Mierový samit o Ukrajine znamená rozpačité pokračovanie vojny

Vladimir Putin deň pred švajčiarskym mierovým samitom o Ukrajine uviedol po desiaty či päťdesiaty, skrátka po ikstýkrát za ostatných šestnásť rokov, že podmienkou pre skončenie vojny je neutrálny štatút Ukrajiny, teda žiadne NATO na Ukrajine. O tom na mierovom samite vo Švajčiarsku nepadlo ani slovo.

Politika sa pohybuje v širokej škále vyjadrení. Niekedy vie byť vecná. Inokedy je rituálna. Občas je tragická a občas fraškovitá. Niekedy odtrhnutá od reality.

Niekedy neisto potácajúca sa.

Mierový samit o Ukrajine bol taký akýsi zo všetkého spomenutého trošku.

Odtrhnutosť od reality: ani slovo o koreňoch vojny

Odtrhnutosť od reality je vari najhorší stav. Lebo vtedy máme garantované, že všetko končí zle. A že žiaden problém sa v takom stave vyriešiť nedá.

Odtrhnutosť od reality (a ešte aj smiešnosť) sa dala rozpoznať dávno pred začiatkom mierového samitu, keď bolo rozhodnuté, že Rusko naň nebude pozvané.

Odtrhnutosť od reality sa zračila aj v ďalších aspektoch. V záverečnom komuniké niet ani slova zmienky o koreňoch vojny na Ukrajine. Na tieto korene nie je ani len nepriama narážka.

Máme na mysli pochod, kedysi slávnostný, ktorý začal na samite NATO v Bukurešti v roku 2008 bohorovným vyhlásením, že Ukrajina bude v NATO.

Pripomeňme, že v tom čase prieskumy verejnej mienky hlásili, že podpora ukrajinských občanov pre členstvo bola úboho nízka.

Vladimir Putin deň pred švajčiarskym mierovým samitom o Ukrajine uviedol po desiaty či päťdesiaty, skrátka po ikstýkrát za ostatných šestnásť rokov, že podmienkou pre skončenie vojny je neutrálny štatút Ukrajiny, teda žiadne NATO na Ukrajine.

O tom na mierovom samite vo Švajčiarsku nepadlo ani slovo. Ani slovo o potrebe nejakého európskeho bezpečnostného systému, ktorý bude zahŕňať aj Rusko. Keď vojna vo februári 2022 ešte len mala začať, Emmanuel Macron spomínal potrebu takého systému.

A tak k mieru nie sme ani o krok bližšie.

Ale vlastne toto sme očakávali.

Slabučký jazyk komuniké

V niečom sme sa prekvapenia dočkali. Tragika vojny a utrpenie ľudí bola pravdivo pomenovaná hneď v prvej vete komuniké. Vojna bola pomenovaná ako „pokračujúca vojna Ruskej federácie proti Ukrajine“. Tým bolo Rusko pomenované ako vinník.

Bolo to však nepriame a umiernené pomenovanie. Po tom všetkom, čo sme zvykli počúvať, sa dala očakávať formulácia obsahujúca tvrdšie priame slová odsúdenia. Akokoľvek píšem o spoluzodpovednosti západnej politiky za vznik vojny, spravidla nezabudnem zdôrazniť, že horúcu fázu vojny začalo Rusko a že je to odsúdeniahodné.

Slovo „odsudzujeme“ však v komuniké nezaznelo a nezaznela ani priama výzva na odchod ruských vojsk z ukrajinských území.

Komuniké obsahovalo záväzok signatárov rešpektovať princíp teritoriálnej integrity Ukrajiny, ale i tento princíp bol najprv formulovaný všeobecne, teda týkajúci sa každej krajiny sveta, a potom bola dodaná formulácia „vrátane Ukrajiny“. Človeku ľahko mohlo napadnúť, že rovnako sa to týka trebárs Srbska vo vzťahu ku Kosovu.

Troška vecnosti

Komuniké obsahovalo i niektoré vecné momenty, ako napríklad výzvy na výmenu vojnových zajatcov, návrat ukrajinských detí zadržiavaných v Rusku, odmietnutie hrozieb použitia jadrových zbraní, výzva k bezpečnému transportu ukrajinských poľnohospodárskych produktov do tretích krajín a podobne.

Kto by namietal? Len človek má pocit, že to je v komuniké preto, aby tam bolo aspoň čosi vecné.

A teraz príde prekvapenie.