Pekní ľudia zarábajú viac, ale príčinou úspechu nie je ich krása

Efekt telesnej atraktivity na pracovné úspechy je predmetom vedeckého záujmu už niekoľko desaťročí. Hoci výsledky jednotlivých štúdií sa líšia, typický záver podporuje ľudovú intuíciu, že pekní ľudia sa majú v živote lepšie.

V priemere zarábajú atraktívni ľudia o päť percent viac než ľudia s priemerným vzhľadom, uvádza napríklad vo svojej knihe americký profesor ekonómie Daniel Hamermesh. Niektoré štúdie však ukazujú až tridsaťpercentnú „prémiu za krásu“. Záleží na použitej metodike, ale aj na tom, aké povolania sú predmetom výskumu.

Atraktívny vzhľad je oceňovaný najmä v profesiách, kde dochádza ku kontaktu so zákazníkom. Efekt je pomerne malý u analytikov či výskumníkov, relatívne väčší je u predajcov či právnikov. A neprekvapivo najvyšší je v odvetví sexuálnych služieb a tiež u politikov.

Vplyv krásy na ekonomickú úspešnosť pritom nie je len akademickou otázkou. Praktické aplikácie môžeme nájsť v oblasti verejnej politiky – nedeje sa tu nejaká diskriminácia? –, ale aj v oblasti práva, napríklad pri odškodňovaní obetí nehôd, ktoré negatívne ovplyvnil vzhľad.

Odhaliť skutočný vplyv krásy na úspešnosť v práci sa pokúša aj nová štúdia ekonómov spojených s pražskou Karlovou univerzitou. Tá analyzuje výsledky 67 predchádzajúcich štúdií a dochádza k záverom, ktoré môžu prekvapiť.

Efekt je v skutočnosti menší, než sa zdá

Prvým záverom je, že prémia za krásu je v skutočnosti nadhodnotená. Výsledky, s ktorými veda pracuje, totiž podliehajú takzvanému publikačnému skresleniu. To sa prejavuje častejším zverejňovaním štúdií s pozitívnym výsledkom oproti štúdiám, v ktorých „nič nevyšlo“. V tomto prípade to znamená, že štúdie, ktoré vplyv krásy nepreukázali, sa do odborných časopisov nedostali.

Po čistení o publikačné skreslenie sa prémia za krásu zníži najmenej o tretinu.

Ešte zaujímavejšie je zistenie, ako sa vzťah medzi krásou a úspechom zmení po zohľadnení kognitívnych schopností. Analýza ukazuje, že po zahrnutí inteligencie sa vplyv krásy pri väčšine povolaní takmer vytratí. Výnimkou sú povolania, v ktorých je vzhľad kľúčový, ako vyššie zmienená prostitúcia. Po vylúčení sexuálnych pracovníkov je vplyv krásy v podstate nulový.

Krása sa spája s inteligenciou

Štúdia tým spochybňuje názor, že významnú úlohu pri odmeňovaní zohráva diskriminácia na základe vkusu, teda predsudky založené výlučne na fyzickom vzhľade. Údaje, naopak, naznačujú, že výhody krásy sú do veľkej miery prepojené s inými vlastnosťami, ako sú vyššie kognitívne schopnosti.

To znamená, že zamestnávatelia zrejme neuprednostňujú pekný vzhľad ako taký, ale skôr celkový balík schopností a vlastností, ktoré ho často sprevádzajú. Po kariérnom rebríčku nemusí ľudí posúvať krása samotná, ale môže to byť kombinácia vzhľadu a umu. Napokon, jednotlivé analyzované štúdie nepracujú len s peňažnými príjmami, ale aj s inými ukazovateľmi produktivity práce.

Uvedené výsledky môžu naznačovať genetické prepojenie medzi príťažlivým vzhľadom a inteligenciou. Samotná štúdia túto hypotézu otvára, ale nemá možnosť ju nijako overiť.

Vzťah medzi krásou a vyššími kognitívnymi schopnosťami však nemusí byť geneticky podmienený. Súvisieť môže napríklad s výchovou. Pekné deti môžu získavať viac pozornosti okolia a väčšiu podporu pri učení, vďaka čomu dosiahnu vyššiu úroveň schopností potrebných v pracovnom živote. Atraktívny vzhľad môže zvyšovať aj sebavedomie, ktoré je tiež spojené s väčšou profesijnou úspešnosťou.

Fyzická krása teda nie je konečným vysvetlením väčšej úspešnosti atraktívnych ľudí. Zdá sa, že dôležitejšie sú iné faktory, ktoré máme vo svojich rukách, ako vzdelanie či sebavedomie. S výnimkou zmieneného odvetvia sexuálnych služieb krása zjavne nie je vstupenkou k úspechu.