Po 25 minútach sme mali v rukách šesť bodov a na kopačkách ozajstnú hernú prevahu. Futbal sa však hrá deväťdesiat minút. Zahodili sme šancu nadviazať na výkon a výsledok proti Belgicku a s tým aj prvú šancu na postup do osemfinále.
Milan Škriniar po zápase medzi Slovenskom a Ukrajinou na EURO 2024. Foto: Profimedia
|
Ukrajine sme darovali tri body. Hrala o život na Eure a dlho nehrala dobre. Nevyužili sme jej psychickú ťažobu znásobenú nevýrazným vstupom do zápasu, sami sme ju postavili na nohy a odhodili sebavedomie, oprávnene zvýšené po zdolaní topfavorita skupiny. Prvýkrát sme na šampionátoch prehrali zápas, v ktorom sme viedli.
Postupne sa vytratila intenzita, s ňou kumšt, futbalovosť a po obrate skóre sme sa napriek záverečnej snahe nezbavili ťažkopádnosti. Veľká škoda, pretože dvadsaťpäť minút to bol jednoznačne náš zápas a nakoniec z neho odchádzame naprázdno, hoci Ukrajina nepotrebovala na zvrat prvotriedny výkon a nevypracovala si drvivú prevahu.
Dva rozdielne polčasy
Málokedy sme videli národný tím herne dominovať tak ako na začiatku zápasu proti Ukrajine. Vyhrávali sme súboje, získavali odrazené lopty, lepšie sme kombinovali. Bola radosť sledovať nasadenie, opatrnosť nebola v našom počiatočnom repertoári.
Stred poľa mal dianie v moci, Stano Lobotka pridal ďalší ukážkový výkon, distribuoval prihrávky, menil tok našich akcií, do ktorých sa pridávali šikovní krídelníci. Lukáš Haraslín ako prvý zamestnal Anatolija Trubina, po dvoch kľučkách v šestnástke prinútil brankára k zákroku nohou. Vzápätí Matvijenko skrútil Hanckov center na Ivana Schranza, ktorý zblízka napálil loptu do Trubina. Gólman Benficy Lisabon dostal prednosť pred Andrijom Luninom, ktorý pohorel pri prehre 0 : 3 s Rumunskom.
Trubin stihol vyraziť aj priamy kop Dávida Hancka, ale v 18. minúte sme už vyhrávali. Haraslín a Hancko zahrali peknú etudu pri vhadzovaní. Haraslín to prepustil Hanckovi, ale zároveň sa rozbehol za chrbát obrany, dostal loptu od nášho ľavého obrancu a poslal center na gólovú hlavičku Ivana Schranza. Dlhé obdobie hľadáme strelca, na Eure je ním nečakane krídelník pražskej Slavie. Žiadny náš futbalista nedal za Česko-Slovensko a Slovensko dva góly na záverečnom turnaji majstrovstiev Európy.
Ivan Schranz so spoluhráčmi sa teší z gólu do siete Ukrajiny. Foto: Profimedia
Škoda ešte dvoch Haraslínových akcií v prvom polčase. Pri prvej sa uvoľnil v pokutovom území, ale nevystrelil, pri druhej v 44. minúte sme ukážkovo získali loptu, Dudova prihrávka nešla Haraslínovi do behu, aj tak sa mu však podarilo vystreliť, ale Trubin vyrazil. Na dlhé minúty to bola naša posledná koncovka.
Vedeli sme, že najväčšou silou Ukrajiny je rýchly prechod do útoku. Zamedzenie kontrám bolo čitateľné v našej hre. V prvom dejstve sa súper dostal do troch, zakončil iba pri poslednej z nich. Michailo Mudryk prešprintoval Denisa Vavra, ale Martin Dúbravka znamenite zakročil. Ešte predtým sa Pekarík vyznamenal zblokovaním koncovky inak nevýrazného Artema Dovbyka, najlepšieho strelca španielskej ligy.
Ďalšiu šancu mu pri spolupráci s Andrijom Jarmolenkom prekazil Vavro a Dúbravka vzápätí vytlačil na pravú žrď prízemnú strelu obrancu Oleksandra Tymčika. Ukrajinci sa postupne dostali do hry. Nemajú tvorivejších hráčov, ale kľúčom bola energia, zlepšený pohyb, vypnutie útlmového režimu.
Mrzieť nás musí najmä skutočnosť, že nás zdolalo mužstvo, ktoré je síce o dvadsať miest vyššie vo svetovom rebríčku, ale ktorého herná kvalita nebola v dusseldorfskom zápase podstatne vyššia. Neboli sme pod dusivým tlakom, neboli sme prinútení robiť vážne chyby. Dopustili sme sa ich nevynútene.
Najskôr v 54. minúte stratou lopty pred ukrajinskou šestnástkou a odkrytím priestoru. Akciu potiahol Mudryk a aj keď sme mali vo chvíli finálnej prihrávky Oleksandra Zinčenka v pokutovom území šesť vracajúcich sa hráčov, stredopoliar Mykola Šaparenko strieľal z hranice pokutového kopu nekrytý a sám.
Potom sme už nevedeli chytiť útočné tempo a preklopiť zápas naspäť na našu stranu. Prehrávali sme súboje, častokrát prišla nesprávna reakcia v útočných činnostiach a, bohužiaľ, aj v obrane.
Všetko vyvrcholilo v 80. minúte, akurát v neutrálnejšej fáze, keď sa už vytrácal nový ukrajinský esprit. Šaparenko poslal z hĺbky našej polovice pas na striedajúceho stredného útočníka Romana Jaremčuka. Lopta preletela cez Škriniara a keďže Dúbravka nevybehol včas, Jaremčuk dostal po znamenitom spracovaní maličký priestor na zakončenie ľavou nohou, stihol zasiahnuť loptu špičkou kopačky a kapitulovali sme.
Oleksandr Zinčenko oslavuje asistenciu na prvý gól Ukrajiny v súboji so Slovenskom. Foto: Profimedia
Prvý polčas patril zväčša nám, vyhrali sme ho 1 : 0, keď sme vyprodukovali smerom dopredu viac ako v celom víťaznom súboji s Belgickom. Druhý polčas patril takmer kompletne Ukrajincom, vyhrali ho 2 : 0. Tentoraz sme nemali toľko športového šťastia ako proti Červeným diablom. Šaparenko a Jaremčuk zakončili ukážkovo, kým Lukakuova neefektívnosť nám pomohla. Teraz sme pomohli my Ukrajincom, preto majú tri body a naši nič.
Ukrajina opäť povstala z popola
Ukrajina povstala v prekérnej situácii. Serhij Rebrov si ako hráč pamätá MS 2006 v Nemecku, na ktorých národný tím debutoval a prvý zápas prehral so Španielmi 0 : 4. Napriek debaklu sa nakoniec dostal senzačne do štvrťfinále, kým jeho prvý premožiteľ vypadol o kolo skôr. Taká je realita veľkých futbalových turnajov.
Ukrajina našla počas 96 hodín od ponižujúcej prehry s Rumunskom silu na to, aby sa vzchopila. Hráči sa zrejme naučili žiť a pôsobiť s odporovou mentalitou. Preukázali ju už na jar, veď v marcovej baráži otočili oba súboje – s Bosnou a Hercegovinou aj s Islandom – presne ako teraz proti našim. Tréner Rebrov má v tíme štrnásť hráčov zo štyroch domácich klubov, ktoré žijú v inej realite ako zvyšok futbalovej Európy. Ligová súťaž sa hrá za zatvorenými dverami. Zápasy neraz prerušili sirény protilietadlovej obrany.
Milan Škriniar a brankár Martin Dúbravka sledujú gól Romana Jaremčuka. Foto: TASR/Martin Baumann
Hráči hovorili po úvodnej prehre, že cítia voči domácej verejnosti dlh. Presakovali síce informácie o nezhodách, o frakciách vnútri tímu, o zhoršenej komunikácii medzi hráčmi a Rebrovom. Aj z domova prišla obrovská vlna kritiky, z médií aj sociálnych sietí. Častokrát sa objavovali výčitky typu „vstupujete do zápasu zahalení do národnej vlajky, ale po pár minútach vidieť, že nie ste hodní reprezentačného dresu“.
Tréner spomenul už pred zápasom jednu pravdu, ktorú ho naučil Valerij Lobanovskij, tvorca troch úspešných generácií Dynama Kyjev: „Hráč musí veriť trénerovi, nie novinárom. Len tréner vidí hráča každý deň, na tréningoch, cvičeniach, v pracovnom nasadení a len tréner vie objektívne zhodnotiť jeho výkon.“
Ukrajinci mali namále aj proti našim. Vďaka Šaparenkovmu gólu však ožili a udržali sa v hre o osemfinále. „Zareagovali sme lepšie ako v prvom zápase a zaslúžili sme si víťazstvo. Na hráčov som nemusel kričať. Len som im v prestávke povedal, aby nehľadeli na stav, aby sa nebáli a aby do toho išli naplno,“ konštatoval Rebrov.
Rozdielne lavičky
Zmenu urobil v každej formácii: v bráne bol Trubin, ktorý pred ME zachytal výborne pri bezgólovej remíze s Nemeckom; na pravej strane obrany nahradil Tymčik Konoplju; v strede poľa hral Bražko namiesto veterána Stepanenka a Jarmolenko, ďalší zo starej gardy, dostal na pravom krídle prednosť pred Cyhankovom, ktorý sa proti našim vôbec neobjavil na ihrisku.
Kľúčom k víťaznému ťahu však bola odvaha trénera stiahnuť bezfarebného Dovbyka, ktorého Ukrajinci nedokázali zapojiť do akcií. Prišiel útočník Roman Jaremčuk, ktorý hosťoval z Belgických Brúgg vo Valencii a postaral sa o trojbodový zásah.
Naša zostava sa nezmenila. Oprávnene. Zápas ukázal, že nemáme na lavičke hráčov, ktorí by pozdvihli latku výkonu. Bénes, Strelec a ani Suslov nepriniesli žiadne oživenie v ofenzíve, chvíľku hral aj tínedžer Leo Sauer.
Obrovskou stratou môže byť absencia Dávida Hancka. Po hodine hry musel odstúpiť kvôli svalovému zraneniu na ľavej nohe. Zdá sa, že pred kľúčovou skúškou proti Rumunsku bude musieť tréner Calzona hľadať riešenie. Zrejme zvolí Adama Oberta, ktorý odohral tridsať minút.
Dávid Hancko v opatere lekárov počas zápasu Slovensko – Ukrajina. Foto: Profimedia
Výkričníkom je ofenzívny výkon v druhom polčase. Vytratili sa v ňom Haraslín aj Schranz. Róbert Boženík je azda jediným útočníkom na Eure, ktorý sa v dvoch zápasoch nedostal do žiadnej koncovky. Bojuje ako lev, nabehá kilometre, pracuje pre mužstvo, neustále má na chrbte zavesených súperových zadákov, ale takmer každé jeho zapojenie do hry sa odohráva chrbtom k bráne.
„Chlapcom nič nevyčítam. V prvom polčase sme nevynaložili veľa energie. Po zmene strán sme očakávali súperov nápor, tridsať minút bol lepším tímom a vďaka svojej kvalite to využil. Zaslúži si maximálny rešpekt,“ povedal Francesco Calzona.
Veľa vecí sa už zmeniť nedá. Aká veľká je kapacita Calzonovho tímu, ukáže ďalší zápas. Máme pred ním stále tri body a ešte druhý pokus získať štvrtý, možno postupový. Kým budeme hrať s Rumunskom, budeme vedieť, ako sa skončili štyri skupiny (A – D) a čo na postup potrebujeme.
Na ihrisku vyzeráme lepšie, energickejšie a futbalovejšie ako pred tromi rokmi. Nutný je však ešte jeden výsledok. Na dosah bol už teraz. Nenechajme si ujsť aj druhú šancu.
