Je letné popoludnie, sedíme vo firme I-center na okraji Bratislavy, pomaly sa dozvedám o vážnosti problémov, ktorým táto neveľká, ale dobre etablovaná, firma čelí v poslednej dobe. Nejde len o nich, firmy v oblasti stavebníctva sa ocitli tento rok v problémoch, aké údajne nezažili za posledných 20 rokov. Dôvodom nie je iba pokles záujmu o nehnuteľnosti, ale aj politika samospráv a vyššie dane. Práce aj peňazí je tak výrazne menej.
"Naša firma je na trhu od roku 1993, teda už viac ako 30 rokov. Tohtoročná situácia je veľmi zlá. Ak tento rok nebudeme v strate alebo neskrachujeme, tak už nikdy," uviedla pre Štandard konateľka spoločnosti Zuzana Klačanská.
Jej firma dodáva vo veľkých objemoch elektroinštalačné komponenty a za posledných 20 rokov si podľa vlastných slov "nepamätá, že by sa takto zle podnikalo".
Spoločnosť na daniach odvádzala štátu počas uplynulých rokov pravidelne od 500- do 650-tisíc eur ročne, pričom ide o celkové odvody z DPH, dane z príjmu, odvody do sociálnej a zdravotných poisťovní i dane z nehnuteľností. "Myslím si, že na firmu, ktorá má 24 až 25 zamestnancov sme štátu teda dali dosť, lebo sa snažíme všetko, čo štátu patrí, mu dať," vysvetlila pani Klačanská.
Problém cítia vo firme, ale musí o ňom vedieť aj štát. Stačí si uvedomiť nasledovný prepad na tom, čo odviedli štátu.
V roku 2022 firma odviedla približne 515-tisíc eur, no už v roku 2023 začali citeľné ťažkosti a odvody klesli na 385-tisíc eur. "Tento rok za 5 mesiacov sme odviedli štátu na DPH iba 68-tisíc eur," hovorí sympatická konateľka. Teda ak by celý rok pokračoval aj naďalej v zlom trende a nízkom záujme zákazníkov, spoločnosť by štátu za celý rok odviedla možno len tretinu toho, čo firma štátu dlhé roky platila.
Je len logické, že sa vo firme obávajú aj o budúcnosť zamestnancov. Vydržali všetko, aj ťažký kovid, aj rôzne výkyvy, ale teraz je to inak – a horšie.
Majú iba na výplaty. Nedarí sa vraj nikomu
"Síce mám veľmi na zreteli dobro našich zamestnancov, ale momentálne neviem nikomu zaručiť, že tu ešte o mesiac, o dva alebo o tri bude pracovať, a to sú ľudia, ktorí majú rodiny, hypotéky, úvery a malé deti," hovorí pani Klačanská, ktorá avizované kroky firmy zdôvodnila tým, že firma ledva zarobí na výplaty.
"Čo počúvam, tak spomedzi firiem v našej brandži tento rok nedarí nikomu," dodáva.
Má to svoje objektívne súvislosti. Dôvodom, prečo sa firmám napojeným na stavebnícky sektor nedarí, je dlhodobý pokles vo výstavbe. A tiež horšia platobná morálka zákazníkov, ktorí v tomto prípade nie sú jednotlivci, ale stavebné firmy a developeri. Tí často vykrývajú vlastné straty a platby dodávateľom odsúvajú na neskôr.
"Tým, že niektoré firmy nemajú na mzdy, ale stále ich vyplácajú, prestávajú platiť dodávateľom. Teda im budeme musieť zastaviť dodávky," vysvetlil podnikateľ zo severu Slovenska, ktorý ponúka rovnaký sortiment ako bratislavská firma, ale radšej nechcel byť menovaný. V zásade vníma situáciu úplne rovnako ako jeho konkurentka.
"Predpokladám, že pokles tržieb v mojej spoločnosti bude tento rok okolo 30 percent," dodal, pričom nevylúčil, že v najbližšej dobe bude zvažovať prepúšťanie niektorých zamestnancov.
O tom, čo sa deje, svedčia aj ďalšie čísla.
O 300 percent drahšia elektrina a 20-tisícová daň bez protislužby
Pokles vo výstavbe je sám o sebe ťažkým údelom firiem napojených na tento sektor. Situáciu však podľa predstaviteľov odvetvia zhoršujú aj rastúce ceny energií a tiež prístup mesta, ktoré podnikateľov zaťažilo výrazným zvýšením dane z nehnuteľnosti.
"Kupujeme od bánk drahé peniaze, máme drahé energie. Elektrinu sme mali zazmluvnenú do novembra minulého roka. Vtedy sme platili okolo 1 200 eur mesačne. Teraz platíme 3 100 eur mesačne," sťažuje sa bratislavská podnikateľka Zuzana Klačanská, ktorá ročný rast nákladov na energie u nich vo firme vyčíslila na zhruba 25-tisíc eur.
"To predstavuje plat jedného zamestnanca, ktorého v podstate musím prepustiť," dodáva.
To je však len jedna položka.
Bez akéhokoľvek avíza sa takisto zvýšila aj daň z nehnuteľností. "Ešte pred rokom alebo dvomi, sme platili približne 13 800 eur. Teraz nám prišiel pozdrav z magistrátu a pýtajú rovno 19 800 eur, takže o 6-tisíc eur viac, hoci absolútne neviem z akého dôvodu," vysvetlila, pričom nerozumie, prečo má mestu platiť takú vysokú daň.
Ich firma sídli v súkromnom objekte. "Okolo nás sú súkromné cesty, za používanie ktorých platíme - my si platíme zimnú údržbu, letnú údržbu, kanalizáciu aj osvetlenie. Čiže za čo platíme magistrátu takú vysokú sumu?" bráni sa podnikateľka.
So žiadosťou o vyjadrenie sme oslovili aj priamo magistrát mesta Bratislava, ktorý však na otázky neodpovedal.
Stavebníctvo zápasí s nízkym dopytom, tvrdia analytici
V roku 2023 zápasili s nižším dopytom viaceré spoločnosti, ktoré ponúkajú stavebný sortiment. Podľa dostupných informácií z Finstatu to vieme povedať napríklad o spoločnosti Ferona Slovakia, Thyssenkrupp Materials Slovakia či Slovenskej obchodnej aliancii stavebnín.
Ide o najväčšie spoločnosti svojho druhu, ktoré už zverejnili údaje za lanský rok. Na otázky Štandardu, ako sa im darí v tomto roku, však nechceli reagovať, takže možno iba hádať. Nie však o trendoch a celkovom prepade, pretože o tom, že stavebníctvo v tomto roku zápasí s nízkym dopytom, hovoria aj bankoví analytici.
Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák napríklad predpovedá, že výstavbu budov budú brzdiť stále vysoké úroky a klesajúca investičná aktivita v ekonomike. Výstavba infraštruktúry sa bude navyše musieť vyrovnať s prechodným obdobím, keď sa ukončia viaceré projekty financované z predchádzajúceho rozpočtovacieho obdobia.
"Nábeh stavebných projektov z nového rozpočtovacieho obdobia či plánu obnovy môže brzdiť nový politický cyklus. Skúsenosti z minulosti naznačujú, že s nástupom novej vlády často dochádza aj k prehodnocovaniu priorít, čo dočasne spomaľuje aj nábeh nových verejných projektov výstavby infraštruktúry," vysvetlil Koršňák.
Pesimizmus však mierne tlmia aj dobré správy. Jednou z nich je zníženie úrokových sadzieb Európskou centrálnou bankou o 25 bázických bodov a jej očakávané ďalšie znižovanie v septembri. To podľa analytikov pomohlo aj vývoju novej výstavby budov, ktorá podľa podľa analytika 365.banky Tomáša Boháčka rastie a mala by v raste pokračovať aj vo zvyšku stavebnej sezóny.
"V rámci opravy a údržby a inžinierskych stavieb boli hlavným stimulom aj vládne zákazky, ktoré by mali pokračovať v priebehu celej sezóny. Celkovo hodnotíme údaje ako uspokojivé, aj keď medziročné porovnanie za celý štvrťrok je naďalej slabšie. Zlepšenie za súhrnné štatistiky by sme však mohli vidieť už relatívne skoro po lete, keď by okrem ekonomických faktorov mala začať pomáhať aj štatistická báza (nižšie údaje v čase druhej polovice minulého roka)," uzavrel Boháček.
Ďalšou dobrou správou by malo byť, že objem stavebných prác v apríli 2024 dosiahol takmer 583 miliónov eur a medziročne vzrástol o 9 percent. Odvetvie stavebníctva tak začalo opäť rásť po štyroch mesiacoch medziročných prepadov, prvýkrát v tomto roku. Po zohľadnení sezónnych vplyvov sa stavebná produkcia medzimesačne zvýšila o 7,8 percenta. Mnohé firmy to však ešte stále necítia, a preto majú celkom opačné problémy.