Svojvôľa pod rúškom práva: Brusel proti Budapešti

S nastupujúcim maďarským predsedníctvom v EÚ sa vyostrujú vzťahy medzi Budapešťou a Bruselom. Koncom mája Maďarsko k nevôli ostatných zablokovalo európske peniaze na zbrane pre Ukrajinu s vyjadrením, že Kyjev systematicky diskriminuje maďarské firmy. Minulý týždeň prišiel útok z druhej strany. Európsky súdny dvor vymeral Maďarsku drakonický trest za to, že sa nechce podriadiť bruselským migračným pravidlám.

Maďari majú za svoju nepoddajnosť okamžite zaplatiť 200 miliónov eur a plus milión za každý ďalší deň vzdoru proti európskemu vítaniu migrantov. Tieto sumy bude Brusel jednoducho odpočítavať z európskych fondov, na ktoré má Budapešť nárok. Táto právne maskovaná svojvôľa neohrozuje iba Maďarsko.   

Azylový zákon chráni migrantov aj krajinu

Súčasný spor má svoj pôvod v maďarskom zákone z roku 2020, ktorý obmedzuje možnosti, akými možno podať v Maďarsku žiadosť o azyl. Zákon stanovuje, že kto chce v Maďarsku azyl, musí oň požiadať na konzulátoch v zahraničí. Azyl si nemožno nárokovať na hraniciach, a už vôbec nie po ich nelegálnom prekročení.

Spor spustil prípad skupiny Afgancov a Iráncov, ktorí sa pokúšali žiadať o azyl na maďarsko-srbskej hranici, čo maďarské orgány odmietli. Európsky súdny dvor v tom istom roku zákon zmietol s tým, že je v rozpore s európskymi pravidlami.

Európske pravidlá totiž umožňujú žiadať o azyl aj nelegálnym migrantom. Ak ich úrady nakoniec odmietnu, vládam sa väčšinou nedarí ich odsunúť. V Európskej únii sú ich milióny. Život v poloilegalite alebo ilegalite z nich robí ľahké obete najrozličnejšieho vykorisťovania, ale aj páchateľov trestných činov, od drobných krádeží cez predaj drog až po znásilnenia a vraždy.

Z Francúzska a Nemecka sa opakovane dozvedáme o ich násilnostiach. Budapešť preto v roku 2020 európsky verdikt odmietla a dodala, že jedinou kompetentnou inštitúciou na posúdenie maďarského migračného zákona je maďarský ústavný súd.

Cena za spochybnenie bruselskej justičnej aury

Tým bruselských sudcov skutočne rozzúrila. Z veľmi voľnej a zaujatej interpretácie základných zmlúv EÚ totiž dlhodobo vyvodzujú, že sú konečnými arbitrami akéhokoľvek právneho opatrenia prijatého na území EÚ. Vedú o to spory hneď s niekoľkými štátmi vrátane Poľska a Nemecka. Priaznivci aj odporcovia súdu sa zhodujú, že to, čo si súd nárokuje, ďaleko presahuje, čo mu štáty pôvodne zverili.

Nielenže sa Orbánova vláda opovážila vzdorovať európskej migračnej politike, čím rozhnevala Európsku komisiu, ale navyše spochybnila starostlivo budovanú konštrukciu zvrchovanosti Európskeho súdneho dvora. Dodajme však, že maďarský ústavný súd sa na rozdiel od nemeckého a poľského tejto otázke radšej vyhýba. Preto sudcovia pri vymeriavaní pokuty ešte navýšili to, čo navrhovala Komisia.

Priťažujúce okolnosti, ktoré by to odôvodnili, nemuseli dlho hľadať: Maďari odmietnutých žiadateľov o azyl jednoducho odsúvajú do Srbska, odkiaľ prišli, a neumožňujú im zdržiavať sa v krajine, kým sa nevyriešia všetky odvolania.

Preto taká drastická suma. Ak bude Maďarsko pokračovať vo svojom vzdore, povedzme, do konca roka, naskočí mu ďalších 200 miliónov a príde o 400 miliónov EUR. Porovnajme to s inou sumou. V roku 2021 tvoril rozdiel medzi tým, čo Maďarsko do európskeho rozpočtu prispieva a získava, niečo vyše 4 miliárd eur v prospech Maďarska.

Inými slovami, pokuta by krajine skrátila čistý príjem z európskeho rozpočtu takmer o desatinu, čo už je citeľné. Vzhľadom na to, že Maďarsko čelí viacerým súdnym konaniam a ďalšie pravdepodobne prídu v súvislosti s novým migračným paktom, s ktorým Budapešť zásadne nesúhlasí, ukazuje sa, že obrana zvrchovanosti môže krajinu pripraviť o pozíciu čistého príjemcu.

Táto zraniteľnosť je ešte výraznejšia v prípade Česka či Slovenska, ktorých čistá pozícia voči EÚ je podstatne nižšia než maďarská; pred tromi rokmi to bolo v prvom prípade okolo troch miliárd, v druhom prípade o polovicu menej.

Ak sa nepodvolíte, budete hladovať!

Pripomeňme, že európske fondy nijako nesúvisia s migráciou. Ide tu o peniaze na rozvoj za to, že chudobnejšie štáty dávajú svojím vstupom do spoločného ekonomického priestoru svoje aktíva k dispozícii tým bohatším. Napokon, ani zdanlivo štedré európske fondy často nevyvážia to, čo si európski investori ročne nahospodária v strednej Európe na ziskoch.

A pokiaľ idú bruselské peniaze na veľké infraštruktúrne projekty (diaľnice, železnice), zvyčajne ich aj tak zhrabnú veľké firmy z Nemecka, Rakúska, Francúzska a ďalších západoeurópskych štátov. V strednej Európe toho nakoniec veľa nezostáva. Z toho mála, čo zostane, pletú eurokrati korbáč na nepoddajných Stredoeurópanov – ak nepočúvajú, budú hladovať.

Prepájať čerpanie rozvojových fondov s lojalitou k nezmyselnej a škodlivej migračnej politike je jedným z najhorších aktov bruselskej svojvôle. Nenechajme sa pomýliť tým, že všetko sa uskutočňuje nástrojmi práva. Svojvôľa maskovaná právom patrí k znakom totality. Bruselskí progresivisti do nej jasne smerujú. Preto sa pokuta vymeraná Orbánovej vláde netýka len Maďarska.