Petr Drulák

Prezident Macron reagoval na debakel svojej strany v európskych voľbách vyhlásením predčasných parlamentných volieb. Poslednú júnovú nedeľu čaká Francúzsko prvé kolo a o týždeň na to druhé. O tri týždne neskôr sa začínajú v Paríži olympijské hry. Ich bezpečnosť bude vyžadovať mimoriadnu politickú pozornosť, tú však pravdepodobne budú pohlcovať povolebné vyjednávania.

Nebudú jednoduché, keďže podľa prieskumov sa nijaká vládna väčšina v novom parlamente nerysuje. Najsilnejšie Národné združenie Marine Le Penovej očakáva niečo vyše tretiny hlasov, ľavicová koalícia Nový ľudový front môže počítať s minimálne štvrtinou a menej ako pätina čaká na Macronovu stranu. Koalícia medzi týmito tromi blokmi je ťažko predstaviteľná, hrozí chaos. Môže sa však stať, že všetku moc prevezme Macron.

Republikáni ilustrujú prebiehajúcu ideologickú bitku

Na prvý pohľad nemusí byť zrejmé, prečo by absencia jasnej vládnej väčšiny mala prinášať nejaké väčšie problémy. Koniec koncov, Macron od svojho druhého zvolenia nijakú väčšinu nemá. Jeho koalícia má síce najviac kresiel, ale ak potrebuje niečo presadiť, musí hľadať spojenectvá, často s umiernenými republikánmi. Od júla sa však rysuje iná situácia. Macronova koalícia už nebude najväčším z troch politických blokov, ale najmenším, bez šance dosiahnuť väčšinu spojením s republikánmi alebo inou menšou stranou. Republikáni sa v posledných týždňoch rozpadli. Keď ich predseda Eric Ciotti začal vyjednávať o predvolebnej spolupráci s Marine Le Penovou, vedenie ho vylúčilo. Ciotti sa však obrátil na súd a ten vylúčenie zrušil.

Strana sa rozdelila: 62 republikánskych kandidátov ide do volieb s podporou lepenistov, zatiaľ čo štyri stovky spojenectvo s Národným združením odmietajú. Tí prví majú na kreslo nepomerne väčšiu šancu ako tí druhí. Voľby ukážu, čo zostane z tejto kedysi mocnej strany spojenej s De Gaullom, Pompidouom a Chiracom. Ale ani najväčší mysliteľný úspech ju nevytiahne z druhoradosti.