Čo milujem v meste v lete

Leto, to je slnko. Slnko, to je teplo. Teplo, to je výzva. A výzvy, to ja rád.

Už nás nejaký ten čas meteorológovia varujú, že bude v lete strašne teplo. Dobre vedieť. Na druhej strane som zvedavý, kedy nás začnú informovať o tom, že v noci bude strašná tma. Ale o inom som chcel, o tom teple v lete. V lete, v meste.

Chládok v bráne

Poznáte to. Idete rozpáleným sídliskom k svojmu činžiaku, asfalt sa vám lepí na topánky, mapy potu spod pazúch sa rozšírili už na celý zvršok a v ústach máte len vyschnuté sliny, čiže nič. Potom však odomknete bránu vášho vchodu a okamžite vás zaplaví vlna príjemného chládku, ktorý sa v paneláku udrží aj v tých najväčších tropických horúčavách.

Tento pocit som miloval od detstva a naposledy som sa z neho potešil približne pred hodinou. A preto ma dokáže naozaj riadne nasrdiť, keď nejaký samozvaný barákový klimatológ nechá počas letných výpekov otvorené oba vchody, aby nám lenivcom a zadubencom vyvetral prízemie, pričom nemá ani len poňatia o presnom opaku svojho konania. Je to skrátka jeden z tých prípadov v živote, keď úplne dokonale platí staré známe – aktívny blbec je horší než triedny nepriateľ.

Zmrzlina

Keď je vonku teplo a vám z toho, paradoxne, zamrzne mozog, nie je to nič príjemné. Ak však lížete zmrzlinu, tak človek tiež vypne, ibaže tento „reset“ je úplne inej kvality. Je to také to typické „čumenie do blba“, ibaže lepšie.

Zmrzlín máme dnes už toľko druhov, že sa to nedá ani spočítať, ale pokojne by ich mohol byť aj milión, ak by nebola citrónová, bolo by to všetko celkom zbytočné. Citrónová zmrzlina je, minimálne pre mňa – aj keď viem, že je nás takých viac –, akýmsi základným a nenahraditeľným prvkom v celom zmrzlinovom svete. Povedz mi, akú máte citrónovú a ja ti poviem, aká je tvoja zmrzlináreň. Citrónová odhalí všetko. Citrónová na hrad! Kráľovstvo za citrónovú!

Poviem vám, od detstva až po približne môj tridsiaty rok som si vždy, keď som si dával zmrzlinu, nechal načapovať do kornútka, aspoň jeden kopček citrónovej. Keď som to po prvýkrát porušil, tak som asi dva dni nebol celkom vo svojej koži. Inak, akože aj nanuky nie sú celkom na zahodenie, ale proti zmrzline sú iba ako fast food proti domácej kuchyni. Chápeme sa?

Pivo na Hlavnej

Aby som to ešte upresnil, mali by to byť pivá, malo by to byť večer a, pochopiteľne, by to malo byť na letnej terase nejakého z mnohých tamojších podnikov. A ak by som to chcel dotiahnuť do úplnej dokonalosti, malo by to byť po mojom poslednom divadelnom predstavení v sezóne.

V podstate ide o jeden z mojich základných predobrazov idyly ako takej. Vonku sa už pomaly začína stmievať, pofukuje jemný letný vánok, Hlavná ulica sa vôbec ešte nechystá spať. V spoločnosti dobrých priateľov si človek sadne za stôl a vychutnáva si ten čas, kým ho obslúžia a položia pred neho tú prapodstatu všetkého pitia, čiže pivo.

Prvé dúšky sa ani nedajú opísať, je to slasť, ktorá dokáže vykvitnúť do blaženosti naozaj len v lete. Netvrdím, že vychutnať si takéto momenty sa nedá aj v inej lokalite nášho mesta, ale tá Hlavná ulica je prosto čarovná. Ľudia si po nej korzujú, nikam sa neponáhľajú, už len tá predstava ma núti zavrieť oči a v duchu sa tam preniesť.

Ženská krása

Toto je taký tenký ľad, že si ani nie som celkom istý, či sa naň vôbec vydať. Stačí jedno nevinné slovíčko navyše a môžem sa prepadnúť do mačistickej priepasti, z ktorej už niet návratu. Ale keďže som dobrodružnej povahy a mám ústny súhlas od manželky, tak idem na to. Aha, tak práve teraz mi povedala, že ten súhlas nemám, ale že nech pokojne idem na to. Tak viete čo, ja na to nejdem, veď aj tak je jasné, čo som vlastne chcel napísať. No nie?