Piekli sladkosti, rozišli sa s Vatikánom, hrozí im bankrot. Bizarná kauza španielskych sestier

Prípad, ktorý sa odohráva v Španielsku, však skutočne vyzerá bizarne. Jeho jadrom je konflikt klarisiek z kláštora v meste Belorado s arcidiecézou Burgos, na čele ktorej stojí arcibiskup Mario Iceta. 

Tvrdý manifest

Začiatok môžeme datovať na 13. máj, keď rehoľníčky nečakane zverejnili svoj manifest, v ktorom oznámili, že už neuznávajú autoritu katolíckych biskupov a pápeža Františka. Ich zdôvodnenie je dlhé, má päť strán a 70-stranovú prílohu. V ňom sestry vedeniu katolíckej cirkvi vyčítajú rôzne veci od odchýlenia sa od doktríny, ktorú spájajú s Druhým vatikánskym koncilom, až po reakciu na pandémiu COVID-19 či najnovšie povolenie žehnať homosexuálne páry. Počas celého tohto obdobia podľa nich museli katolíci trpieť "mlčaním našich pastierov", ktorí "nechali svoje ovce osamote a bezmocne čeliť vlkom".

"Od Petrovho stolca sme dostávali protirečenia, zmätok a dvojzmysel, nejednoznačnosť, nedostatok jasnej doktríny, ktorá je v búrlivých časoch o to potrebnejšia, aby sme pevnejšie držali kormidlo,“ píše sa ďalej v liste. Jeho záverom je prehlásenie, že klarisky prechádzajú pod autoritu exkomunikovaného a falošného biskupa menom Pablo de Rojas.

Exkomunikovaný biskup

Agentúra CNA uvádza, že Rojasa vraj vysvätil za kňaza v roku 2005 bývalý nemecký jezuit Derek Schell, pričom za biskupa ho údajne vysvätil v roku 2010 Ricardo Subirón. Toho zas za biskupa vysvätil Clement Domínguez, ktorý sa v roku 1976 vyhlásil za pápeža Gregora XVII. a hlavu takzvanej Palmariánskej cirkvi. Teda cirkvi, ktorá vznikla v španielskom meste Palmar de Troya, odčlenením sa od katolíckej cirkvi krátko po Druhom vatikánskom koncile.

Rojas dnes tvrdí, že k zmienenej cirkvi nepatrí a vystupuje pod hlavičkou Zbožnej únie svätého Pavla apoštola, ktorú založil ešte v roku 2005. Dodajme, že Rojas bol v roku 2019 exkomunikovaný po tom, čo sa predstavil ako biskup a chcel sláviť omše vo farnostiach v meste Bilbao.

Nuž a biskupom Bilbaa bol vtedy Mario Iceta, ktorý je teraz arcibiskupom Burgosu a rieši situáciu s klariskami z Belorada.

Cirkevný súd

Arcibiskup Iceta dal po zverejnení manifestu klariskám lehotu na predstúpenie pred cirkevný tribunál a odvolanie svojho vyhlásenia o vystúpení z katolíckej cirkvi. Biskup však nepredvolal pred tribunál všetkých šestnásť rehoľníčok, ktoré obývajú kláštor, ale len desať, ktoré navyše rozdelil do dvoch skupín.

Americký portál The Pillar s odvolaním sa na vlastné zdroje informuje, že sa tak deje preto, že s vyhlásením nemuseli súhlasiť všetky klarisky z kláštora a biskup im tak chce dať možnosť vyhnúť sa exkomunikácii. To inak naznačuje aj vyhlásenie španielskej biskupskej konferencie, kde sa uvádza, že "posledný vývoj ukázal, že nie všetky sestry súhlasia s 'listom' svojej predstavenej".

Okrem toho, päť najstarších mníšok vzhľadom na vysoký vek a obavu, že si neuvedomujú závažnosť prípadu, nie je zaradených do konania vôbec. Rovnako sa súdne konanie netýka sestry Maríe Amparo, ktorá požiadala o odchod z komunity, keď sa dozvedela o plánoch ostatných rehoľných sestier vystúpiť z cirkvi.

Ostáva teda desať klarisiek, ktoré mali byť pri súdnom konaní rozdelené do dvoch skupín (po tri a sedem), pričom jednotlivé skupiny mali určené rôzne termíny pojednávaní – 16. a 21. jún. Termín sa však zmenil, pretože rehoľníčky, ktoré boli predvolané na 16. jún, požiadali o odklad, a tak sa obe pojednávania mali konať 21. júna.

Exkomunikované sestry

Dnes však vieme, že sa tak nestalo. Vyplýva to z príspevku rehoľníčok, ktorý zverejnili na sociálnej sieti Instagram v deň, keď sa malo konať pojednávanie. A teraz už aj z tlačovej konferencie arcibiskupa Maria Icetu a tajomníčky celosvetovej federácie klarisiek, sestry Carmen Ruiz, ktorá sa uskutočnila v pondelok (24. júna). Na nej arcibiskup potvrdil, že podpísal exkomunikačný dekrét.

Zároveň však zdôraznil, že ide o "právne opatrenie, ktoré cirkev vníma ako liečivé opatrenie, ktoré povzbudzuje k reflexii a osobnému obráteniu". Exkomunikované a dnes už bývalé rehoľníčky navyše uistil, že "cirkev vždy prejavuje svoje srdce milosrdenstva a ako Matka je pripravená prijať svoje deti, ktoré podobne ako márnotratný syn dôverujú Božiemu milosrdenstvu a vydávajú sa na cestu späť do Otcovho domu".

Tento akt však znamená, že klarisky musia opustiť kláštor, v ktorom žijú, pretože ten je majetkom rehoľného rádu, ku ktorému už nepatria. Španielske právo navyše umožňuje, že ak sa rehoľníčky rozhodnú neodísť, môže sa začať proces vysťahovania.

Arcibiskup im už dal termín na vysťahovanie do začiatku júla a vyjadril presvedčenie, že odídu dobrovoľne. To sa však nateraz zdá ako zbožné želanie, lebo sestry už na Instagrame avizujú, že sú ochotné brániť sa voči takémuto konaniu súdnou cestou.

Navyše, rehoľníčky už v minulosti prehlásili, že neuznávajú "autoritu tohto tribunálu, ani jeho jurisdikciu nad dušami, a už vôbec nie nad nami – po tom, čo sme sa dobrovoľne oddelili, aby sme sa pridŕžali katolíckej viery – a teda ani kánonické tresty, ktoré z toho vyplývajú".

Dodajme, že päť starších rehoľníčok, ktoré sa v kláštore nachádzajú a neboli pod manifestom podpísané, biskup neexkomunikoval. Rehoľa sa má postarať o ich prevoz do iného kláštora.

Z informácií, ktoré odzneli na tlačovej besede, tiež vyplýva, že v kláštore sa údajne dlhodobo nachádzal aj exkomunikovaný údajný biskup Pablo Rojas a ďalší údajný kňaz José Ceacero, ktorý dnes vystupuje ako hovorca rehoľníčok. Jeho vyjadrenia ukazujú, že rehoľníčky zrejme pre kláštor vstúpia do súdneho sporu, keďže ich hovorca sa vyjadril, že sú právoplatnými majiteľkami majetku kláštora.

Finančné problémy

A tu sme znova pri majetkoch, ktoré vraj v spore taktiež zohrali svoju úlohu. Túto tému artikulovali rehoľníčky aj v manifeste, ktorým oznámili svoj odchod z katolíckej cirkvi. K celej záležitosti neskôr vydala stanovisko aj arcidiecéza.

V ňom sa píše, že klarisky chceli predať svoj prázdny kláštor v meste Derio a za utŕžené peniaze kúpiť iný kláštor v meste Orduña. To sa im však aj napriek predbežnej dohode nepodarilo, pretože predaj ich budovy im bol cirkevnou vrchnosťou zakázaný.

Kto predaj zakázal, nešpecifikovala ani diecéza, ani klarisky. Tie to však interpretujú ako „sprisahanie s cieľom rozbiť tradične zmýšľajúce komunity a ponechať si ich nehnuteľnosti na predaj".

Výsledkom celej situácie je súdny spor v ktorom klarisky žiadajú 1,6 milióna eur za už vykonané rekonštrukčné práce na kláštore v meste Orduña a ďalších tridsať percent ako náhradu škody.

Podľa portálu The Pillar je ďalším dôsledkom prípadu to, že kláštoru výrazne klesli tržby z predaja sladkostí, ktorým sa doposiaľ rehoľníčky živili. Sladkosti boli v regióne dobre známe a pravidelne sa propagovali prostredníctvom katolíckych médií. Od ich májového vyhlásenia však predajne propagujúce ich výrobky odmietli v tejto činnosti pokračovať, čo malo na komunitu výrazný ekonomický dopad.

Navyše, podľa statusov na Instagrame, bol údajne predstavenej cirkevnou vrchnosťou odobratý prístup k bankovým účtom kláštora, čo je však logickým krokom po vyhlásení o vystúpení z cirkvi.

Zdá sa, že rehoľníčky sa pri riešení tejto situácie spoliehali na už zmieneného exkomunikovaného kňaza Pabla Rojasa, o ktorom sa predpokladalo, že disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami.

Miestne médiá však podľa The Pillar píšu, že „jediným majetkom na meno Zbožnej únie svätého Pavla apoštola, subjektu, ktorý Rojas založil, je dom v meste Palencia, v ktorom sa nachádzala veterinárna klinika, a vozidlo Kia Opirus z roku 2008, ktoré bolo kúpené z tretej ruky“.

Pri pohľade na celú situáciu sa zdá, že ju najlepšie charakterizovali španielski biskupi, ktorí vo svojom liste na margo konania klarisiek uviedli, že “nezistili žiadny proporcionálny vzťah medzi uvedenými príčinami a prijatými závermi".