Ak by išlo o funkčné stroje, ich darovaním bola oslabená obranyschopnosť štátu, čo je nepochybne dôležitá otázka vnútornej politiky štátu. Ak by išlo o pre Slovenskú republiku síce nepoužiteľné, ale pre Ukrajinu jednoznačne vojenské a odrazu pojazdné bojové lietadlá, aj tak ide v prípade darovania o dôležitú otázku zahraničnej politiky. O tom nie je medzi odborníkmi v právnickej obci žiadneho sporu.

Dočasne poverená vláda teda nielen že nemala žiadne právomoci stíhačky darovať, ale ich darovanie bolo dokonca v rozpore s Ústavou SR. Vtedajší minister obrany Jaroslav Naď tvrdil, že darovanie bojových lietadiel je v poriadku, pretože im to umožňuje právna analýza, ktorú si ministerstvo nechalo vypracovať. Verejnosť sa dožadovala zverejnenia spomínanej právnej analýzy, no Ministerstvo obrany to odmietalo. Ukázalo sa, že žiadna analýza v tom čase neexistovala.

Verejný ochranca práv potvrdil neexistenciu analýzy

Jednoznačne to potvrdil verejný ochranca práv Dobrovodský, ktorý v tejto veci konal na podnet iného občana, dožadujúceho sa predmetnej analýzy .Keďže občanovi Ministerstvo obrany odmietlo analýzu sprístupniť, požiadal o pomoc verejného ochrancu práv. Ten využil svoje kompetencie, a požiadal ministerstvo o súčinnosť. Ministerstvo mu odpísalo, že žiadnu takúto analýzu nemajú, a preto ju ani nemohli sprístupniť dožadujúcemu sa občanovi.

Uvedené potvrdil aj ústavný právnik Bujňák, ktorý rovnako súhlasí so záverom, že bývalá vláda nemala žiadnu právomoc stíhačky darovať. Poukázal na to, že ani Ministerstvo spravodlivosti nevedelo uvedenú analýzu poskytnúť, pretože jednoducho neexistovala v žiadnej podobe.

Dôveryhodnosť celej kauze nedodal ani Jaroslav Naď, keď následne zverejnil podľa jeho názoru analýzu, o ktorú sa ministerstvo opieralo. Problém je hneď v jej úvode, kde je ručne dopísaný dátum jej vyhotovenia. Ide o 14. marec 2023, čo však nesedí s oficiálnymi dokumentmi z úrovne Ministerstva obrany.

Ústavný právnik Bujňák poukazuje na nezrovnalosti

Ústavný právnik Bujňák poukázal na časové rozpory, keď sa o existencii analýzy hovorilo už vo februári 2023, pretože vraj existovala ešte pred darovaním. Občan, ktorý sa obrátil na verejného ochrancu práv, podal žiadosť už vo februári, na čo mu ministerstvo odpovedalo, že analýzu nesprístupní. Občan proti tomuto rozhodnutiu podal opravný prostriedok, o ktorom rozhodoval priamo minister Naď. Ten sa podpísal pod rozhodnutie, ktorým potvrdil, že ku koncu apríla 2023, teda mesiac po darovaní, takáto analýza stále neexistovala.

Okrem jednoznačného záveru oficiálnych štátnych orgánov, že žiadna analýza v čase darovania stíhačiek neexistovala, treba poukázať aj na charakter dokumentov zverejnených Jaroslavom Naďom. Ten nazval analýzou šesťstranové anonymné vyjadrenie, pretože sa pod túto „analýzu“ nikto nepodpísal. Nie je teda zrejmé, či daný dokument vyhotovila osoba s právnickým vzdelaním, a ani kedy bol dokument vyhotovený, pretože ručne dopísaný dátum na dokumente nesedí so závermi verejného ochrancu práv.

Minister Naď klamal o existencii analýzy. Klamal pomerne nešikovne, keď vyrábal dôkazy sám proti sebe v podobe anonymného dokumentu. Zároveň, treba dodať, že právnická obec sa zhoduje na tom, že vláda nemohla legálne darovať stíhačky, ktoré sú verejným majetkom všetkých občanov iba preto, že sa im to zdalo politicky vhodné. Doposiaľ sa nenašiel žiaden právnik, ktorý by predostrel odôvodnený názor o ústavne čistej možnosti darovania vojenského materiálu inej krajine pri vláde v demisii.

Za protiprávne konanie treba jednoznačne vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť. Nemožno nechať nikoho, aby konal v rozpore so zákonom a Ústavou SR, a už vôbec nie, ak ide o vysokých štátnych funkcionárov. Ani vyjadrenia predsedu Demokratov o politickom prenasledovaní a pomste nie sú namieste , ak relevantné dôkazy a právne závery hovoria o opaku. Tvrdenia Eduarda Hegera o tom, že sa tak deje na pokyn Vladimíra Putina, ktorý na Demokratov nasadil svojich lojálnych partnerov, teda súčasnú vládu, rozhodne nepôsobia ako dôveryhodné vysvetlenie.

Úmysel vlastizrady nie je prítomný

Uvedené konanie Naďa, ktoré vykazuje všetky znaky nezákonnosti a oslabenia obrany krajiny, však nemožno označiť za vlastizradu. Nakoniec to opatrne medzi riadkami hovorí aj sám Kaliňák, keď použil výraz vlastizrada v nie trestnoprávnej rovine, ale ako politické vyjadrenie. Ani pri avizovaných trestných oznámeniach nespomenul konkrétne trestný čin vlastizrady.

Vlastizrada je jeden z najzávažnejších trestných činov, ktoré môže občan Slovenskej republiky spáchať. Ide o taký vážny čin, že za jeho spáchanie možno stíhať aj prezidenta, ktorý má s výnimkou jedného, na všetky trestné činy imunitu v zmysle Ústavy SR.

Pri vlastizrade by sa musel občan spojiť s cudzou mocou, a spáchať úmyselné závažné poškodenie krajiny. Pri darovaní stíhačiek možno hovoriť o oslabenej obrane, aj o veľkej finančnej škode, ktorú predstavuje hodnota lietadiel. Nemožno však hovoriť o úmysle Jaroslava Naďa, že týmto konaním chcel poškodiť Slovenskú republiku. A už vôbec nie spôsobom, že sa spriahol s cudzou mocnosťou, aby spoločne spôsobili závažné škody takého charakteru, aby to napĺňalo skutkovú podstatu trestného činu vlastizrady.

Z vyjadrení predsedu Demokratov je zrejmé, že darovaním lietadiel Ukrajine chcel dosiahnuť určité postavenie v očiach našich spojencov. Možno za týmto konaním boli aj iné obchodné dohody, ktoré nakoniec ani neboli dodržané. No z pohľadu trestného práva dané konanie nemožno klasifikovať ako úklady proti vlasti.

Pri činoch bývalého ministra Naďa však možno badať prvky zneužívania právomocí verejného činiteľa. Toho sa dopustí ten, kto ako verejný činiteľ úmyselne spôsobí inému škodu alebo zadováži sebe prospech tým, že vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu alebo prekročí svoju právomoc.

Takýto opis sedí oveľa vhodnejšie na konanie bývalého ministra. Škoda bola spôsobená Slovenskej republike tým, že verejný majetok v obrovskej hodnote bol darovaný bez právneho základu, teda v rozpore so zákonom. Majetok všetkých občanov daroval verejný činiteľ, ktorý na to podľa odborníkov nemal žiadnu právomoc.

Zavádzanie zo strany Jaroslava Naďa

Jediná rozumná obhajoba by v tomto prípade bola reálna analýza, prečo darovanie MiG-ov bolo v tom čase možné. Tá neexistuje a ani nikdy neexistovala. Pomerne chabý pokus o analýzu zo strany Naďa nepresvedčil ani laikov, nie to ešte odborníkov, čo svedčí o úrovni jeho odbornosti. Ani protichodné vyjadrenia o čase vzniku analýzy nepridávajú na dôveryhodnosti celého prípadu.

Pomerne úbohý spôsob obhajoby predstavujú aj nedávne výroky Naďa k šesťstranovej analýze. Vraj ju vypracoval generálny riaditeľ sekcie legislatívy a práva a na dokumente je aj jeho podpis. Uvedený dokument, ktorý predstavil na tlačovej konferencii však nesedí s dokumentom, ktorý Naď zverejnil 15.mája 2023.

Súčasný dokument má totiž úplne inú hlavičku, a je doplnený aj o podpis a titul toho, kto ho údajne vypracoval. Dokument zverejnený v minulosti tieto údaje neobsahuje, čo si vie každý veľmi ľahko preveriť. Dotlačenie pár riadkov textu na "analýzu", ktorá nemá žiadnu právnu relevanciu a ktorá ide proti vyjadreniam celej právnickej obce, a ktorej neexistenciu v minulosti svojim podpisom potvrdil je rozhodne dielom amatéra.

V prípade trestného konania by bolo zo strany predsedu Demokratov pomerne problematické podložiť svoje konanie akýkoľvek právnym rámcom. Napriek tomu nejde o vlastizradu, čo je skôr označenie politikov pre zvýšenie mediálnej pozornosti. A pomerne neodborné kopnutie si zo strany inak trestného advokáta a terajšieho ministra obrany Kaliňáka. Všetko nasvedčuje tomu, že Naď prekročil zákon, no skôr amatérskym prístupom k práci pre svoj lepší obraz v očiach zahraničia, ako pre zákerné úmysly voči vlastnému štátu.

Na autoritatívne vyhlásenie o vine máme súdy, ktoré v prípade trestného konania rozhodnú. Z praktickej roviny však možno konštatovať, že aj pri trestnom stíhaní pre zneužitie právomocí bude komplikované preukazovať vinu jedného človeka, ak ide o rozhodnutie kolektívneho orgánu, akými sú ministerstvo či vláda.

Ani to však nemení nič na skutočnosti, že všetky podozrenia by mali byť predmetom preverovania a kontroly. Minimálne ako varovanie pre budúce vlády, že si nemôžu robiť, čo chcú. Aj keď by pri tom mohli vyzerať, že sú na správnej strane dejín.