Myjavské folklórne slávnosti priniesli skutočnú lahôdku: unikátnu výstavu ľudových krojov

Organizátori predstavili výstavu ako jednu z prvých súčastí programu v rámci tematického okruhu Myjavského sviatku folklóru, ktorý bol obsahovo zameraný na etnickú rozmanitosť Slovenska.

„Expozíciu výstavy Vítaní hostia v SNM – Múzeu SNR v Myjave tvorí takmer 300 kusov odevných súčastí z meštianskeho a remeselníckeho prostredia pravnianskej oblasti,“ uviedla manažérka občianskeho združenia Hornonitrie Radka Tarabčíková.

Zastúpenie tu majú všetky obce, v ktorých žili Nemci a ich potomkovia žijú dodnes. „Ide o obce Nitrianske Pravno/Deutsch Proben, Tužina/Schmiedshau, Kľačno/Gajdel, Malinová/Zach a Chvojnica/Fundstollen,“ dodala autorka výstavy.

Výstavu pripravila v úzkej spolupráci s Hornonitrianskym múzeom v Prievidzi v zastúpení etnologičky Lívie Oršulovej. Tvoria ju zbierkové predmety múzea, najmä veľmi vzácne – zlatom a striebrom vyšívané čepce – koke, ale aj sviatočné odevy zapožičané z obecných múzeí v Tužine, Kľačne, či v Malinovej.

Súčasti niektorých odevov pochádzajú zo súkromných zbierok rodiny Richter z Nitrianskeho Pravna a rodiny Kobzovej z Kľačna.

Návštevníci tak môžu obdivovať mužské i ženské sviatočné odevy z obdobia konca 18. storočia až do začiatku 20. storočia. „V súčasnosti počtom nenápadná nemecká menšina bola v minulosti fenoménom, ktorý zásadne ovplyvnil všetky oblasti života vtedajšej spoločnosti na dnešnom území Slovenska,“ ozrejmila Lívia Oršulová.

Najvýznamnejšími centrami nemeckého osídlenia sa stali v 11. a 12. storočí na západe krajiny okolie Bratislavy, na východe začiatkom 13. storočia horný a dolný Spiš a napokon na strednom Slovensku v 13. a 14. storočí oblasť nazývaná Hauerland.

„Pre nás sú dôležité regióny Kremnica a okolie, pretože Handlová patrí tiež do hornonitrianskej oblasti, a ďalej okolie Nitrianskeho Pravna a okolitých obcí, ktoré majú aj svoj nemecký názov a táto lokalita sa označuje ako Hauerland,“ zdôraznila Oršulová.

Ľudový kroj karpatských Nemcov charakterizovali nádherné estetické výtvory ručnej práce vtedajšieho ľudu. „Výrazným prvkom zdobenia bola hodvábom vyšívaná pravnianska výšivka. Na meštianskom odeve prievidzských a pravnianskych žien sa uplatňovala približne do polovice 19. storočia,“ vyjadrila sa Tarabčíková.

Vyšívali ženské oplecká, čepce aj zástery. Najkrajšia výšivka sa však zachovala na dlhých obradových svadobných šatkách, ktoré Nemky nazývali dreme.

„V expozícii sú vystavené tri takéto vzácne šatky, ktorým dominuje výrazná červená, ale aj nenápadná maslová farba s motívmi renesančných kytíc a symbolov v podobe vtáčikov, granátových jabĺk, srdiečok a tulipánov,“ doplnila autorka výstavy.   

Kroje v Poluvsí sú tiež veľmi pekne vyšívané regionálnou pravnianskou výšivkou, hoci v Poluvsí Nemci nežili. „Zaujímavosťou však je to, že vyšívať pravniansku výšivku sme sa učili od nášho umeleckého vedúceho Andreja Richtera,“ vysvetlila Tarabčíková. 

Ich obec, zvyky a tradície, ktoré si zachovali, hrdo reprezentujú členovia folklórnej skupiny Lubená, ktorá získala aj titul Nositelia tradícií.

V prípade krojov platilo v minulosti dvojnásobne, aký je dôležitý prvý dojem. Z kroja bolo totiž možné vyčítať, odkiaľ daná osoba je, občas dokonca aj konkrétnu dedinu, sociálne postavenie, remeslo, náboženskú príslušnosť, ale aj zručnosť osoby a jej cit pre krásu.

„V odievaní platili prísne pravidlá – regule podľa príslušnosti k spoločenskej vrstve, náboženstva aj podľa veku a stavu nositeľa. Svoj odev museli týmto pravidlám prispôsobovať roľníci, remeselníci i mešťania. Samozrejme, najhonosnejší a najzdobenejší odev prislúchal práve mešťanom vo vtedajšom Nemeckom Pravne, ktorý môžeme vidieť aj na našej výstave,“ uzavrela Tarabčíková.