Jeho kolega z klubu a predseda finančnej komisie Roman Matoušek, ktorý je zároveň zástupcom starostu mestskej časti sídlisko KVP, sa na problém pozerá podobne. "Sme si vedomí toho, že mesto potrebuje reorganizáciu mestských častí. Koľko ich bude, je už na rozhodnutí mestského zastupiteľstva, ktoré to musí schváliť minimálne rok pred ukončením svojho mandátu," myslí si Matoušek s tým, že ide o tému, ktorá sa rieši od 90. rokov.
Poukázal aj na to, že za posledné dve desaťročia ju nedokázali vyriešiť predchádzajúce generácie poslancov. "My sa budeme snažiť nájsť riešenie, ale musí byť na to vôľa zo strany všetkých poslancov. Ako vidím, všetci len alibisticky hovoria o znižovaní nákladov, ale zodpovedne sa k tomu vie postaviť zatiaľ len zopár z nich. My ako klub pôjdeme oficiálnou cestou. Predložíme teda náš návrh na racionalizáciu mestských častí do podateľne s tým, že otvoríme riadnu diskusiu na všetkých úrovniach samosprávy mesta," prezradil viac o plánoch.
"Novelou Zákona o meste Košice nie je možné zrušiť mestské časti. Dajú sa len zlúčiť. Z hľadiska efektívneho riadenia si myslím, že nie je vhodné, aby boli mestské časti zrušené," uviedol Matoušek na margo zákulisných šumov o tom, že by mohlo dôjsť k úplnému zrušeniu mestských častí.
"Napríklad aj zo svetových štatistík sa dlhodobo ukazuje, že najefektívnejšie sú samosprávy, ktoré majú od 30- do 50-tisíc obyvateľov. Vyhovuje to schéme 9 až 11 mestských častí. Je vhodné aj územne spájať tie, ktoré susedia. Skôr si myslím, že mesto by malo zredukovať počet svojich oddelení a zamestnancov. A tie kompetencie, ktoré priamo ovplyvňujú obyvateľov mestských častí preniesť priamo na ne," argumentuje Matoušek.
Podľa neho je centralizácia, ktorú vykonáva mesto, drahá a neefektívna. "Napríklad mestská časť KVP dokáže efektívne využívať svoje vlastné prostriedky. Z externých zdrojov sme za posledných šesť rokov získali viac ako sedem miliónov eur. Zimnú aj letnú údržbu vieme robiť výrazne lacnejšie ako mesto. To je príklad, ako vie mestská časť rýchlo a efektívne pracovať," uzavrel predseda finančnej komisie.
Podobne, aj keď nie úplne rovnako, vníma problém Lenka Kovačevičová, ktorá je predsedníčkou druhého najsilnejšieho poslaneckého klubu Starostovia a nezávislí kandidáti a zároveň starostkou mestskej časti Nad jazerom. "Na takýto krok musí byť všeobecná zhoda. No treba nastaviť aj financovanie a kompetencie mestských častí. Podľa mňa je najlepší model so štyrmi až piatimi mestskými časťami, ale je to vec na diskusiu," povedala Kovačevičová.
Priznala, že pracuje na vlastnom návrhu, kde by bolo základom spomínaných štyri až päť mestských častí. Podobne ako Babušík tvrdí, že mestské časti by nezanikli. "Aj po zlúčení by mali svojich poslancov a boli by územne prepojené. Podľa mňa by nové mestské časti mohli kopírovať hranice terajších okresov," podotkla s dodatkom, že terajší počet mestských častí je neudržateľný.
"Určite si doterajší stav žiada reformu. Aj my preto určite prídeme s modelom, na ktorom by bola zhoda. Chce to ešte ďalšie rokovania," uzavrela Kovačevičová.
Magistrát sa zatiaľ k prípadnej racionalizácii mestských častí nevyjadril. Pracuje však na tom, aká by mohla byť budúca podoba samosprávy v Košiciach. Na magistráte sa preto za účasti predstaviteľov mesta, akademickej obce, Ministerstva vnútra SR, Najvyššieho kontrolného úradu SR a Creative industry Košice (CIKE) uskutočnilo 29. apríla prvé pracovné stretnutie. Prvotné dáta ponúkajú okrem iného porovnanie počtu zamestnancov mesta a mestských častí s dôrazom na efektivitu ich výkonov.
"Odborná analýza má mestu Košice poskytnúť odpovede na viaceré komplexné otázky, ktoré sa týkajú predovšetkým právnych, dátových a ekonomických aspektov fungovania dvojstupňovej samosprávy v meste," vysvetlil pre Košický Štandard hovorca magistrátu Dušan Tokarčík. Ďalej nás odkázal na správu, ktorá je zverejnená na stránke mesta. Zároveň zdôraznil, že mestu záleží na tom, aby na štúdii pracovali predovšetkým odborníci z externého prostredia, ktorí nebudú ovplyvňovaní, zaujatí a ani v konflikte záujmov.
V správe zverejnenej na stránke mesta sa píše, že hlavný spracovateľ nadviaže spoluprácu s lokálnymi organizáciami – Fakultou verejnej správy UPJŠ, Právnickou fakultou UPJŠ a Ekonomickou fakultou TUKE, pričom si z každej z týchto organizácií vyberie dvoch miestnych expertov. Následne vytvoria pracovnú skupinu, ktorá bude komunikovať s expertmi hlavného spracovateľa a asistovať im v príprave odborného materiálu. Termín spracovania má byť podľa hovorcu v prvom kvartáli roku 2025.
„Skôr, ako nastavíme a začneme ďalšie procesy, podpíšeme s oslovenými inštitúciami Memorandum o porozumení, aby sme spracovaniu analýzy dali právny základ. Dátová mapa, ktorú sme našim partnerom poskytli, im ponúka prvotný pohľad na stav mesta Košice vzhľadom na dvojstupňové fungovanie samosprávy a 22 mestských častí,“ informoval primátor Polaček.
Z údajov dátovej mapy podľa neho napríklad vyplýva, že zatiaľ, čo mesto Košice v roku 2023 zamestnávalo 494 zamestnancov, mestské časti (MČ) zamestnávali 564 ľudí, pričom mesto Košice vynaložilo na mzdové náklady zamestnancov 13 852 290 eur a MČ 13 379 569 eur. Zatiaľ čo zamestnanci mesta Košice vykonali v uplynulom roku spolu 1 047 851 registratúrnych úkonov, zamestnanci MČ vybavili v tom istom období 68 692 požiadaviek občanov.
Napriek spomínaným údajom primátor tvrdí, že do procesu vytvorenia analýzy nechce zasahovať. „Ako som už niekoľkokrát verejne deklaroval, môj politický a občiansky názor v tejto veci nie je podstatný a do pripravovanej analýzy nebudem zasahovať. Je však pre mňa mimoriadne dôležité, aby sme na základe tejto nezávislej a odbornej štúdie mohli riadiť samosprávu lepšie a najmä výhodnejšie pre obyvateľov, preto jej výsledkom podriadime naše ďalšie kroky,“ uzavrel primátor.
"Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) vníma túto tému veľmi citlivo. Pokiaľ by mala nastať optimalizácia v počte mestských častí mesta Košice, tak je dôležité, aby odznel názor mestských častí a prebehol korektný a efektívny dialóg medzi mestskými časťami a magistrátom, ktorého výsledkom bude kvalitné a efektívne napĺňanie samosprávnych úloh a kompetencií. Určite je na diskusiu optimalizácia počtu mestských častí Košíc v porovnaní s počtom mestských častí a ich kompetenciami v hlavnom meste SR (19)," píše sa v stanovisku, ktoré Košickému Štandardu poskytol predseda ZMOS-u Jozef Božik.
Dodal, že podľa názoru združenia ide o záležitosť, ktorá by mala byť v prvom rade predmetom rozhodnutia mestských častí a mesta Košice, keďže najlepšie poznajú špecifické potreby i záujmy obyvateľov a majú najlepšie predpoklady na to, aby prijali správne a vyvážené rozhodnutie.
"ZMOS je pripravené poskytnúť potrebnú podporu a poradenstvo, avšak rešpektuje autonómiu a rozhodovaciu právomoc mestských častí a magistrátu mesta Košice pri hľadaní optimálneho riešenia pre obyvateľov a efektívne fungovanie mesta," dodal na záver predseda ZMOS-u.
Košice mali ešte za socializmu štyri obvody, ktoré možno prirovnať k mestským častiam. Situácia sa ale začala meniť v roku 1990 prijatím Zákona o Košiciach. Začiatkom 90. rokov tak postupne vzniklo 22 mestských častí, ktoré pretrvali dodnes. Jedným z dôvodov, prečo sa tak stalo, mohol byť aj fakt, že po roku 1989 hrozilo odtrhnutie obcí, ktoré boli v druhej polovici 20. storočia pričlenené ku Košiciam. Dnes sú z nich mestské časti.
