Starosta Petržalky Ján Hrčka stiahol z programu zmenu rozpočtu. Aký mal dôvod?

BRATISLAVA – Miestne zastupiteľstvo Petržalky diskutovalo o úprave rozpočtu na tento rok, nakoniec sa však o ňom nehlasovalo. Zrejme to súvisí s určitým sporom a nezáujmom starostu Jána Hrčku a poslancov, blízkych primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi, spoločne komunikovať.

Obrázok WhatsApp 2024-06-25 o 14.38.11_08c1f7bc Poslanci na miestnom zastupiteľstve nechválili zmenu v rozpočte, ale odobrili zvýšenie platu starostovi Jánovi Hrčkovi. Foto: MČ Petržalka

Celkový výsledok hospodárenia Petržalky za rok 2023 predstavuje v záverečnom účte prebytok vo výške viac ako 13 miliónov eur, ktorý poslanci jednohlasne odobrili uznesením. Okrem Podunajských Biskupíc, Karlovej Vsi zaznamenali ostatné väčšie mestské časti a hlavné mesto za rovnaké obdobie schodok alebo vysoké dlhy.

Z dôvodu zreálnenia príjmovej časti rozpočtu na rok 2024 a potreby zvýšenia výdavkov na strane investícií sa vedenie petržalskej samosprávy rozhodlo pre úpravu rozpočtu.

Búrlivá diskusia sa otvorila po pozmeňovacom návrhu poslanca miestneho zastupiteľstva Petržalky Pavla Škápika z klubu Team Bratislava a Progresívne Slovensko. Žiadal zmeniť a doplniť návrh rozpočtu o ďalších približne 34 zámerov.

Ján Hrčka rázne odmietol danú myšlienku zrealizovať, keďže ju pokladal za nezmyselný populistický návrh.

„Ja tam nemám svoje osobné, súkromné veci, ktoré tam potrebujem dať. Dávam tam veci, ktoré sú podľa mňa efektívne, hospodárne na fungovanie mestskej časti, aby mala naďalej prebytok, aby mala čo najviac peňazí, aby mohla dobiehať investičný dlh. Škrtnite to, je to vaše právo. Ja rovnako škrtnem tie vaše návrhy, lebo sa nevieme dohodnúť,“ uviedol starosta mestskej časti Petržalka Ján Hrčka.

Rokovacia sála sa zmenila na slovný ring predovšetkým medzi Vallovcami a vedením. Starosta Ján Hrčka patrí k najhlasnejším kritikom primátora Matúša Valla v mestskom zastupiteľstve.

„Pred mesiacom sme poslali za náš klub jednotlivé požiadavky k rozpočtu. Väčšina z nich bola prerokovaná vo finančnej komisii, čo sme doložili aj písomne. Ale čo nebolo týmto spôsobom prejednané komisiami, bol návrh vášho rozpočtu. Mesiac sme mali na to, aby sme mohli v dostatočne vhodnej dobe diskutovať,“ reagoval poslanec miestneho zastupiteľstva Petržalky Pavol Škápik.

Po dvojhodinovej rozprave bolo rokovanie prerušené prestávkou. Po nej predkladateľ návrhu Ján Hrčka stiahol zmenu rozpočtu z programu s tým, že túto tému dokončia na mimoriadnom zastupiteľstve. Zrejme si uvedomil, že po rozsiahlej kritike by jeho predložený návrh neprešiel hlasovaním.

„Vzhľadom na kritické výhrady poslancov počas diskusie k zmene rozpočtu sa starosta Ján Hrčka ako predkladateľ nakoniec rozhodol stiahnuť tento bod z programu,“ informovala Bratislavský Štandard hovorkyňa Mestského úradu Petržalka Mária Halašková. Navyše, ďalším bodom programu bolo zvýšenie jeho platu.

Ako jedinému sa mu spomedzi predstaviteľov najväčších bratislavských mestských častí neupravil plat, hoci Petržalka hospodári v plusových číslach.

Platové pomery starostov a primátorov na Slovensku sa určujú podľa zákona č. 253/1994 Z. z., pričom ich základný plat je každoročne definovaný na základe počtu obyvateľov obce, mesta a mestskej časti, ktorá je naviazaná aj na priemernú mzdu v národnom hospodárstve. Základný plat môže byť rozhodnutím zastupiteľstva navýšený maximálne o 60 percent.

Starostovi Petržalky Jánovi Hrčkovi bez diskusie poslanci odsúhlasili jednohlasne zvýšenie súčasného základného platu 5 692 eur v hrubom o 30 percent s účinnosťou od 1. júla. Len pre porovnanie, tá istá suma patrí aj primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi, ktorý si však po zvýšení polepšil o 39 percent na 7 920 eur.

Starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová má nárok na 4 590 eur, ale poslanci jej schválili zvýšenie platu až o 46 percent na 6 716 eur. Rovnako aj starostovi Starého Mesta Matejovi Vagačovi prislúcha rovnaký základ, ten sa musel uskromniť po 40 percentnom navýšení so sumou 6 427 eur.


Obyvateľa mestskej časti Barca pobúrili informácie, ktoré sa objavili v súvislosti s pobytom predsedu Košického samosprávneho kraja v Kolumbii. Spozornel najmä kvôli nezrovnalostiam v projekte, ktorému tam Trnka robil masívnu kampaň.
Prejsť na článok