Keď vojna deliaca svet bola ešte studená
Ludvík Vaculík bol prvý, kto po novembri 89 verejne konštatoval, že komunizmus bol porazený, ale dôvody, pre ktoré vznikol, sú tu späť. Odkedy pred deviatimi rokmi odišiel, svet sa veľmi zmenil k horšiemu. Píše Ivan Hoffman.
Charta 77, listiny, dokumenty, archiv ČTK, dobový tisk, noviny, novinový výstřižek Kdo je Pavel Kohout?, Kdo je Ludvík Vaculík?
Archívne dokumenty reagujúce na uverejnenie textu Vyhlásenia Charty 77 v troch významných západoeurópskych denníkoch (Le Monde, The Times, Frankfurter Allgemeine Zeitung). Zdroj: Profimedia
„Čas, ktorý nastáva, je leto, s prázdninami a dovolenkami, keď sa nám podľa starého zvyku bude chcieť všetko nechať tak. Stavme sa však, že naši milí odporcovia si nedoprajú letný oddych, budú mobilizovať svojich zaviazaných ľudí a budú si už teraz chcieť zariadiť pokojné vianočné sviatky!“ napísal takto koncom júna 1968 Ludvík Vaculík a jeho zlá predtucha sa čoskoro naplnila.
Odkedy Ludvík Vaculík pred deviatimi rokmi odišiel, svet sa veľmi zmenil k horšiemu. Čo sa nezmenilo, sú naši milí odporcovia, ktorí si nedoprajú letný oddych. Napadlo mi, že možno Ludvík opäť niečo tuší, a keďže má na náhrobku napísané: „Bol som tu a možno zas prídem,“ prehovoril som svoju ženu, aby sme 6. júna vyrazili do Brumova. Za slnečného dňa bol od hrobu číslo 55 pekný výhľad do krajiny, ako o tom Vaculík písal vo svojom poslednom Poslednom slove. Keďže sme sa vopred neohlásili, s Ludvíkom, ktorý si práve niekam odskočil, sme sa minuli.