Čínske automobilky požadujú odvetné clá. S európskymi výrobcami majú podobný záujem
Podobne ako skutočné vojny, aj tie obchodné často prechádzajú postupnou eskaláciou. Rýchly rast dovozu čínskych elektromobilov vyvolal reakciu európskych politikov, ktorí sa rozhodli skrotiť ho dodatočnými clami. Tie majú platiť od júla, definitívne majú byť schválené do začiatku novembra.
O minulotýždňovom rozhodnutí Európskej komisie Štandard už podrobne informoval. K aktuálne uplatňovanej sadzbe cla vo výške desať percent bude jednotlivým čínskym automobilkám pripočítané dodatočné clo v rozmedzí 17 až 38 percent. Sadzba sa odvíja od toho, či automobilky spolupracujú s Európskou úniou na vyšetrovaní dumpingovej podpory.
Čínska strana európskych predstaviteľov už v priebehu prípravy varovala, že zavedenie dodatočných ciel môže vyvolať odvetu. Objavil sa napríklad návrh na zvýšenie cla pre autá so spaľovacími motormi s objemom nad 2,5 litra z 15 nad 25 percent. To by zasiahlo najmä nemeckých výrobcov prémiových značiek.
Zdá sa, že Čína sa snaží do lobingu proti novým clám zatiahnuť aj európske automobilky. V utorok sa uskutočnilo rokovanie s vládnymi predstaviteľmi, na ktorom sa čínski výrobcovia dožadovali odvetného zvýšenia ciel. Na stretnutie za zatvorenými dverami, o ktorom informuje agentúra Reuters s odvolaním na čínsky denník Global Times, boli pozvaní aj zástupcovia BMW, Volkswagenu či Porsche.
Podľa informácií čínskeho denníka spojeného s tamojšou vládou bolo hlavným cieľom stretnutia vytvoriť tlak na Európu a lobovať proti prijatým clám.
Voľný trh ako spoločný záujem
Obchodná vojna nie je v záujme ani čínskych, ani európskych automobiliek. Európski výrobcovia za minulý rok vyviezli do Číny vozidlá za 19,4 miliardy eur, dovoz čínskych elektromobilov do Európskej únie mal hodnotu 9,7 miliardy eur. Uvalením ciel na jednej a druhej hranici by utrpeli automobilky na oboch stranách.
Pochopiteľné je zvlášť zapojenie nemeckých automobiliek do zmienených rokovaní. Vývoz do Číny tvorí zhruba 30 percent predajov nemeckých výrobcov. Nemecko je zároveň najväčším vývozcom silných áut s objemom motora nad 2,5 litra. Podľa čínskych údajov ich len od začiatku tohto roka do Číny predali za viac než 1,1 miliardy eur.
Problém sa bezprostredne týka aj Slovenska. To je v Európskej únii druhým najväčším exportérom automobilov s veľkými motormi a z pohľadu čínskych dovozov týchto vozidiel je na štvrtom mieste. Za tento rok už vyviezlo SUV v hodnote takmer 750 miliónov eur. Obchodná vojna medzi Čínou a EÚ by, naopak, prospela ďalším veľkým exportérom – Spojeným štátom americkým, Spojenému kráľovstvu a Japonsku.
S ohľadom na pomer obchodnej výmeny medzi Čínou a Európou môže starý kontinent stratiť oveľa viac, než môže získať. Navyše, s klesajúcou podporou elektromobility v Európe by mohli európske automobilky získať výhodu na relatívne slabom domácom trhu elektromobilov, zatiaľ čo stratia pozíciu na čínskom trhu prémiových áut so spaľovacími motormi, kde majú dosiaľ výsadné postavenie.
Automobilky na oboch stranách preto majú záujem skôr na nízkych clách než obchodnej vojne. Prostredie voľného obchodu im umožňuje realizovať svoje komparatívne výhody na jednotlivých trhoch. Zároveň sú nízke clá výhodné aj pre spotrebiteľov, ktorí si môžu kúpiť autá za nižšie ceny.
Čínska reakcia napokon môže prísť aj z inej strany. Tamojšie ministerstvo obchodu tento týždeň oznámilo začatie antidumpingového vyšetrovania európskych výrobcov tovaru z bravčového mäsa. Miestne firmy vládu tiež vyzvali, aby sa zaoberala dovozom mliečnych výrobkov z EÚ. Eskalácia obchodnej vojny tak môže zasiahnuť aj štáty, v ktorých automobilový priemysel nehrá dôležitú úlohu.