Svojvôľa pod rúškom práva: Brusel proti Budapešti

Prepájanie čerpania rozvojových fondov s lojalitou k nezmyselnej a škodlivej migračnej politike je jedným z najhorších aktov bruselskej svojvôle, ktorá neohrozuje iba Maďarsko, ale celú strednú Európu. Píše profesor Petr Drulák.

S nastupujúcim maďarským predsedníctvom v EÚ sa vyostrujú vzťahy medzi Budapešťou a Bruselom. Koncom mája Maďarsko k nevôli ostatných zablokovalo európske peniaze na zbrane pre Ukrajinu s vyjadrením, že Kyjev systematicky diskriminuje maďarské firmy. Minulý týždeň prišiel útok z druhej strany. Európsky súdny dvor vymeral Maďarsku drakonický trest za to, že sa nechce podriadiť bruselským migračným pravidlám.

Maďari majú za svoju nepoddajnosť okamžite zaplatiť 200 miliónov eur a plus milión za každý ďalší deň vzdoru proti európskemu vítaniu migrantov. Tieto sumy bude Brusel jednoducho odpočítavať z európskych fondov, na ktoré má Budapešť nárok. Táto právne maskovaná svojvôľa neohrozuje iba Maďarsko.   

Azylový zákon chráni migrantov aj krajinu

Súčasný spor má svoj pôvod v maďarskom zákone z roku 2020, ktorý obmedzuje možnosti, akými možno podať v Maďarsku žiadosť o azyl. Zákon stanovuje, že kto chce v Maďarsku azyl, musí oň požiadať na konzulátoch v zahraničí. Azyl si nemožno nárokovať na hraniciach, a už vôbec nie po ich nelegálnom prekročení.

Spor spustil prípad skupiny Afgancov a Iráncov, ktorí sa pokúšali žiadať o azyl na maďarsko-srbskej hranici, čo maďarské orgány odmietli. Európsky súdny dvor v tom istom roku zákon zmietol s tým, že je v rozpore s európskymi pravidlami.