Poľsko má tradíciu studenej občianskej vojny s hlbokými čistkami v celej štátnej správe po zmene vlády - a áno, aj vo verejnoprávnej televízii, ktorá je tam silne spolitizovaná. Po nástupe vlády pod vedením Občianskej platformy došlo k ďalšej dôkladnej čistke, v niektorých ohľadoch ešte brutálnejšej ako za PiS.
V Echu už písali o výmene vedenia Poľskej televízie (TVP) na hranici zákonnosti a pravdepodobne aj za ňou, ktorá sa skončila prítomnosťou polície v sídle televízie. V tom čase sa proti konaniu premiéra Donalda Tuska ozvali aj novinárske organizácie, ktoré boli predtým veľmi kritické voči PiS a fungovaniu TVP.
Medzitým sa boj presunul do zahraničnej politiky. Platforma sa netají zámerom vymeniť veľkú časť diplomatického zboru, pričom oficiálne sa hovorí o odvolaní 50 veľvyslancov. Tu však vláda nemá voľnú ruku, vymenovanie a odvolanie veľvyslancov musí kontrasignovať prezident Andrzej Duda. Hoci je oficiálne nestraník, pochádza z PiS a je považovaný za jej človeka. Očakávalo sa, že bude blokovať zmeny plánované Tuskom. Podľa prvých správ v poľských médiách sa však krízu v diplomatickom zbore podarilo zažehnať.
Vláda sa údajne dohodla s prezidentom
Duda prisľúbil, že podpíše kandidátov na veľvyslancov, ktorých mu vláda predloží. Výmenou za to mala vláda odvolať len tých šéfov zahraničnej služby, ktorí už strávili v zahraničí tri alebo štyri roky, čo je štandardná doba vyslania. Prezident teda nemal blokovať Tuskových nominantov, pokiaľ Tusk predčasne neodvolá veľvyslancov vyslaných za PiS.
Táto dohoda však padla. Obe strany sa navzájom obviňujú z jej porušenia. Vláda tvrdí, že napriek prísľubu Duda nepodpísal žiadnych navrhovaných nominantov. Zároveň nie je tajomstvom, že Tusk bol z dohody frustrovaný. Tempo, akým sa mala výmena veľvyslancov rozložiť na niekoľko rokov, sa mu zdalo neprijateľne pomalé. Rozhodol sa preto prezidenta obísť.
Plánuje veľvyslancov odvolať "na konzultácie" a nahradiť ich chargé d'affaires, ako sa nazýva vedúci veľvyslanectva bez hodnosti veľvyslanca. Odvolanie na konzultácie je diplomatický prostriedok, ktorý sa zvyčajne používa na vyjadrenie nespokojnosti s činnosťou krajiny, v ktorej veľvyslanec pôsobí.
Chargé d'affaires je zvyčajne osoba zodpovedná za zahraničný úrad v neprítomnosti veľvyslanca. Ak sa plánuje vyslanie chargé d'affaires namiesto veľvyslanca, ide opäť o diplomatický prejav nespokojnosti. Využitie týchto mechanizmov z dôvodu domácich problémov je skôr zriedkavé. Partnerské krajiny to nemusia pochopiť. Zmeny sa plánujú alebo sa už uskutočnili na niektorých najdôležitejších postoch, ako sú USA, NATO alebo Čína, ale napríklad aj v Taliansku.
Zatiaľ čo vzťahy v Európe to pravdepodobne neovplyvní, Peking je na druhej strane citlivý na protokol. A chargé d'affaires má menšiu moc. Zatiaľ čo veľvyslanec má právo obrátiť sa na hlavu štátu, chargé d'affaires sa môže obrátiť len na ministra zahraničných vecí. Chargé d'affaires sa v diplomatickom protokole tiež radia za veľvyslancov. Pripravovaný krok poľskej vlády je preto skutočne nezvyčajný. Očakáva sa, že k zmenám dôjde koncom júla.
Za touto zmenou sú, samozrejme, osobné a vnútropolitické dôvody
Hoci sa PiS a Platforma nezhodujú vo väčšine otázok, zahraničná politika medzi ne nepatrí. Obe strany vidia rovnaký význam v spojenectve s USA a NATO, nepriateľstve voči Rusku a podpore Ukrajiny. Existujú nezhody v otázke EÚ a Nemecka, ale diplomacia nie je len o týchto pozíciách.
Výmena veľvyslancov nie je v mnohých systémoch ničím výnimočným. Napríklad v USA tradične rezignujú všetci veľvyslanci pri zmene prezidenta. Nie je tajomstvom, že drvivá väčšina z nich sú politickí nominanti. Je to bežná odmena pre významných podporovateľov. Politickí nominanti nie sú neznámi ani v Českej republike. Zoznam veľvyslancov je zvyčajne predmetom rokovaní medzi Hradom a Černínskym palácom, ale prípadné spory sa na rozdiel od Poľska medializujú. Vláda tiež zvyčajne rešpektuje rozhodnutia svojej predchodkyne. Fialová teda nebránila vyslaniu Vojtěcha Adama do Fínska, hoci bol jednoznačne človekom Andreja Babiša.
Výmena veľvyslancov je bežná aj v Poľsku. Rovnako ako v prípade TVP je nezvyčajná Tuskova razancia, rýchlosť a ochota ohýbať pravidlá. Tusk vie, že si to môže dovoliť, pretože jeho kroky nie sú ani zďaleka pod takou kontrolou ako tie, ktoré urobil za PiS, pretože to myslí dobre.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.