Vek prekáža investíciám menej, ak si ho uvedomujete

Ekonómovia Fabrizio Mazzonna a Franco Peracchi v článku pre Journal of Political Economy skúmali presne túto otázku. Využili na to dáta zo štúdie HRS - Health and Retirement Study, ktorú od roku 1992 robí University of Michigan a zahŕňa 20-tisíc Američanov vo veku nad 50 rokov.

Tieto dáta obsahujú nielen štatistické údaje o vývoji bohatstva domácnosti na 13 rôznych druhoch aktív, ale merajú aj mentálne schopnosti. Okrem samozhodnotenia vlastnej pamäti podstúpia respondenti aj jednoduchý test – zopakovanie 10 slov okamžite po prečítaní pýtajúceho sa a potom znova po niekoľkých minútach. Tento test sa robí s tými istými respondentmi opakovane pri každom novom zbere dát. Umožňuje to nielen merať zmenu pamäťových schopností v čase, ale zároveň porovnať vnímanie vlastných schopností s reálne nameranými hodnotami.

Nie je prekvapivé zistenie, že s rastúcim vekom sa zhoršuje mentálna výkonnosť a to vedie k finančným stratám. No zaujímavé bolo skúmanie uvedomenia si tohto faktu. Čím menej si človek uvedomuje ochabovanie svojich mentálnych schopností, tým vyššiu stratu bohatstva zaznamenáva. Tento efekt je negatívne naklonený smerom k tým ľuďom, ktorí na začiatku vykazovali lepšie pamäťové schopnosti a vyššiu mieru bohatstva ako priemer.

Autori to vysvetľujú ako efekt „overconfidence“, teda „nadmernej sebadôvery“. Mentálne nadpriemerne výkonní ľudia viac veria svojmu intelektu a sú menej schopní zaznamenať (alebo priznať si) jeho úpadok. Následne to vedie k tomu, že s rastúcim vekom nezvýšia opatrnosť pri narábaní s majetkom a dopúšťajú sa väčších chýb. Výskumníci v tom vidia aj makroproblém – táto skupina ľudí totiž vo svojich rukách drží nemalé percento ekonomiky.

Autori varujú, že prenesenie zodpovednosti za vlastné financie na iné osoby či inštitúcie nemusí byť univerzálnym riešením. Ak už prišlo k úpadku mentálnych schopností človeka, aj samotné rozhodnutie o výbere zodpovedného správcu môže byť týmto stavom negatívne ovplyvnené. Jediný návrh sú regulačné zásahy v podobe vytvorenia predpripravených exitových stratégií pri niektorých finančných nástrojoch, najmä vo forme anuít. Ani to však nemôžeme považovať za univerzálne a praktické riešenie, hodí sa možno tak na podielové fondy a iné inštitucionálne spravované portfóliá.

Jediným univerzálnym odporúčaním je zachovať si pokoru pred vlastnými schopnosťami, mať vopred pripravený plán na horšie mentálne časy a vybudovanú opornú sieť v podobe spoľahlivej rodiny, priateľov a dobre preverených finančných profesionálov.