Mier medzi Ukrajinou a Ruskom je stále v nedohľadne. Ako vyzerali rokovania v roku 2022

1 Návrh zmluvy medzi Ukrajinou a Ruskom z apríla 2022, ktorý je tu prvýkrát uverejnený v plnom znení. Zdroj: New York Times

V prvých týždňoch ruskej invázie viedli zástupcovia bojujúcich krajín mierové rozhovory. Tie však boli neúspešné. Denník New York Times prvýkrát zverejnil plné znenie dokumentov z týchto rokovaní, ktoré ukazujú, čím Rusko a Ukrajina podmieňovali mierovú dohodu.

Rusko a Ukrajina sa už tretí rok zmietajú v totálnej vojne a ani jedna strana nemá jasnú cestu k vojenskému víťazstvu. Neexistujú ani bezprostredné vyhliadky na prímerie a prípadný mierový plán, keďže obe strany zastávajú vzájomne nezlučiteľné pozície.

Otázky, ktoré by bolo potrebné riešiť v rámci akéhokoľvek budúceho mierového urovnania, sú však zrejmé a v skutočnosti boli stredobodom rokovaní pred dvoma rokmi, počas ktorých sa mierové podmienky skúmali veľmi podrobne.

Dokumenty, ktoré analyzoval denník New York Times, objasňujú sporné body, ktoré by bolo potrebné vyriešiť.

Dokumenty pochádzajú z rokovaní, ktoré sa konali v týždňoch po začiatku vojny, od februára do apríla 2022. Bol to jediný známy prípad, keď ukrajinskí a ruskí predstavitelia viedli priame mierové rokovania.

Rokovania zlyhali, keď sa obe strany zakopali na bojisku, ale až po tom, čo vyjednávači vypracovali viacero návrhov zmluvy, ktorá mala zaručiť budúcu bezpečnosť Ukrajiny a zároveň splniť niektoré požiadavky prezidenta Vladimíra Putina.

Zdá sa, že dnes, aj napriek státisícom mŕtvych a zranených, sú Moskva a Kyjev ďalej od mieru ako kedykoľvek predtým od začiatku invázie. V piatok [14. júna 2024 – pozn. red.] Putin povedal, že Rusko bude súhlasiť s prímerím len vtedy, ak mu Ukrajina prenechá štyri regióny, ktoré Kremeľ vyhlásil za súčasť Ruska, a upustí od svojich ambícií v NATO. Bola to v podstate požiadavka kapitulácie, ktorú ukrajinská vláda okamžite odsúdila.

Súčasné požiadavky Ukrajiny – stiahnutie všetkých ruských síl z ukrajinského územia – sa tiež zdajú byť nerealistické vzhľadom na zjavné odhodlanie Putina a súčasné výhody jeho armády. To sa týka aj Krymského polostrova, ktorý Putin anektoval v roku 2014 v rámci rýchlej operácie, ktorú považuje za kľúčovú pre svoj odkaz.

Obe strany by sa však v budúcnosti mohli opäť vrátiť k rokovaciemu stolu – pričom sa očakávalo, že sa o tomto scenári bude diskutovať na mierovej konferencii, ktorá sa cez víkend (15.-16. júna 2024 – pozn. red.) uskutočnila vo Švajčiarsku a na ktorej sa zúčastnili desiatky krajín, nie však Rusko. Ak a keď Ukrajina a Rusko obnovia priame rokovania, otázky nastolené v dokumentoch vypracovaných na začiatku vojny vrátane štatútu okupovaných ukrajinských území a budúcich bezpečnostných záruk Ukrajiny zostanú aktuálne.

Rusko pôvodne chcelo, aby Ukrajina uznala Krym ako súčasť Ruska.

„Ukrajina uznáva Krymskú republiku a mesto Sevastopol za neoddeliteľnú súčasť (subjekty) Ruskej federácie a v tejto súvislosti vykoná komplexné zmeny vo vnútroštátnej legislatíve.“

Do 15. apríla sa obe strany dohodli, že Krym vylúčia zo svojej zmluvy, čím ho ponechajú pod ruskou okupáciou, ale bez toho, aby ju Ukrajina uznala.

„Článok 2 Odsek 1 a Články 4, 5 a 11 tejto Zmluvy sa nevzťahujú na Krym a Sevastopol.“

Z analýzy dokumentov vyplýva, že obe strany sa sporili v otázkach týkajúcich sa množstva zbraní, podmienok potenciálneho členstva Ukrajiny v Európskej únii a konkrétnych ukrajinských jazykových a kultúrnych zákonov, ktoré chcelo Rusko zrušiť. Ukrajinskí vyjednávači ponúkli, že sa vzdajú členstva v NATO a budú akceptovať ruskú okupáciu časti svojho územia. Odmietli však uznať ruskú zvrchovanosť nad nimi.

Ukrajina navrhla, že nikdy nevstúpi do NATO alebo iných aliancií.

„Ukrajina nevstupuje do žiadnych vojenských aliancií, nerozmiestňuje zahraničné vojenské základne a kontingenty…“

Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými  Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami