [zemepisných vlastných mien - pozn. red.], najmä ulíc, sídlisk a iných geografických objektov.“

Návrh obsahoval obmedzenia týkajúce sa veľkosti ukrajinských ozbrojených síl a počtu tankov, delostreleckých batérií, vojnových lodí a bojových lietadiel, ktoré môže mať krajina vo výzbroji. Ukrajinci boli pripravení akceptovať takéto obmedzenia, ale usilovali sa o oveľa vyššie limity.

Bývalý vysokopostavený americký predstaviteľ, ktorý bol informovaný o rokovaniach, poznamenal, že ruské sily boli odrazené na severe Ukrajiny a uviedol, že Putinovi sa zrejme „zbiehajú slinky“ pri pohľade na túto zmluvu.

Americkí predstavitelia boli týmito podmienkami znepokojení. Na stretnutiach so svojimi ukrajinskými náprotivkami, spomína vysokopostavený úradník, „sme potichu povedali: ‚Chápete, že ide o jednostranné odzbrojenie, však?'"

Vedúci predstavitelia Poľska – skorí a silní podporovatelia Ukrajiny – sa podľa jedného z európskych diplomatov obávali, že Nemecko alebo Francúzsko by sa mohli pokúsiť presvedčiť Ukrajincov, aby prijali ruské podmienky, a chceli tomu zabrániť.

Z tohto dôvodu poľský prezident Andrzej Duda na stretnutí s lídrami NATO v Bruseli 24. marca odročil prijatie textu zo 17. marca, uviedol prítomný diplomat.

„Kto z vás by to podpísal?“ opýtal sa Duda svojich náprotivkov, povedal diplomat.

Nikto z lídrov NATO sa nevyjadril.

Prelom v Istanbule?

I

O niekoľko dní neskôr, 29. marca, sa zástupcovia Ruska a Ukrajiny stretli v istanbulskom paláci na Bospore. Niektorí mali pocit, že tieto rozhovory sú prelomom, ktorý podnietili ruské bojové ťažkosti.

Člen ukrajinského vyjednávacieho tímu povedal, že po každom vojenskom neúspechu Putin „znížil svoje požiadavky“.

V Istanbule sa zdalo, že Rusi podporujú ukrajinský model neutrality a bezpečnostných záruk a menej zdôrazňujú svoje územné požiadavky. Medinskij, hlavný ruský vyjednávač, potom povedal, že ponuka neutrality zo strany Ukrajiny znamená, že je „pripravená splniť tie hlavné požiadavky, na ktorých Rusko trvalo celé uplynulé roky“.

Ukrajina zhrnula navrhovanú zmluvu v dvojstranovom dokumente, ktorý nazvala Istanbulské komuniké, ktoré však nikdy nezverejnila. O štatúte Krymu sa malo rozhodnúť v priebehu 10 alebo 15 rokov, pričom Ukrajina mala sľúbiť, že sa nepokúsi polostrov získať späť silou; Zelenskyj a Putin sa mali osobne stretnúť, aby dokončili mierovú zmluvu a uzavreli dohodu o tom, koľko ukrajinského územia bude Rusko naďalej okupovať.

Podľa rokovaní v Istanbule sa Zelenskyj a Putin mali stretnúť, aby doladili posledné rozdiely.

„Strany považujú za možné usporiadať dňa ... ... 2022 stretnutie prezidentov Ukrajiny a Ruska s cieľom podpísať dohodu a/alebo prijať politické rozhodnutia týkajúce sa zostávajúcich nevyriešených otázok.“

V komuniké, ktoré denníku New York Times poskytol ukrajinský vyjednávač, sa opisuje mechanizmus, v rámci ktorého by ostatné krajiny vojensky zasiahli, ak by bola Ukrajina opäť napadnutá – tento koncept Ukrajinci ostentatívne označili ako Článok 5, odkazujúc na dohodu o vzájomnej obrane v článku 5 zmluvy NATO.

Pre Ukrajincov boli záväzné bezpečnostné záruky jadrom potenciálnej mierovej zmluvy, ktorú by podpísalo viacero krajín.

„Možné ručiteľské štáty: Veľká Británia, Čína, Rusko, Spojené štáty, Francúzsko, Turecko, Nemecko, Kanada, Taliansko, Poľsko, Izrael.“

„Ručiteľské štáty a Ukrajina súhlasia, že v prípade agresie, akéhokoľvek ozbrojeného útoku na Ukrajinu alebo akejkoľvek vojenskej operácie proti Ukrajine každý z ručiteľských štátov po urgentných a okamžitých vzájomných konzultáciách ... poskytne ... pomoc Ukrajine ako trvalo neutrálnemu štátu, ktorý je napadnutý...“

Ruskí predstavitelia však na verejnosti vysielali zmiešané signály o tom, či je Kremeľ skutočne pripravený podpísať zmluvu. Rusi a Ukrajinci sa vrátili k niekoľkohodinovým rokovaniam prostredníctvom videohovorov a vymieňali si návrhy zmlúv cez WhatsApp, uviedli vyjednávači.

„Šéf“

Začiatkom apríla, po tom, ako sa Rusko stiahlo z okolia Kyjeva, svet šokovali zábery zmasakrovaných civilistov v meste Buča, z ktorých niektorí mali ruky zviazané bielou látkou. Ukrajincom sa myšlienka, že by ich krajina mohla dosiahnuť kompromis s Ruskom, zdala vzdialenejšia ako kedykoľvek predtým.

Zelenskij, ktorý navštívil Buču 4. apríla, však povedal, že rozhovory budú pokračovať, aj keď Rusko odmietlo zverstvá v Buči ako zinscenovanú „provokáciu“.

„Kolegovia, hovoril som s RA,“ napísal 10. apríla hlavný ukrajinský vyjednávač Davyd Arachamija v správe pre ukrajinský tím cez WhatsApp. „Včera hodinu a pol hovoril so svojím šéfom.“

„RA“ bol Roman Abramovič, ruský miliardár, ktorý zohrával úlohu v zákulisí rokovania. Jeho „šéf“, Putin, naliehal na vyjednávačov, aby sa sústredili na kľúčové otázky a rýchlo ich vyriešili, napísal Arachamija (člen skupiny WhatsApp ukázal túto správu a ďalšie správy reportérom denníka New York Times).

Hovorca Abramoviča uviedol, že jeho úloha „bola obmedzená na vzájomné predstavenie zástupcov oboch strán“ a že po tejto počiatočnej fáze „nebol do procesu zapojený“.

Správa Arachamija naznačovala, že Putin riadi nielen ruskú inváziu, ale aj mierové rokovania. V inom momente hlavný ruský vyjednávač Medinskij prerušil videokonferenciu s tvrdením, že Putin telefonuje priamo jemu.

„Šéf volá,“ povedal Medinskij podľa dvoch ukrajinských vyjednávačov.

Podľa ukrajinských a amerických predstaviteľov boli Putinova účasť a jeho zámery počas rokovaní v roku 2022 predmetom diskusií v Kyjeve a Washingtone. Mal skutočne záujem o zmluvu? Alebo sa len snažil Ukrajinu zabrzdiť, kým sa jeho vojská preskupia?

„Nevedeli sme, či to Putin myslí vážne,“ povedal bývalý vysoký predstaviteľ USA. „Ani na jednej strane plota sme nevedeli povedať, či títo ľudia, ktorí hovorili, boli splnomocnení.“

Jeden z ukrajinských vyjednávačov povedal, že podľa neho ide zo strany Putina o blafovanie, ale ďalší dvaja ho označili za seriózneho.

15. apríla, päť dní po tom, ako Abramovič informoval Ukrajincov o svojom stretnutí s Putinom, ruskí vyjednávači poslali svojmu prezidentovi na stôl 17-stranový návrh zmluvy.

Sporné body

I

Podobne ako verzia z predchádzajúceho mesiaca, aj návrh z 15. apríla obsahuje text, v ktorom sú sporné body zvýraznené červenou farbou. Takéto označenia však takmer úplne chýbajú na prvých stranách zmluvy, kde sa objavili súhlasné body.

Vyjednávači sa dohodli, že Ukrajina sa vyhlási za trvalo neutrálnu, hoci jej bude umožnené vstúpiť do Európskej únie.

Rusko upustilo od svojich predchádzajúcich námietok voči plnohodnotnému členstvu Ukrajiny v EÚ.

„Zmluvné strany tejto Zmluvy sa zhodujú v tom, že štatút Ukrajiny ako trvalo neutrálneho štátu je s výhradou ustanovení tejto Zmluvy zlučiteľný s možným členstvom Ukrajiny v Európskej únii.“

Veľká časť zmluvy by sa „nevzťahovala“ na Krym a ďalší ešte neurčený úsek Ukrajiny, čo znamená, že Kyjev by akceptoval ruskú okupáciu časti svojho územia bez toho, aby uznal ruskú zvrchovanosť nad ním.

Zásadné sporné body však zostali. Rusko chcelo, aby bol dostrel ukrajinských rakiet obmedzený na 40 kilometrov, zatiaľ čo Ukrajina chcela 280 kilometrov – dosť na zasiahnutie cieľov na celom Kryme. Rusko stále chcelo, aby Ukrajina zrušila zákony týkajúce sa jazyka a národnej identity a aby v rámci prímeria stiahla ukrajinské jednotky.

V ruskom návrhu prímeria sa uvádza, že Ukrajina by musela stiahnuť svoje jednotky na jej vlastné územie.

„Ukrajina uskutoční stiahnutie (návrat) jednotiek svojich ozbrojených síl, iných ozbrojených formácií, zbraní a vojenského materiálu na miesta trvalého rozmiestnenia alebo na miesta dohodnuté s Ruskou federáciou.“

Najväčší problém však nastal v Článku 5. Uvádzalo sa v ňom, že v prípade ďalšieho ozbrojeného útoku na Ukrajinu prídu na jej obranu „ručiteľské štáty“, ktoré zmluvu podpíšu – Veľká Británia, Čína, Rusko, Spojené štáty a Francúzsko.

Ukrajinci so zdesením zistili, že došlo k zásadnej odchýlke od toho, o čom sa podľa ukrajinských vyjednávačov rokovalo v Istanbule. Rusko do zmluvy vložilo klauzulu, podľa ktorej všetky ručiteľské štáty vrátane Ruska musia schváliť reakciu v prípade útoku na Ukrajinu. V skutočnosti by Moskva mohla opäť napadnúť Ukrajinu a potom vetovať akýkoľvek vojenský zásah v jej mene – zdanlivo absurdná podmienka, ktorú Kyjev rýchlo označil za prekážku pri uzatváraní dohody.

Rusko sa pokúsilo získať právo veta v súvislosti s bezpečnostnými zárukami Ukrajiny vložením klauzuly, ktorá vyžaduje jednomyseľný súhlas.

„Ručiteľské štáty a Ukrajina súhlasia, že v prípade ozbrojeného útoku na Ukrajinu každý z ručiteľských štátov... na základe rozhodnutia, na ktorom sa dohodnú všetky ručiteľské štáty, poskytne... pomoc Ukrajine ako trvalo neutrálnemu napadnutému štátu...“

Po tejto zmene člen ukrajinského vyjednávacieho tímu povedal, že „nemali záujem pokračovať v rozhovoroch“.

Čo teraz?

I

Po dvoch rokoch stále nič nenasvedčuje tomu, že by sa Rusko a Ukrajina mohli vrátiť k rokovaciemu stolu. Tento víkend sa Zelenskyj vo švajčiarskom letovisku snažil presvedčiť hodnostárov z približne 100 krajín a organizácií vrátane viceprezidentky Kamaly Harrisovej, že víťazstvo je stále reálne.

Rusko nebolo pozvané a Čína, jeho najsilnejší partner, sa rozhodla nezúčastniť sa. Zelenskyj sa zaviazal pokračovať v boji a svoj mierový plán opísal ako plán, v ktorom sa Rusko stiahne z celého územia Ukrajiny, zaplatí reparácie a bude potrestané za vojnové zločiny.

„Ak tento rok nedosiahneme pokrok, skúsime to opäť na budúci rok,“ povedal nedávno Zelenskyj súkromne jednému z európskych náprotivkov, podľa jedného z prítomných európskych diplomatov. „A ak nedosiahneme pokrok ani na budúci rok, skúsime to znova nasledujúci rok a potom znova.“

Putin v posledných mesiacoch zintenzívnil úsilie o podnietenie rozkolu na Západe tým, že vykreslil mier v roku 2022 ako dosiahnuteľný – a povedal, že je pripravený tieto rozhovory obnoviť. Ukrajinskí predstavitelia odmietli Putinove vyhlásenia na túto tému ako klamstvo.

„Putin je zvyknutý klamať a jeho nedávne reči nie sú výnimkou,“ uviedlo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení.

Putin v piatok prešiel na tvrdšiu líniu a trval na tom, že prímerie nariadi a bude rokovať len vtedy, ak sa Ukrajina stiahne zo štyroch regiónov, ktoré Moskva vyhlásila za svoje, a upustí od svojich ambícií vstúpiť do NATO.

Ešte pred Putinovou najnovšou požiadavkou odborníci tvrdili, že je ťažké predstaviť si návrat k zmluve, o ktorej sa diskutovalo v roku 2022. Ukrajina je viac ako kedykoľvek predtým odhodlaná vstúpiť do NATO, posolstvo, ktoré sa umocní, keď sa lídri aliancie stretnú budúci mesiac vo Washingtone.

Pravdepodobnejším ukončením bojov by mohlo byť neľahké prímerie. Marc Weller, profesor medzinárodného práva z Cambridge, ktorý sa špecializuje na mierové rokovania, uviedol, že očakáva, že vedúce západné krajiny sa skôr zamerajú na obranu budúcej bojovej línie Ukrajiny s Ruskom, „než aby sa snažili o zmierenie na jej druhej strane“.

„Železná opona teraz padne na okupačnej línii, ktorú Rusi spravujú na Ukrajine,“ povedal Weller.

Pôvodné dokumenty (nižšie) zverejní denník Štandard v plnom znení v najbližších dňoch:

• Návrh mierovej zmluvy zo 17. marca 2022. Počiatočný návrh zmluvy medzi Ukrajinou a Ruskom. Ide o dokument, ktorý Ukrajina v tom čase poskytla západným vládam.
• Istanbulské komuniké z 29. marca 2022. Návrh zmluvy, o ktorom sa rokovalo na osobných rozhovoroch v Istanbule, ako ho sumarizovali ukrajinskí vyjednávači.
• Návrh mierovej zmluvy z 15. apríla 2022. Neskorší návrh zmluvy medzi Ukrajinou a Ruskom. Podľa záhlavia dokumentu ide o verziu, ktorá sa dostala na stôl prezidenta Vladimíra Putina. Mapa označená ako príloha 6 nie je súčasťou dokumentu.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.